Slováci platia emisie CO2 aj za Rakúšanov i bratov Čechov, 26 mld sme od EU dostali, ale viac sme dali, ako odísť finančne zabezpečený do dôchodku už v 55-ke, či ako zvýšiť pôrodnosť.
Poznámka 1– Plná, neskrátená verzia tohto blogového príspevku, vo forme word súboru, pod názvom „Bratia sa, predsa, neokrádajú“ je umiestnená na www stránke: www.ivl.sk . Súbor sa dá z danej stránky stiahnuť kliknutím na tlačidlo „Download Súbor 3“. Viď [101].
Upozornenie – Napriek tomu, že táto verzia blogového príspevku je značne skrátená oproti plnej verzii – viď vyššie „Poznámka 1“ – tak aj túto, značne osekanú verziu počítač sťahuje zo servera určitý čas (okolo 55 -60 sekúnd, plus mínus).
Zámerom, tak tohto, ako aj predchádzajúcich príspevkov, je, nielen poukázať na príčiny a podstatu, dosiaľ vo svete neriešeného a čoraz kritickejšieho, závažným spôsobom ekonomiky chudobnejších krajín poškodzujúceho problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín : napr. zo Slovenska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, či aj z ďaľších, tými bohatšími: Nemeckom, Anglickom, Francúzskom, USA, … ale, aj poukázať na možnú cestu jeho riešenia.
Cestu, ktorá by bola, zároveň, kľúčom k riešeniu ďaľších, čoraz naliehavejších problémov trápiacich krajiny celého sveta: nízka pôrodnosť, starnutie populácie, neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, nedostatočné finančné zabezpečenie ľudí na dôchodku, nedostatočné zapojenie dlhodobonezamestnaných, problémových i mladých osôb do pracovného procesu, nelegálna práca, skvalitnenie výchovnovzdelávacieho procesu na školách a zabezpečenie dostatočného množstva odborníkov a vysokokvalifikovaných pracovníkov pre potreby ekonomiky štátu, migrácia a i. – podrobnejšie viď časť „D“ súboru „Odvďačme sa rodičom“ [95], str. 537.
Súčasný spôsob odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín tými bohatšími je neférový, škodlivý, je nespravodlivý v tom, že, zatiaľ čo jedny krajiny odvedú obrovské množstvo práce a prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania vynaložia značné náklady pri príprave svojich občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, tak druhé, bohatšie krajiny, týchto ich občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, a, aj napriek tomu, že práca týchto zamestnávaných zahraničných občanov im prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných zahraničných občanov, tak, aj napriek tomu sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov.
Pokiaľ budú jedny, tie chudobnejšie krajiny Únie, pripravovať svojich občanov do pozície budúcich pracovníkov, tak pokiaľ ich budú pripravovať, nielen pre potreby svojich ekonomík, ale, na vlastné náklady, aj pre potreby ekonomík bohatších krajín Únie a Európy, tak budú na tom, jednoznačne prerábať, budú na tom stratové.
Ich rozpočty na to doplatia, a rozpočty bohatších krajín ušetria práve tým, že si pracovníkov potrebných profesií bezplatne odčerpajú z chudobnejších krajín Únie a ušetria tak náklady, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by týchto zahraničných pracovníkov nemali k dispozícii a museli by si pracovníkov potrebných profesií pripraviť na svoje náklady z radov vlastných občanov.
Príspevok pozostáva z nasledujúcich kapitol a podkapitol:
1. Bezplatné odčerpávanie občanov zo Slovenska a Ukrajiny ich ekonomiky nesmierne poškodzuje … 30
1.1 Slovensko a Ukrajina – novodobí otroci bohatších krajín Únie a Európy
1.2 Slovensko, len na svoje náklady, len na škodu svojich občanov, pripravuje pracovníkov aj pre iné krajiny
2. Slovensko je krajinami Únie a Európy každoročne okrádané o viac než miliardu eur. Ak sa neozveme my sami, iní to za nás neurobia …49
2.1 Slovensko prichádza, aj vlastnou vinou, o viac než miliardu eur ročne
2.2 Bohatšie krajiny Únie už dvadsať rokov Slovensko okrádajú – musíme si pomôcť sami
3. Pomoc krajín Únie Ukrajine sa vychvaľuje do neba, ale aj najmenšia zmienka o ukrajinskej, smerom k nám, sa už zúrivo zatĺka … 69
3.1 Slovensko poskytlo Ukrajine oveľa väčšiu pomoc než väčšina krajín EU
3.2 O našej pomoci Ukrajine sa hovorí nonstop, o ukrajinskej, smerom k nám, sa už zámerne mlčí
3.3 Chceme Ukrajine pomôcť? Prestaňme ju okrádať.
3.4 Slovensko, Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Česko, Poľsko … Ukrajine, síce, pomáhame, no, zároveň na nej a jej občanoch parazitujeme
3.5 Aj malé Slovensko môže Ukrajine pomôcť s tým, s čím jej nechcú pomôcť väčší, silnejší a bohatší
3.6 Vyčítame iným, že poškodzujú Ukrajinu, ale, veď my samy, krajiny Únie a Európy, sme ju okradli o stovky miliárd eur
4. Národ český je nám blízky, veľmi blízky, iste ten najbližší, ale aj najbližší bratia si, predsa, dlhy vyrovnávajú …120
4.1 17. november 1989 ako symbol začiatku parazitovania a priživovania sa bohatších krajín Západu na slovenskej a českej ekonomike
4.2 Ak žijú vaši súrodenci na váš úkor, upozorniť na to musíte vy, oni to neurobia
4.2.1 Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú
4.2.2 Ak sa neozveme my sami, budú nás naďalej dojiť
4.3 Vitajte v Európskej únii! Vitajte v únii naivných a vyčuraných!
4.3.1 Vodu kážu, a víno pijú
4.3.2 Čím viac nás odíde za prácou do zahraničia, tým horšie pre naše deti, pre našu krajinu
4.4 Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.
4.5 Pomoc, každoročne poskytovaná krajinám Únie a Európy, stála nás, Slovákov, viac než 25 miliárd eur, ako protihodnotu dostávame starú belu
4.6 Všetci len o tom, koľko Slovensku dávajú, avšak, už nikto o tom, koľko Slovensko dáva im
5. Aj ten najchudobnejší Slovák i Ukrajinec, s tým najbiednejším platom, prispieva na anglickú kráľovskú rodinu … 193
5.1 Pomoc Únie Slovensku sa usilovne ospevuje, pomoc Slovenska krajinám Únie ešte usilovnejšie zamlčuje
5.2 Občania bohatších krajín Únie nemajú ani páru o pomoci Slovenska ich krajinám
5.3 Brusel tvrdí, že za 20 rokov dal Slovensku 26 miliárd v čistom. Je to zavádzanie, prekrútená a ošklbaná pravda.
5.3.1 Únia dopláca na Slovensko, či Slovensko na Úniu? Aká je skutočnosť?
5.3.2 Hovoriť o vzájomnej pomoci neznamená hovoriť len o pomoci jedného
5.3.3 Brusel tvrdí, že Nemecko dáva druhým viac, než od nich berie. Aj to je zavádzanie, aj to je prekrútená a ošklbaná pravda.
5.4 Slováci majú právo vedieť, ako sa s ich peniazmi narába, teda kto, a v akej výške ich využíva
5.5 Tri dôvody zamlčiavania pomoci Slovenska v prospech krajín Únie a Európy
5.5.1 To na náš účet, na účet bohatších krajín Únie, vy chudobnejšie žijete
5.5.2 Strach bohatých krajín z odškodňovania tých chudobnejších
5.5.3 Čím väčšieho chudáka a žobráka urobí Brusel zo Slovenska v očiach jeho občanov, tým viac oslabí ich vzťah k Slovensku, tým viac ich „priviaže“ k Únii
5.5.4 Green Deal ako účinný „stmeľovač“ krajín Únie do poslúchajúceho celku
6. Bohatšie krajiny Únie žijú na úkor tých chudobnejších … 274
6.1 Unijná pomoc Slovensku sa heroizuje, avšak tá opačná sa už bagatelizuje
6.2 Dehonestácia Slovenska jeho vlastnými predstaviteľmi a politikmi
7. Prečo nesmie Slovensko použiť eurofondy na výstavbu nových závodov . … 297
8. Pokračovanie v škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov Slovenska – postupná devastácia slovenskej ekonomiky … 303
9. Voľný pohyb pracovnej sily v súčasnej podobe – manna nebeská pre bohatšie krajiny Únie a hrobár ekonomík chudobnejších … 313
10. Platíme emisie CO2 aj za Rakúšanov i bratov Čechov … dokedy ešte? … 319
11. Nemecko vzorom nielen ekonomickým, ale, žiaľ, aj v priživovaní sa na slabších, v okrádaní chudobnejších … 330
11.1 Nemecko už dvadsaťjeden rokov žije na úkor chudobnejších krajín Únie
11.2 Bezplatné odčerpávanie pracovníkov z chudobnejších krajín rozdiely medzi ekonomikami Únie zväčšuje
12. Dejte mi lidi, já to udělám, či ryba smrdí, predsa, od hlavy … 347
12.1 Nemecko chce, síce, Ukrajine pomôcť, no, nechce sa vzdať jej okrádania
12.2 Chcú najsilnejšie krajiny Únie a Európy Ukrajine nejakým spôsobom pomôcť? Tak prečo nepoužijú ten najjednoduchší?
12.3 Bohaté krajiny Únie budujú svoju ekonomiku na úkor slabších, a Brusel mlčí, Brusel je hluchý a slepý
13. Únia narieka, že v technológiach zaostávame za USA i Čínou. Vykrádanie odborníkov z chudobnejších krajín Únie tomu zaostávaniu znamenite prospieva. … 378
13.1 Bez dostatočného počtu odborníkov nemá Únia šancu na technologickú špičku
13.2 Prečo by malo Slovensko, len na svoje náklady, pripravovať odborníkov aj pre bohatšie krajiny Únie?
14. Abraham Lincoln zrušil Otroctvo I. – otroctvo človeka. Kto ukončí Otroctvo II. – otroctvo národov? Bude to Donald Trump? EU? Či niekto iný? … 395
14.1 Medzištátna pracovná migrácia neprekáža, prekáža spôsob jej fungovania
14.2 Vyrovnávanie sa za poskytnutie zahraničnej pracovnej sily ako produkt „Made in Czecho-Slovakia“
14.3 Ak pomôže Slovensko Ukrajine, pomôže aj sebe
Poznámka: A, práve preto, že sa tie bohatšie krajiny na kompenzácii týchto nákladov vôbec nepodieľajú, že si zoberú už hotových, pripravených občanov pre potreby svojej krajiny, že si ich odčerpajú z ich rodnej krajiny, bez poskytnutia nejakej protihodnoty či bez zaplatenia nejakej čiastky krajine, ktorá týchto občanov do pozície pracovníkov pripravila, tak práve preto je tento spôsob odčerpávania občanov z jedných, chudobnejších krajín, tými bohatšími, označený názvom „bezplatné odčerpávanie“.
Niekedy sme, Slovensko, bezplatne, poskytovali či prenajímali ročne iným krajinám desaťtisíc slovenských pracovníkov, desaťtisíc našich občanov, pripravených na naše náklady, pripravených za peniaze našich, slovenských občanov, neskôr to bolo už viac než päťdesiat tisíc, potom viac než sto tisíc, a teraz odchádza každoročne zo Slovenska už vyše tristopäťdesiat tisíc jeho občanov [20].
A koľko to bude za dva, päť, desať či dvadsať rokov? Štyristo päťdesiat, šesťsto alebo dokonca deväťsto tisíc pracovníkov? Alebo ešte viac, viac než milión, či, nedajbože, viac než dva milióny?
Pretože nároky tých bohatších krajín Únie, ale aj tých neunijných, ich požiadavky na počet zahraničných pracovníkov, ktoré budú potrebovať pre svoje ekonomiky, budú stále narastať.
Budú potrebovať čoraz viac pracovníkov, aj z dôvodu klesajúcej pôrodnosti a čoraz menšieho počtu produktívnych občanov vo svojich krajinách.
A riešením pre nich budú pracovníci z iných krajín. Aj z tej našej. Zo Slovenska.
Pokiaľ z danej krajiny odchádzali za prácou do zahraničia rádove len desiatky, stovky či aj tisíce občanov – predstavujúce necelé percento produktívnych občanov tejto krajiny – tak z hľadiska ich absolútne i relatívne nízkeho počtu vzhľadom na celkový počet občanov v produktívnom veku to, síce, pre ekonomiku danej krajiny už strata bola, ale nepredstavovala pre ňu až takú výraznú záťaž, hoci v skutočnosti to bola nespravodlivá a nemorálna záťaž už od prvého občana odídeného za prácou do zahraničia.
Veď, už len ten jeden jediný odídený občan, ten jeden pracovník, predstavuje bezplatné odčerpanie výrobného prostriedku, ktorého výrobná cena na Slovensku je minimálne 82 000 eur [2].
Avšak, v prípade desaťtisícov či státisícov občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, teda v prípade odchodu takého množstva občanov, ktorý znamená už jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, bolo potrebné už dávno prijať opatrenie v zmysle spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov v ich rodnej krajine.
Pretože nejde len o stratu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana, ale ide aj o stratu potenciálnych daní, ktoré sú generované práve prácou tohto občana.
Tak dane zo mzdy, ktorú občan odvádza v zamestnávateľskej krajine, ako aj dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré vznikajú ak si občan zo svojej mzdy niečo kúpi, resp. ak zaplatí za nejaké služby. A, nepochybne, stratou sú aj odvody na dôchodkove a zdravotné poistenie, ktoré odvádza občan v zamestnávateľskej krajine.
Predpokladaným, čoraz väčším napredovaním ľudstva, a teda aj čoraz väčšou globalizáciou a s ňou spojenou čoraz masívnejšou medzištátnou pracovnou migráciou, sa odchod produktívnych občanov z jedných krajín do druhých, z tých chudobnejších do tých bohatších, nebude už rátať na nižšie jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, ale na vyššie, či aj na desiatky percent.
Ale, v tom prípade, ako sa ošetrí výpadok daní, ktoré v prípade zamestnávania sa občana v zahraničí idú do štátneho rozpočtu zahraničnej zamestnávateľskej krajiny, teda tej krajiny, ktorá sa absolútne nepodieľala na nákladoch vynakladaných počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania.
Predsa, táto ekonomika príde o významný zdroj svojich príjmov, príde o nesmierne dôležitý príjem vo forme dane zo mzdy.
A aj daň zo zisku zahraničného zamestnávateľa, ktorý zamestnáva napr. slovenského občana, tak daň zo zisku, ktorý tomuto zamestnávateľovi pomohol svojou prácou vytvoriť náš občan zamestnaný v zahraničí, ide tiež do štátneho rozpočtu zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
A nestratí len príjem formou dane zo mzdy či dane zo zisku, ale odchodom svojich občanov do zahraničia príde ich rodná krajina aj o časť príjmu formou dane z pridanej hodnoty a tiež spotrebnej dane, ktoré sú generované míňaním mzdy zarobenej občanom, teda kupovaním výrobkov a platením služieb v zamestnávateľskej krajine.
Príde o tým väčšiu časť príjmu formou dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, čím väčšiu časť svojej mzdy minie občan v zahraničnej krajine.
A tak isto sa v rodnej krajine občanov pracujúcich v zahraničí nebudú odvádzať ani ich odvody na dôchodkové poistenie, t. j. odvody, ktoré sa prerozdeľujú medzi aktuálnych dôchodcov, pretože tí, čo by ich mohli odvádzať, tak tí pracujú v zahraničí. Tieto odvody budú v rodnej krajine odídených občanov chýbať, a o to menej bude k prerozdeleniu medzi aktuálnych dôchodcov.
A, samozrejme, týka sa to aj odvodov na zdravotné poistenie, ktoré sú zasa potrebným finančným zdrojom pomáhajúcim zdravotnému systému ich rodnej krajiny.
Riešenie toho problému je čoraz naliehavejšie, pretože rastúca úroveň prepájania národných ekonomík, rastúca globalizácia, spojená s rozsiahlou medzištátnou pracovnou migráciou, ho stále viac zviditeľňuje, robí tento problém, tento nespravodlivý stav, čoraz viac výbušnejším.
A riešiť to bude treba čím skôr. Povedať, že už dnes máme značné meškanie, je viac než skromné.
Teraz odchádza zo Slovenska za prácou do zahraničia okolo desať percent produktívnych občanov. A ekonomike to dáva riadne zabrať.
Ale čím silnejšie budú ekonomické prepojenia medzi krajinami sveta, čím väčší stupeň dosiahne globalizácia, tým viac občanov bude vycestuvávať zo svojich rodných krajín do zahraničia. Tým rozsiahlejšia bude medzištátna pracovná migrácia.
A čo v prípade, keď počet tých odídených občanov z jednotlivých krajín bude dosahovať nie desať, ale dosiahne viac, dosiahne pätnásť, dvadsať či niekoľko desiatok percent?
Predsa ich odchod bude pre ich rodné krajiny znamenať ekonomický kolaps, ekonomickú devastáciu.
Nielenže sa zníži návratnosť nákladov, ktoré vynaložili na výchovu a vzdelávanie týchto svojich občanov, ale prídu aj o pracovnú silu vytvárajúcu svojou prácou hodnoty, prídu o dôležitý príjem štátneho rozpočtu, o daň zo mzdy svojich občanov, a taktiež aj o daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň, keďže v zamestnávateľských krajinách zahraniční občania aj časť svojej mzdy míňajú. O strate odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie už ani nehovoriac.
Je to problém, ktorý je čoraz naliehavejší. Hlavne pre ekonomiky tých chudobnejších krajín, z ktorých odchádza množstvo ich občanov za prácou do zahraničia.
Bude sa musieť rozhodnúť, ako ďalej, bude sa to musieť riešiť. Ako, a z čoho má žiť ekonomika, z čoho má žiť tá krajina, z ktorej neodchádzajú len nejaké promile či maximálne nižšie jednotky percent jej produktívnych občanov, ale z ktorej už teraz odchádza päť, desať či aj viac percent produktívnych občanov, a z ktorej môže odísť dvadsať, tridsať, či viac percent produktívnych občanov.
Odchodom týchto produktívnych občanov za prácou do zahraničia, odchodom za prácou mimo územia svojej rodnej krajiny, sa dosiahne to, že dane z ich miezd pôjdu buď do štátnych rozpočtov iných krajín, alebo niekde inde, ale iste nie do štátneho rozpočtu rodnej krajiny týchto občanov, do štátneho rozpočtu krajiny, ktorá na vlastné náklady, na náklady spoluobčanov týchto odídených občanov, zabezpečovala ich dlhodobý výchovno-vzdelávací proces, teda ktorá zabezpečovala ich prípravu na zapojenie sa do pracovnej činnosti.
Ale keď dane zo mzdy týchto našich občanov, ako aj iné dane generované prácou tohto občana, pôjdu do štátnych rozpočtov cudzích zamestnávateľských krajín, keď pôjdu niekde inde, len nie tam, kde by mali ísť, teda, keď pôjdu inde, a nie do štátneho rozpočtu ich rodnej krajiny, tak potom z čoho sa budú splácať náklady vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania?
A kto ich bude, vlastne, splácať?
Pretože tieto náklady boli predsa vynakladané rodičmi a rodnými krajinami týchto pracovníkov.
A kto by mal tieto náklady znášať? Ten, kto ich vynaložil, či ten, komu vynaloženie týchto nákladov prináša zisky?
Kto znáša náklady vynaložené na výrobu výrobného prostriedku? Či nie ten, kto tento výrobný prostriedok využíva, komu tento výrobný prostriedok generuje zisk?
Riešenie tohto, dosiaľ vo svete neriešeného problému, problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín, riešenie spočívajúce v účasti krajín, ktoré pracovnú silu z iných krajín bezplatne odčerpávajú, k ich účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých zahraničných pracovníkov, ktorých zamestnávajú v svojej ekonomike, tak takéto riešenie tohto probému by, konečne, ukončilo súčasné, už stáročia trvajúce nespravodlivé ekonomické vzťahy panujúce medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sveta.
Riešenie tohto problému je čoraz naliehavejšie, čoraz nutnejšie, čoraz nevyhnutnejšie, a dôsledkom tohto riešenia bude, podobne ako je aj súčasná zmena geopolitických, zmena súčasných geoekonomických vzťahov vo svete.
Otázkou nie je, či k riešeniu tohto problému dôjde, otázkou je, kedy k nemu dôjde a kto bude tým, tou krajinou, ktorá na tento problém upozorní, ktorá začne o ňom hovoriť.
Pretože to je v súčasnosti to najdôležitejšie, začať hovoriť o tomto probléme poškodzujúcom ekonomiky chudobnejších krajín celého sveta, upozorniť naň verejnosť.
Naša krajina, Slovensko, tak isto ako Ukrajina, Rumunsko či aj mnohé ďaľšie krajiny, nesmierne, každoročne dopláca na nespravodlivé bezplatné odčerpávanie svojich občanov bohatšími krajinami Únie a Európy: Rakúskom, Nemeckom, Anglickom, Českom, či aj ďaľšími.
Slovenskí občania sa, totiž, neustále, skladajú na náklady potrebné na financovanie dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania aj tých svojich spoluobčanov, ktorí po ukončení tohto procesu, teda po ukončení dlhodobého procesu prípravy občana na vykonávanie pracovnej činnosti, odchádzajú za prácou do zahraničia.
Svojou prácou v zahraničí prinášajú slovenskí občania zisk iným ekonomikám: rakúskej, nemeckej, anglickej, švajčiarskej, dánskej, švédskej, českej, holandskej či aj iným, avšak, z tohto zisku – zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú zamestnávaní slovenskí občania odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny – už ani v najmenšej miere nedochádza k spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Nedochádza, napriek univerzálnosti, na celom svete už od počiatku ľudstva platného, základného ekonomického zákona trhovej ekonomiky, že zo zisku sa kompenzujú náklady, vďaka vynaloženiu ktorých tento zisk vznikol.
Presne tak isto, ako Ukrajina, Rumunsko, či aj iné krajiny, aj Slovensko nesmierne dopláca na už dlhé roky bežiaci neférový „bezplatný prenájom“ svojich produktívnych občanov do zahraničia, presne tak isto ako Ukrajina, či aj iní, aj slovenská ekonomika a občania Slovenska sú už viac než dvadsať rokov značne poškodzovaní našimi bohatšími súrodencami z Únie.
Čo je to za demokraciu, čo sú to za pokrivené ekonomické vzťahy medzi krajinami Únie a Európy, keď tie chudobnejšie krajiny, ako Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, či aj ďaľšie, každoročne, len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, vyrábajú množstvá nových výrobných prostriedkov pod názvom „pracovník“, keď ich vyrábajú nielen pre svoju potrebu, ale aj pre potrebu bohatších krajín Únie a Európy, avšak, tieto bohatšie krajiny sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Čo je to za demokraciu, keď sa bohatšie krajiny Únie a Európy: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, a, aj iné, prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín priživujú a parazitujú na chudobnejších krajinách, keď občania bohatších krajín, aj „vďaka“ tomuto vykrádaniu pracovnej sily z chudobnejších ekonomík žijú aj na úkor občanov Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, či aj na úkor občanov ďaľších krajín Únie a Európy?
Je absolútne k neuvereniu, že pod pojem demokracia, ktorou sa tak radi pýšia mnohé bohaté krajiny Únie, Európy, i celého sveta, spadá aj súčasný systém nespravodlivých koloniálnoekonomických vzťahov medzi krajinami, systém založený na nespravodlivom a škodlivom bezplatnom odčerpávaní pracovnej sily z jedných, z tých chudobnejších krajín, tými bohatšími.
Systém v ktorom jedny krajiny odvedú množstvo práce a vynaložia značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, avšak krajiny, ktoré týchto ich občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov, čím, jednoznačne, porušujú základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Súčasný spôsob zamestnávania slovenských, ukrajinských, či aj občanov iných chudobnejších krajín, v zahraničí, ich zamestnávateľskú krajinu neférovo obohacuje na úkor ich rodnej krajiny.
Tento, v súčasnosti celosvetovo uplatňovaný spôsob zamestnávania sa občanov v zahraničí, je v absolútnom rozpore so základným pravidlom trhovej ekonomiky, pravidlom o kompenzácii nákladov zo zisku.
Porušuje, totiž, právo rodnej krajiny týchto jej v zahraničí zamestnávaných občanov, jej právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré vynaložila v dlhodobom procese prípravy týchto svojich občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré vynaložila v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania.
Príspevok približuje, ako je Slovensko, slovenskí občania, už viac než dvadsať rokov zneužívané a poškodzované svojimi unijnými súrodencami, ako ho krajiny Únie a Európy využívajú ako obrovskú fabriku na výrobu hotových, pripravených pracovníkov rôznych profesií pre svoje potreby.
Slovensko, totiž, každoročne, v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, len na svoje náklady, pripraví množstvo výrobných prostriedkov „slovenský pracovník“, z ktorých sú mnohí následne zamestnaní v ekonomikách bohatších krajín Únie a Európy.
Avšak, už žiadna z tých krajín, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, sa nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov. Nezúčastňuje, napriek tomu, že to odporuje základnému ekonomickému pravidlu trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
A, keďže, počas tých dlhých dvadsaťjeden rokov členstva vašej rodnej krajiny v združení krajín nazývanom Európska únia, tak keď sa už dvadsaťjeden rokov neustále dívate na to, ako sa vaši bohatší unijní súrodenci, od toho najvzdialenejšieho až po toho najbližšieho, bez akýchkoľvek rozpakov či výčitiek, vedome, priživujú na vašej ekonomike, ako na nej parazitujú, ako si pomáhajú na úkor vašich detí, starých ľudí, na úkor všetkých občanoch vašej krajiny, a pritom veľmi dobre vedia, ako to vašu rodnú krajinu, ako to jej občanov poškodzuje, tak, jednoducho, dôjdete k smutnému, ale nevyhnutnému záveru.
Dôjdete k záveru, že, keďže vás takto, vedome, poškodzujú, nieže dva, tri, či päť rokov, ale oni vás vedome poškodzujú už dlhých dvadsaťjeden rokov, a keď ich to ani trochu nemrzí, keď to nemrzí, nielen toho najvzdialenejšieho, či aj toho bližšieho, ale keď to nemrzí ani toho najbližšieho súrodenca, toho, ktorému najviac dôverujete, keď ani jeden z nich sa nepozastavuje nad tým, a nemá ani najmenšiu výčitku, že vašej rodnej krajine, jej občanom, svojím neférovým správaním, vedome, spôsobuje značné straty, že vás oberá, a si neprávom prisvojuje to, čo je vaše, čo patrí len vám, tak, jednoducho, dôjdete k smutnému záveru, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, s tým nebude ani jeden z nich nič robiť ani v budúcnosti, že neplánujú túto, vás, vašu rodnú krajinu a jej občanov poškodzujúcu činnosť, ukončiť, ale, že v nej plánujú naďalej pokračovať.
Že v nej plánujú pokračovať, nieže, ďaľších dvadsaťjeden rokov, ale, oni vôbec ani nepomyslia na to, že by túto škodlivú činnosť, ktorou svojej krajine a svojim občanom neférovo pomáhajú na úkor tej vašej, na úkor vašich občanov, tak že by ju sami, niekedy, dobrovoľne ukončili.
Že sa skôr nádejajú a dúfajú v to, že ani vy, ako dlhodobo poškodzovaná krajina, jedna z najmenších v Európe, nebudete na tento škodlivý proces, na bezplatné odčerpávanie občanov vašej rodnej krajiny inými, bohatšími ekonomikami, tak že nebudete na túto ekonomickú devastáciu, na poškodzovanie a okrádanie vašej krajiny a jej občanov , upozorňovať, poukazovať, že sa na to nebudete sťažovať a budete ticho, a naďalej budete ohýbať chrbát, a necháte si naň, tak ako aj doteraz, či ešte viac, ďalej nakladať, že sa necháte okrádať ďaľších dvadsaťjeden rokov, presne tak isto, ako ste sa na to nesťažovali, ako ste na to neupozorňovali, a nechali si nakladať a sa okrádať aj počas predchádzajúcich dvadsaťjeden rokov.
A, teda, keď sme, slovenskí občania, keď je naša rodná krajina, už viac než dvadsať rokov poškodzovaná bohatšími krajinami, keď je poškodzovaná prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania našich občanov bohatšími krajinami Únie a Európy, bez akejkoľvek kompenzácie nákladov, ktoré sme vynaložili počas prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, a keď v záujme vyriešenia tohto problému poškodzujúceho Slovensko, doposiaľ, počas tých dvadsiaťjeden rokov členstva Slovenska v Únii, nevyvinuli ani tú najmenšiu snahu tí najviac kompetentní, tí, ktorých činnosť financujú aj slovenskí občania a v prospech ktorých sme sa vzdali mnohých národných kompetencií, tí, ktorí sú najviac oprávnení a predurčení na riešenie vzájomných sporov medzi jednotlivými krajinami EU, teda, kompetentné inštitúcie EU, tak z toho plynie, že, riešenie tohto problému, či, skôr, inicializácia jeho riešenia, ostáva s vysokou pravdepodobnosťou len na nás samých, len na občanoch Slovenska.
Príspevok nie je, ani v najmenšom, snahou o vyvolávanie negatívnych nálad, či emócií, medzi občanmi krajín Únie, práveže je snahou o odstránenie dlhodobého problému, ktorého neriešenie k vyvolávaniu týchto negatívnych nálad a emócií značne prispieva.
Jeho cieľom je poukázať na súčasný škodlivý systém ekonomických vzťahov medzi chudobnejšími a bohatšími krajinami Únie i Európy, poukázať na vedomé poškodzovanie ekonomík Slovenska, Ukrajiny či aj ďaľších chudobnejších krajín zo strany bohatších krajín Únie a Európy, upozorniť na problém, ktorého pretrvávanie tie bohatšie ekonomiky čoraz viac obohacuje na úkor tých chudobnejších, a ktorý Brusel už viac než dvadsať rokov ukrýva a zadupáva do zeme.
Zadupáva, v snahe ukryť pravdu o tom, ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy, na čele s Nemeckom, Anglickom a Francúzskom, dlhodobo priživujú a parazitujú, nielen, na Slovensku, Rumunsku, či na ozbrojeným konfliktom ťažko sužovanej Ukrajine, ale ako okrádajú aj ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie, Európy či celého sveta.
Kvôli čomu sme boli, vlastne, prizvaní do EU? Kvôli lacnej, bezplatne dodávanej pracovnej sile a kvôli obrovskému trhu a odbytisku pre výrobky aj nie najlepšej kvality?
Kvôli čomu sa priberajú ďaľšie štáty? Kvôli snahe vytvoriť ekonomicky silné spoločenstvo krajín Európy, alebo aj kvôli snahe zabezpečiť ďaľšie bezplatné zdroje lacnej pracovnej sily a ďaľšie odbytiská tovaru pre bohatšie krajiny Únie? Kvôli snahe, aby občania jedných krajín sa mali lepšie na úkor občanov iných krajín, na úkor ich detí, matiek, starých ľudí?
Naozaj, kvôli čomu, kvôli čomu sme boli prizvaní do Únie? Kvôli úprimnej snahe o dobro pre všetkých alebo kvôli neskromnej snahe o výhody jedných na úkor druhých?
Tento príspevok je pokračovaním radu na seba nadväzujúcich príspevkov venujúcich sa problematike škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, či aj z ďaľších, chudobnejších krajín Únie i Európy. Nasleduje ich zoznam:
Zoznam doteraz uverejnených príspevkov o problematike škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie a Európy:
1. „F0- Brusel nás má v paži, pomôžme si sami, či nie sú ako oni, sú oveľa horší“ [27]
70 mld dlh, a naše spoločné peniaze sa rozhadzujú—Slovensko-továreň na bezplatnú výrobu pracovníkov pre krajiny Únie—Brusel nám nepomôže, je to len na nás
2. „F1- Zákaz štartu ruských športovcov chcú tí, ktorých rodné krajiny Ukrajinu okrádajú, alebo zlodej kričí chyťte zlodeja I – Krajiny Únie, na čele s Nemeckom, okrádajú Ukrajinu“ [28]
Za Hitlera museli mnohé národy Európy Nemecku zadarmo, ako otroci, poskytovať pracovnú silu. Aj teraz mu ju zadarmo poskytujú. Slovensko, Ukrajina, Rumunsko a i.
3. „F1- Zákaz štartu rus. športovcov chcú tí, ktorých rodné krajiny Ukrajinu okrádajú alebo zlodej kričí chyťte zlodeja II – Ak zavádza Únia sankcie voči tým, ktorí ubližujú Ukrajine, prečo ich nezavedie aj voči sebe samej?“ [29]
Sankcie voči tým, ktorí škodia Ukrajine, chcú tie krajiny Únie a Európy, ktoré na Ukrajine a Slovensku parazitujú, ktoré sa na nich priživujú.
4. „F2.1- Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-I. Okrádate nás a vyžierate, bratia unijní, tak ako okrádate a vyžierate aj Ukrajinu. Nečudujte sa, teda, výsledku slovenských volieb.“ [30]
Predstavitelia viacerých krajín Únie, či aj Bruselu, sú rozčarovaní z výsledku slovenských parlamentných volieb, avšak, už nechcú vidieť, že ten výsledok je aj dôsledkom ich politiky žitia a priživovania sa na úkor Slovenska, na úkor jeho občanov.
4.1 Vaša krajina sa na slovenských občanoch tiež priživuje
4.2 Nikto, žiadna unijná krajina, Slovensku bližšia či vzdialenejšia, sa Slovákov nezastala
4.3 Slovensko a Ukrajina sú ako otroci. Tiež odvedú obrovskú prácu, ale už nedostanú za ňu zaplatené.
5. „F2. 2- Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II. Krajiny Únie a Európy dlžia Ukrajine stovky miliárd eur, dokedy ju budeme ešte okrádať?“[31]
Brusel, médiá a politici v krajinách Únie a Európy, so zanietením a farbisto opisujú pomoc svojich krajín Ukrajine, ale o tej opačnej, o dlhoročnej pomoci Ukrajiny ich krajinám, už zarputile mlčia.
5.1 Podpora Ukrajiny klesá – medvedia zásluha médií a predstaviteľov krajín Únie a Európy
5.2 Ranking krajín Ukrajine pomáhajúcich máme, či ako sa na najväčších priateľov Ukrajiny hrajú tí, čo jej najviac škodia.
6. „F2.3- Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme“ [32]
Drvivá väčšina občanov Únie a Európy vôbec nevie, že účelovo zahmlievaná pomoc Ukrajiny v prospech ich krajín je omnoho väčšia, než pomoc ich rodných krajín Ukrajine. To účelové zahmlievanie má veľmi dobrý dôvod.
6.1 O našej pomoci Ukrajine sa vie všetko, o tej ukrajinskej, v prospech nás, absolútne nič
6.2 Účelové zamlčiavanie informácií o ukrajinskej pomoci krajinám Únie a Európy podporu Ukrajiny poškodzuje
6.3 Prečo Bruselu a krajinám Únie i Európy tak nesmierne záleží na utajení rozsahu ukrajinskej pomoci v ich prospech?
6.4 Nikto sa za nás, Slovákov, nepostaví, musíme si pomôcť sami
7. „F3- Patriotizmus je aj to, čo tvoje srdce bolí, keď cudzie čižmy šľapú po tvojej rodnej zemi“ [33]
To, či chcete brániť svoju rodnú vlasť, to je aj vecou toho, aký máte k nej vzťah, ako sa k vám správala. Predsa, ak vás vaši rodičia zanedbávali, nemôžu sa čudovať, že sa nedočkajú vašej pomoci, keď budú starí, keď ju budú potrebovať.
7.1 Oplatí sa bojovať za svoju rodnú vlasť?
7.2 Je patriotizmus prežitkom? Naozaj?
7.3 Patriotizmus pomáha ekonomike vašej krajiny, oslabuje predaj zahraničných výrobkov a podporuje kúpu domácich
7.4 Kladný vzťah k rodnej krajine vás motivuje k návratu do vlasti oveľa účinnejšie než výška sľubovanej mzdy
7.5 Základom pozitívneho vzťahu občana k rodnej krajine je jej prístup k mladému človekovi
7.6 Patriotizmus je aj to, čo tvoje srdce bolí, keď cudzie čižmy šľapú po tvojej rodnej zemi
8. „F4- „Úniu áno, ale nie takúto“ – okrádanie Slovenska a Ukrajiny krajinami Únie a Európy – skrátená verzia“ [34]
Všetky doteraz uverejnené príspevky vychádzajú a čerpajú z dvoch súborov: súbor č. 1 „Odvďačme sa rodičom“ [95] a súbor č. 2 „Uniu áno, ale nie takúto“ [72], ktoré sa problematike bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska, Ukrajiny, či aj ďaľších, chudobnejších krajín, venujú podrobnejšie.
Súbor č. 2: „Úniu áno, ale nie takúto“- obsah (zoznam kapitol) [72]:
F- Mysleli sme si, že vstup do Únie bude pre nás dobrodením. Bohužiaľ, ukazuje sa čoraz väčším trestom … 6
Úvod k problematike príspevku
F1- Zneužívanie Ukrajiny členskými krajinami Únie + ozbrojený konflikt – dve z hlavných príčin ekonomickej genocídy Ukrajiny … 10
Krajiny Únie a Európy parazitujú na ekonomike Ukrajiny a spolu s prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom sú jednou z príčin jej obrovskej ekonomickej devastácie ako aj smrti mnohých jej občanov, smrti mnohých ukrajinských detí.
F2- Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac
než 369 miliárd eur … 31
Ukrajina vynaložila viac než 369 miliárd eur na výchovu a vzdelávanie tých svojich občanov, ktorí pracujú v členských krajinách Únie či celej Európy, ale z takto vynaložených nákladov sa jej nevracia ani jedno jediné euro.
F2.1- Pani predsedníčka, krv zabitých ukrajinských detí je aj na rukách tých najvyšších predstaviteľov Únie … 51
Ide nám v skutočnosti o dobro Ukrajiny, o dobro ukrajinských občanov? Či nám ide len o získanie ďaľšieho obrovského bezplatného zdroja lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily pre ekonomiky krajín EU a Európy, pracovnej sily pripravenej len na náklady občanov Ukrajiny, na úkor ich detí, na úkor ich všetkých, na úkor ich životnej úrovne? A tiež aj o získanie obrovského zdroja lacných surovín a trhu pre odbyt výrobkov mnohých členských krajín, ktorými zaplavíme územie Ukrajiny?
F3- Slovensko každoročne dotuje krajiny Únie a Európy pomocou vo výške viac než 25 miliárd eur … 56
Slovensko každoročne, bezplatne prenajíma iným krajinám – v čistom – 300 000 svojich občanov pracovníkov, bezplatne im prenajíma výrobné prostriedky v minimálnej hodnote 25 miliárd eur.
F4- Ukrajina a Slovensko ako otroci pracujúci zadarmo, či EU v súčasnej podobe nie je dobrodením, ale čoraz väčším trestom … 73
Slovensko, Ukrajina, Rumunsko či aj iné krajiny, prinášajú svojou prácou nesmierne zisky ekonomikám bohatších krajín Únie a Európy, avšak, tak ako aj otroci, za túto odvedenú prácu nedostávajú, absolútne, nič. V dôsledku nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily sú tieto krajiny každoročne okrádané o miliardy eur.
F5- Prečo Západu tak nesmierne záležalo na vstupe Slovenska do EU, či prečo za vstup Slovenska do EU nehlasovala ani polovica oprávnených voličov …88
Bohatšie krajiny Západnej Európy mali nesmierny záujem na vstupe Slovenska do EU. Pretože Slovensko predstavovalo pre nich krajinu, ktorá im bude každoročne bezplatne poskytovať státisíce svojich občanov ako lacných a kvalifikovaných pracovníkov, a ktorá sa stane vďačným odbytiskom pre obrovské množstvo výrobkov západnej produkcie.
F6- Rastúce bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie smeruje Slovensko k ekonomickému kolapsu … 109
Bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bohatšími krajinami Únie a Európy znamená nielen stratu čoraz nedostatkovejších kvalifikovaných pracovníkov, ale aj stratu nákladov, ktoré boli vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie, stratu dane zo mzdy, dane zo zisku, DPH a spotrebnej dane, či aj stratu odvodov na zdravotné a dôchodkové poistenie.
F6.1- Vy, Slováci, nám, Nemcom a Angličanom, dáte zadarmo svojich občanov, ktorých vychováte len na svoje náklady, a my, pomocou nich vyrobíme výrobky, ktoré predáme, zasa, vám. A takto na vás dvakrát zarobíme. … 114
Čím viac sa oslabí výroba na Slovensku, tým to bude väčším dobrodením pre ekonomiky bohatších krajín Únie a Európy, pre ekonomiky tých krajín, ktoré ten výpadok výroby na Slovensku ihneď nahradia svojím exportom, exportom svojich výrobkov vyrobených, práve, aj pomocou bezplatne odčerpaných pracovníkov zo Slovenska.
F7 – Bezplatné odčerpávanie odborníkov zo Slovenska – stagnácia a degradácia výskumu a vývoja, úpadok a likvidácia priemyslu s vyššou pridanou hodnotou … 122
Čím lepších odborníkov budeme vychovávať, tým bude po nich väčší dopyt v zahraničí, tým väčšia pravdepodobnosť, že do zahraničia odídu.
F8 – Pilier o voľnom pohybe pracovnej sily ako nástroj parazitovania a priživovania sa bohatších krajín Únie na tých chudobnejších … 129
Pilier o voľnom pohybe pracovnej sily je len polovicou riešenia prospešného všetkým členským krajinám Únie, len polovicou, ktorá sama osebe je výhodná len pre krajiny, ktoré pracovnú silu bezkompenzačne, čiže, bezplatne, odčerpávajú, a nevýhodná pre krajiny, ktoré túto pracovnú silu bezplatne poskytujú.
F9- Čo všetko získali bohatšie krajiny Únie vstupom Slovenska do EU, a čo, zasa, stratilo Slovensko … 132
Vstupom Slovenska do EU dochádza k ešte väčšej strate produktívnych občanov, k zániku mnohých pracovných mieste a k zahlteniu jeho trhu výrobkami západných firiem.
F9.1- Čím väčšia strata pracovnej sily, tým škodlivejšie dopady na ekonomiku krajiny … 142
Čím viac pracovných príležitostí, čím viac výrobných jednotiek – firiem, závodov, podnikov, výrobných prevádzok – bude k dispozícii na teritóriu ekonomicky bohatších členských štátov EU, tým viac pracovnej sily môžu tieto krajiny odčerpávať z novopristúpených členských štátov EU, a naopak, tým menej pracovnej sily zostane k dispozícii v novopristúpených členských štátoch Únie.
F10- Koloniálne vyžieranie ekonomík Slovenska, Rumunska a Ukrajiny bohatšími krajinami Únie a Európy Bruselu vôbec nevadí, svojou politikou ho, práveže, čoraz viac podporuje … 149
Pri našom vstupe do EU sme si mysleli, že Brusel nám berie kompetencie preto, aby sa mu lepšie bojovalo za nás. Bohužiaľ, čoraz viac sa, však, ukazuje, že nám ich zobral preto, aby sa mu lepšie bojovalo proti nám.
F10.1- Dobre sa Nemcom, Angličanom či Švajčiarom buduje produktivita práce, keď im ju dotujú Slováci, Ukrajinci a Rumuni … 158
Keď jedny krajiny na svojej náklady pripravujú pracovnú silu nielen pre svoje potreby, ale aj pre potreby druhých krajín, tak je potom prirodzené, že náklady výrobného procesu tých krajín, ktoré pracovnú silu pripravujú, sú vyššie než náklady výrobného procesu tých krajín, ktorým je táto pracovná sila bezplatne poskytovaná.
F11- Korupčné eurofondy sa vychvaľujú až do neba, avšak obrovská bezplatná pomoc Slovenska v prospech iných krajín Únie sa už zatajuje 165
Celková pomoc jednotlivých členských krajín v prospech druhých krajín Únie sa skladá nielen z toho neustále do neba vychvaľovaného a ospevovaného finančného príspevku v prospech eurorozpočtu, ale aj z toho nikde neuvádzaného a nonstop úspešne zamlčovaného príspevku prostredníctvom bezplatne poskytovanej lacnej pracovnej sily, prostredníctvom pracovníkov poskytovaných jednotlivými členskými krajinami Únie.
F12- Eurofondy ako účinný nástroj Bruselu na udržanie ekonomického rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami Únie … 179
Eurofondy nie je dovolené použiť na výstavbu nových výrobných jednotiek – fabrík, závodov, podnikov, výrobných prevádzok – pretože by to znížilo tak množstvo pracovníkov z chudobnejších krajín Únie pre potreby jej bohatších členských krajín, ako aj export z bohatších krajín Únie na trhy chudobnejších členských krajín.
F13 – Prečo slovenskí predstavitelia zdôrazňujú a vyzdvihujú finančnú pomoc Únie v prospech Slovenska, ale už ani slovkom sa nezmienia a neocenia každoročnú bezplatnú pomoc Slovenska krajinám Únie? … 187
Mnohí slovenskí predstavitelia často hovoria o tom, čo všetko robí pre nás Únia, koľko finančných prostriedkov nám z eurorozpočtu dáva, ako na nás dopláca, a my len berieme a berieme, pričom mnohí z nás to nevedia oceniť a si to vážiť. Avšak, doteraz ani jeden jediný z nich, za tých dlhých devätnásť rokov v Únii, neocenil a nevyzdvihol skutočnosť, že naša krajina, Slovensko, každoročne bezplatne poskytuje ostatným krajinám Únie nesmierne veľkú pomoc formou státisícov slovenských pracovníkov pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pričom všetky náklady tohto procesu hradia len slovenskí občania.
F14- Slovenský občan má, predsa, právo vedieť, koľko jeho spoluobčanov pracuje v iných krajinách Únie … 195
Občania Slovenska majú právo vedieť, koľko ich spoluobčanov pracuje v jednotlivých členských krajinách Únie. Veď, keď už zo svojich daní financujú dlhodobý proces výchovy a vzdelávania aj tých svojich spoluobčanov, ktorí sú potom odčerpávaní a zamestnávaní ekonomikami ostatných krajín Únie, tak iste majú právo vedieť, v ktorej členskej krajine a v akom počte títo ich spoluobčania pracujú.
F15- Prečo sa Brusel zubami-nechtami, silou mocou a za každú cenu, bráni uverejňovaniu počtu občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných krajinách Únie … 203
Odmietaním uverejňovania počtu občanov jednotlivých členských krajín pracujúcich v iných krajinách Únie kompetentné inštitúcie Únie chránia jej bohatšie krajiny pred požiadavkami na náhradu škôd spôsobených bezplatným odčerpávaním občanov.
F16- Jedny členské krajiny sa glorifikujú a z druhých sa robia
vyžierky Únie … 209
Veď tu nejde len o morálny význam bezplatného poskytovania obrovského množstva lacnej pracovnej sily novopristúpenými členskými krajinami Únie. Tu ide aj o to, aby sa konečne prestalo hlásať to klamstvo – rozširované nielen predstaviteľmi najvyšších inštitúcií Únie, ale aj mnohými predstaviteľmi tak bohatších členských krajín, ako aj, kupodivu, niektorých tých našich predstaviteľov, predstaviteľov novopristúpených členských krajín Únie – tá lož len o finančnej pomoci ako o jedinej pomoci existujúcej v Únii. Bohatšie členské krajiny EU sa glorifikujú a z tých chudobnejších sa robia vyžierky Únie.
F17- Prečo sa proti nespravodlivému bezplatnému odčerpávaniu pracovnej sily neozvú naši predstavitelia? … 220
Nikto od našich predstaviteľov nechce, aby bojovali za to, čo nám nepatrí, čo nie je naše. Chceme od nich len, aby bojovali za to, čo nám plným právom patrí, čo je naše.
F18- Otázkou nie je, či nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily skončí, otázkou je kedy skončí, a kto bude tým prvým, kto mu začne vykrúcať krk. Môže byť ním Slovensko. … 230
Nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z chudobnejších krajín tými bohatšími, je bohatými štátmi násilne udržiavaný relikt koloniálnej minulosti, ktorý raz skončí. Presne tak isto, ako skončilo aj otroctvo.,
F19– Úniu áno, ale nie takúto … 243
Potvrdením toho, že budujeme dobrú Úniu, spravodlivú pre všetkých, bude, ak sa občania budú báť jej rozpadu, a nie sa naň tešiť.
Začiatok aktuálneho príspevku:
1. Bezplatné odčerpávanie občanov zo Slovenska a Ukrajiny ich ekonomiky nesmierne poškodzuje
1.1 Slovensko a Ukrajina – novodobí otroci bohatších krajín Únie a Európy
1.2 Slovensko, len na svoje náklady, len na škodu svojich občanov, pripravuje pracovníkov aj pre iné krajiny
1.1 Slovensko a Ukrajina – novodobí otroci bohatších krajín Únie a Európy
Slovensko každoročne tratí, nieže, vyššie stovky miliónov, ale prichádza o omnoho vyššiu sumu, o sumu vyššiu než miliarda eur.
Prichádza o ňu, práve, v dôsledku v súčasnosti uplatňovaného škodlivého spôsobu odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska, spôsobu, ktorý ignoruje najzákladnejšie pravidlo trhovej ekonomiky, pravidlo o kompenzácii nákladov zo zisku.
Krajiny zamestnávajúce slovenských občanov, sa, totiž, ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, vynaložených v ich rodnej krajine.
Nepodieľajú sa na tejto kompenzácii, napriek tomu, že im účasť na takejto kompenzácii vyplýva priamo z rešpektovania najzákladnejšieho pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Slovenskí občania si možnosť zamestnávania sa v iných krajinách Únie a Európy, tak v susednom, nám Slovákom, nielen, geograficky blízkom Česku, ale aj v Rakúsku, v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, Dánsku, Nórsku, či aj v ďaľších krajinách Únie a Európy, veľmi vážia, a sú za ňu vďační.
Cenia si možnosť zamestnávania sa v týchto krajinách, možnosť zarobenia si vyšších miezd, a, prirodzene, túto možnosť aj radi využívajú.
Slovensko nemá nič proti tomu, že bohatšie ekonomiky Únie a Európy, ako Nemecko, Rakúsko, Česko, Anglicko, Švajčiarsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Belgicko, či aj ďaľšie, tak, že zamestnávajú slovenských občanov.
To, že bohatšie krajiny Únie a Európy odčerpávajú pracovnú silu z chudobnejších krajín Únie a Európy – zo Slovenska, Ukrajiny, Bulharska, Rumunska, či aj z iných – tak to je úplne normálne, je to prirodzený, plne legitímny proces, teda proces, ktorý neporušuje žiadny zákon.
Nič proti tomu, proti tomuto procesu odčerpávania občanov z iných krajín, ani najmenšie slovko. Niet najmenšieho dôvodu proti odčerpávaniu pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie a Európy bohatšími krajinami.
To, že bohatšie krajiny Únie a Európy odčerpávajú pracovnú silu z tých chudobnejších, tak to je úplne normálne, je to prirodzený, plne legitímny proces, teda proces, ktorý neporušuje žiadny zákon, proces, ktorý je v súlade s platnými zákonmi.
Takéto odčerpávanie občanov iných, chudobnejších krajín, a ich následné zamestnávanie sa v bohatších ekonomikách, je absolútne v poriadku.
Občan má, predsa, právo vybrať si slobodne, podľa svojho vlastného uváženia, svojho budúceho zamestnávateľa, vybrať si krajinu, v ktorej chce pracovať.
A v prípade občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia je budúca zamestnávateľská krajina v drvivej väčšine prípadov vybraná podľa výšky mzdy, ktorú občan dostane za svoju prácu. Je to prirodzené, veď každý chce pracovať v krajine, ktorá ponúka možnosť vyšších zárobkov, možnosť vyššej mzdy.
Čiže, táto výhoda bohatších krajín Únie, teda ponuka atraktívnejších miezd, je ich plne legitímnou výhodou, a jej dôsledkom je to, že krajiny s vyššími mzdami majú väčšiu šancu na prilákanie pracovníka z iných krajín Únie i Európy, než tie, v ktorých sú mzdy na nižšej úrovni.
Je to súčasť legitímneho konkurenčného boja ekonomík jednotlivých krajín o pracovníka, ktorý si vyberá cieľovú krajinu svojho budúceho zamestnania hlavne podľa výšky garantovanej mzdy.
Avšak, to, čo prekáža, čo závažným spôsobom poškodzuje nielen Slovensko, či v oveľa väčšej miere ozbrojeným konfliktom trpiacu Ukrajinu, ako aj mnohé ďaľšie krajiny, tak to je súčasný, na celom svete zaužívaný a uplatňovaný škodlivý spôsob získavania pracovnej sily zo zahraničia.
Tento neférový spôsob získavania pracovníkov zo zahraničia je založený na tom, že pracovná sila sa získava z inej chudobnejšej krajiny úplne bezplatne. Bezplatne znamená znamená, že tá krajina, ktorá pracovnú silu z inej krajiny odčerpáva, tak táto krajina sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľa na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy zamestnávaného zahraničného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania.
Ale, veď takýto spôsob zamestnávania zahraničného občana, teda, že krajina, ktorá ho zamestnáva, tak táto krajina sa nepodieľa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na jeho výchovu a vzdelávanie, tak takýto spôsob jeho zamestnávania, predsa, hrubo ignoruje základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
To, čo na procese odčerpávania občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín krajinami bohatšími už nie je legitímne, čo je neakceptovateľné, čo je zásadným porušovaním základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, tak to je odmietanie účasti krajín, ktoré zahraničných občanov zamestnávajú, ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto zamestnávaných zahraničných občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, čiže ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zamestnávaných zahraničných občanov.
Pretože, regulérny, spravodlivý proces zamestnávania každého zahraničného občana – rešpektujúc tak základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – má pozostávať z dvoch, navzájom neoddeliteľných súčastí, z dvoch neoddeliteľných procesov.
Nie iba z odmeny zamestnávaného zahraničného občana formou mzdy, ale aj z účasti krajiny, ktorá tohto zahraničného občana zamestnáva, na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zamestnávaného zahraničného občana.
V nasledujúcej časti textu je priblížené, ako, akým spôsobom, vlastne, funguje priživovanie sa bohatších krajín Únie a Európy na tých chudobnejších, priživovanie sa a okrádanie týchto chudobnejších krajín prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania ich pracovnej sily bohatšími krajinami:
Rodná krajina občana vynaloží nemalé finančné prostriedky na to, aby ho počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravila na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže, aby ho pripravila na vykonávanie určitej činnosti, určitej profesie.
Napr. výška finančných prostriedkov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana do jeho 18. roku dosahuje na Slovensku hodnotu minimálne 82 000 eur [2], [2A].
Ak si chcete požičať či prenajať nejaký výrobný prostriedok (nákladné auto, miešačka, lešenie, vŕtačka, kôň na približovanie dreva v lese, a pod.) tak musíte za toto požičanie či prenajatie zaplatiť určitý poplatok. Nikdy to nie je zadarmo.
Každý výrobný prostriedok, na celom svete, sa prenajíma či požičiava za určitý poplatok.
To preto, aby sa jeho vlastníkovi postupne vracali náklady, ktoré investoval do jeho kúpy či do jeho výroby. A, samozrejme, v cene prenájmu je zahrnutý aj určitý zisk prenajímateľskej firmy.
A, tak isto je to aj v prípade, ak si prenajmete pracovníka nejakej firmy, napr. si prenajmete pracovníka bezpečnostnej agentúry na stráženie objektov (ochrankára).
Za jeho prenájom zaplatíte tomu, kto vám ho poskytol, kto vám ho prenajal, teda zaplatíte bezpečnostnej agentúre, ktorá tohto pracovníka pripravila na jeho profesiu, a ktorá ho zamestnáva.
A ten, kto si tohto pracovníka bezpečnostnej agentúry prenajme, tak neplatí na konci každého mesiaca bezpečnostnej agentúre za jeho služby len sumu vo výške mzdy tohto pracovníka, ale do sumy jeho prenájmu je zahrnutá aj určitá, primeraná časť nákladov, ktoré na tohto pracovníka vynaložila jeho materská firma, t. j. ktoré vynaložila bezpečnostná agentúra v súvislosti s jeho prípravou na pozíciu pracovníka na stráženie objektov.
Bezpečnostná agentúra, predsa, vynaložila náklady na jeho školenia, náklady súvisiace s administráciou tohto pracovníka, zabezpečila preňho pracovný odev, obuv a iné pracovné prostriedky, agentúra platí nájom za sídlo svojej firmy, platí elektrickú energiu, vodu, administratívne sily a pod.
A všetky tieto náklady premieta bezpečnostná agentúra do nákladov účtovaných záujemcovi o jej služby, teda premieta ich do nákladov, každomesačne účtovaných tomu, kto má záujem o ochranu objektov, a kto potrebuje na túto ochranu jej pracovníkov-ochrankárov.
A, samozrejme, si bezpečnostná agentúra účtuje do sumy prenájmu aj určitý, primeraný zisk.
Čiže ten, kto si prenajme pracovníka ochrany, neplatí jeho zamestnávateľovi, teda bezpečnostnej agentúre, len nájom vo výške mzdy tohto jej zamestnanca, tohto pracovníka, ale jej platí nájom, ktorý okrem jeho mzdy zahŕňa aj čiastku predstavujúcu spravodlivú kompenzáciu nákladov firmy, ktorá tohto pracovníka ochrany zamestnáva, teda, ktorá je jeho zamestnávateľom.
Ten, kto si pracovníka ochrany najme, platí za prenájom tohto pracovníka poplatok, ktorý okrem jeho mzdy zahŕňa aj primeranú časť nákladov firmy spojenej s týmto pracovníkom.
A, samozrejme, nájomca platí v nájme aj určitý primeraný zisk bezpečnostnej agentúry, primeraný zisk z prenajatia jej pracovníka. [74]
Vyššie uvedený príklad s bezpečnostnou agentúrou je podrobnejšie opísaný – viď [74].
[74] – „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry“
A, podobne, ako bezpečnostná agentúra, aj iné firmy prenajímajú svojich pracovníkov.
Napr. firma, ktorá zabezpečuje opatrovateľky detí alebo starých ľudí, neprenajíma tieto opatrovateľky len za cenu ich mzdy, ale v cene ich prenájmu je zahrnutá aj administrácia týchto opatrovateliek, teda náklady firmy spojené s ošetrovateľkou, a tak isto je v tomto prenájme opatrovateľky zahrnutý aj určitý zisk firmy, ktorá opatrovateľku prenajíma.
A aj občan, ktorý odchádza za prácou do zahraničia, nie je nič iné, len výrobný prostriedok – „pracovník“, ktorý v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania vyrobil jeho výrobca, teda jeho rodná krajina spolu s rodičmi daného pracovníka.
Rodná krajina financovala jeho vzdelávanie na základnej, strednej, a v mnohých prípadoch aj na vysokej škole [2B], a jeho rodičia, zasa, investovali značnú čiastku do jeho výchovy [2C].
Rodná krajina, spolu s rodičmi tohto občana, ho, teda, prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravili na zapojenie sa do pracovného procesu, a ak občan odíde za prácou do zahraničia, tak to, vlastne, nie je nič iné, ako prenajatie tohto výrobného prostriedku, výrobného prostriedku „pracovník“, tej krajine, ktorá ho zamestná v svojej ekonomike.
Ak nejakého občana-pracovníka našej krajiny prenajímame nejakej inej krajine, ktorá ho zamestná, tak súčasťou sumy účtovanej tejto krajine zamestnávajúcej nášho občana, by mala byť, nielen jeho mzda, ale aj primeraná časť nákladov jeho výrobcu, t. j. primeraná časť nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tohto prenajímaného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda nákladov vynaložených počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
A samozrejme, tak ako aj u iných firiem, ktoré prenajímajú svojich pracovníkov – bezpečnostná agentúra, firma zabezpečujúca opatrovateľky detí i starých ľudí, a pod. – by do výšky prenájmu pracovníka mal byť, okrem jeho mzdy a nákladov s ním spojených, zahrnutý aj určitý primeraný zisk prenajímateľskej firmy, čiže primeraný zisk rodnej krajiny tohto občana.
V súčasnosti, však, dochádza len k tomu, že občan ako výrobný prostriedok „pracovník“ dostáva v zahraničí mzdu, ale k spravodlivej kompenzácii nákladov firmy, ktorá tohto občana na svoje náklady pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti, už nedochádza.
Touto firmou je rodná krajina tohto občana spolu s jeho rodičmi.
O zisku firmy, ktorý by mal byť zahrnutý do sumy prenájmu tohto pracovníka, už ani nehovoriac.
Ale, veď, ak si môže bezpečnostná agentúra, ktorá je podnikateľským subjektom, premietať náklady vynaložené počas prípravy občana do pozície pracovníka ochrany, do výšky prenájmu tohto pracovníka, tak potom aj štát, ktorý je tiež podnikateľským subjektom, má také isté právo premietať náklady vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy svojho občana na zapojenie sa do pracovného procesu, do sumy jeho prenájmu inej krajine, inej ekonomike.
A, samozrejme, to isté sa týka aj primeraného zisku prenajímateľa, t. j. primeraného zisku rodnej krajiny prenajímaného občana-pracovníka.
Tie náklady na výchovu a vzdelávanie občana sú, predsa, platené z nášho spoločného mešca, z nášho štátneho rozpočtu ako aj z peňazí rodičov tohto občana, na tie náklady sa skladáme všetci.
Na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov má naša krajina, Slovensko, plné právo, a to, práve, na základe akceptácie a uplatňovania základného zákona trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Slovenský občan pracujúci v inej krajine, predsa, tejto svojej zamestnávateľskej krajine prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo svojej mzdy, ktorú každomesačne odvádza do jej štátneho rozpočtu.
A z tohto zisku by sa, teda, mala každá krajina zamestnávajúca slovenského občana, podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto zamestnávaného slovenského občana, teda, ktoré boli vynaložené počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Slovensko a jeho občania majú plné právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli na Slovensku vynaložené počas dlhodobej prípravy tých našich občanov do pozície pracovníkov, ktorí pracujú v iných krajinách.
A ak krajiny, ktoré zamestnávajú slovenských občanov, tak ak odmietajú zúčastňovať sa na primeranej kompenzácii týchto nákladov, tak to je naša spoločná strata, strata Slovenska, strata všetkých slovenských občanov. [2D]
Z vyššie uvedeného príkladu vidíme, že cenu prenájmu pracovníka bezpečnostnej agentúry netvorí len výška jeho mzdy, ale aj časť nákladov vynaložených na prevádzku firmy, ktorej je on zamestnancom.
Nákladov, ktoré boli vynaložené jednak na prípravu tohto pracovníka na jeho profesiu, či nákladov súvisiacich s jeho zamestnávaním (školenia, odev), a, samozrejme, v cene prenájmu je zahrnutý aj zisk firmy.
A takéto stanovenie výšky prenájmu pracovníka jeho materskou firmou je normálnou súčasťou podnikania v každom štáte, na celom svete.
Ak by však tí, ktorí by si týchto pracovníkov ochrany od ich materskej firmy, t. j. od bezpečnostnej agentúry, prenajali, tak ak by postupovali takým spôsobom, že by platili bezpečnostnej agentúre len poplatok-prenájom vo výške mzdy týchto pracovníkov, ale náklady bezpečnostnej agentúry spojené s týmito pracovníkmi, ako aj primeraný zisk bezpečnostnej agentúry z prenájmu jej pracovníkov, by už neakceptovali, potom by toto ich chovanie viedlo ku krachu bezpečnostnej agentúry.
Pretože by sa jej nielenže nevrátili náklady, ktoré vložila do prípravy svojich zamestnancov na ich profesiu, ale táto firma by ani nezískala zisk, ktorý jej právom, z titulu prenajímania jej pracovníkov, patrí, a ktorý je aj cieľom každého podnikania.
A Slovensko, Rumunsko, Ukrajina, či aj ďaľšie krajiny EU, sú presne v takej istej situácii, ako tá bezpečnostná agentúra, ktorej by za prenájom jej pracovníkov záujemcovia platili len poplatok-prenájom vo výške mzdy týchto pracovníkov, avšak náklady bezpečnostnej agentúry na prípravu pracovníka, či aj zisk bezpečnostnej agentúry, by už ignorovali.
Tieto krajiny – podobne ako aj bezpečnostná agentúra – pripravili svojich občanov počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania na vykonávanie pracovnej činnosti.
Takto pripravení občania sú odsávaní bohatšími ekonomikami Európy: Nemecka, Anglicka, Švajčiarska, Rakúska, Francúzska, Dánska, Švédska , Belgicka, Holandska, Nórska a i., ale tieto zamestnávateľské ekonomiky vynakladajú náklady len na mzdy týchto zahraničných pracovníkov, avšak náklady ich rodných krajín vynaložené v súvislosti s ich dlhodobou prípravou na zapojenie sa do pracovného procesu, teda náklady vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, už neakceptujú.
O zisku rodných krajín týchto občanov, z titulu ich prenajímania iným krajinám, už ani nehovoriac.
Chudobnejšie krajiny Únie vynaložili značné náklady počas prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, t. j. vynaložili náklady počas ich prípravy do roly pracovníkov.
Ich produktívni občania ako pracovníci odídu do zahraničia, zamestnajú sa, za svoju prácu dostanú mzdu, ale firme, ktorá ich pripravila na zapojenie sa do pracovného procesu, teda ich pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti, t. j. ich rodnej krajine, už nie sú vôbec kompenzované náklady (napr. náklady na vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl), ktoré vynaložila počas dlhodobej prípravy svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže, ktoré vynaložila počas ich dlhodobej prípravy na vykonávanie pracovnej činnosti.
V prípade bezpečnostnej agentúry by takého neférové zachovanie jej zákazníka – prenajímanie si pracovníka ochrany len za hodnotu jeho mzdy a ignorácia nákladov, ktoré bezpečnostná agentúra vynaložila na prípravu tohto pracovníka, či aj ignorácia práva bezpečnostnej agentúry na zisk z titulu prenájmu svojho pracovníka – viedlo ku krachu bezpečnostnej agentúry.
Avšak v prípade krajiny, ktorá pripraví svojho občana na vykonávanie pracovnej činnosti, takýto odmietavý prístup k podieľaniu sa aktuálneho zamestnávateľa tohto občana – t. j. zahraničného štátu, v ekonomike ktorého je občan zamestnaný – na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených rodnou krajinou tohto občana počas jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, tak takýto odmietavý prístup vedie k neférovému preneseniu týchto nákladov na plecia spoluobčanov tohto pracovníka, teda na plecia jeho spoluobčanov v jeho rodnej krajine, a tým k zhoršovaniu ekonomickej situácie obyvateľstva v rodnej krajine tohto pracovníka.
Každý podnikateľský subjekt, každá firma, prenajímaním svojich pracovníkov prichádza k zisku.
Avšak, Slovensko, ktoré je tiež podnikateľským subjektom, či podnikateľom, tak Slovensko bezplatným prenajímaním svojich občanov ako pracovníkov pre potreby iných krajín, jednoznačne, stráca, prerába. Stráca a prerába, práve, v dôsledku ignorovania základného zákona trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
To nie my, naša krajina, Slovensko, porušuje základný zákon trhovej ekonomiky, ale, to práve tí bohatší, tie bohatšie krajiny, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, tak to oni, porušujú tento zákon, toto základné pravidlo trhovej ekonomiky, pravidlo o kompenzácii nákladov zo zisku.
Porušujú ho tým, že sa odmietajú zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých slovenských občanov, ktorí pracujú v ich ekonomikách.
Slovensko odvedie obrovskú prácu a vynaloží značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ale za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady, už nedostane ani najmenšiu náhradu od tých krajín, ktoré takto pripravených slovenských občanov-pracovníkov zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného slovenského občana.
A, či nie zo zisku sa kompenzujú náklady vynaložené za účelom dosiahnutia tohto zisku?
Slovensko vynaloží náklady a odvedie prácu pri príprave budúcich pracovníkov, ale za túto odvedenú prácu a za takto vynaložené náklady už nedostane adekvátnu náhradu, už nedostane zaplatené, nedostane ani euro od tých, ktorí by sa mali za túto odvedenú prácu Slovensku primeraným spôsobom odmeniť, ktorí by sa mali za tieto vynaložené náklady so Slovenskom spravodlivo vyrovnať.
Naša krajina, Slovensko, je presne v takom istom postavení ako bol kedysi aj otrok. Otrok odviedol prácu, ale už nedostal za ňu zaplatené.
A Slovensko, či aj Ukrajina, sú na tom tak isto, ako aj ten otrok. Odvedú prácu formou prípravy nových pracovníkov, avšak za túto prácu nedostanú ani cent, nedostanú ani tú najmenšiu odmenu od tých krajín, ktoré ich občanov-pracovníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú občania pracujúci v zahraničí odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
Veď, nech hociktorý z predstaviteľov našej krajiny, Slovenska, či z predstaviteľov občanov tých krajín, ktoré slovenských občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, či aj z predstaviteľov Únie, nech hociktorý novinár, komentátor, ochranca práv ľudí, či hociktoré médium, tak nech sa hociktorý z nich vyjadrí, nech povie, či si myslí, že súčasný systém ekonomických vzťahov medzi krajinami Únie, a, nielen Únie, tak či je spravodlivý.
Či je podľa nich spravodlivý stav, keď jedny, tie chudobnejšie krajiny, len za svoje peniaze pripravia budúcich pracovníkov pre svoju ekonomiku, keď vynaložia značné náklady a odvedú obrovskú prácu pri príprave týchto pracovníkov, ale za tieto vynaložené náklady, za túto svoju odvedenú prácu, už nedostanú ani minimálnu kompenzáciu, ani minimálnu náhradu, od tých krajín, ktoré takto pripravených pracovníkov odčerpajú a zamestnajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných zahraničných pracovníkov.
Alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Teda, či je podľa nich spravodlivejší terajší stav, keď nedochádza k žiadnej kompenzácii týchto nákladov, alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa krajiny, ktoré zamestnávajú občanov z iných krajín, tak, aby sa primeranou mierou zúčastňovali na kompenzácii týchto nákladov.
To, že súčasná situácia so zamestnávaním zahraničných občanov je taká aká je, teda, že krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana, sa už ani v tej najmenšej miere nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, že to v súčasnosti takto funguje, že to takto funguje, nielen v Únii či v Európe, ale, vlastne, na celom svete, že to takto funguje nie desaťročia, ale už celé storočia, to vôbec nie je potvrdením toho, že takto to má fungovať, že to je správne.
Práveže, to je nesprávne, je to nespravodlivé voči krajinám, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná, a takto to vôbec, ale vôbec, nemá fungovať, takto to, vôbec, nemá byť.
To, že to v súčasnosti takto naďalej funguje, teda, že stále trvá nespravodlivé bezplatné odčerpávanie občanov z chudobnejších krajín tými bohatšími, tak to nie je len dôsledok toho, že táto nespravodlivá situácia s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily z chudobnejších krajín trvá už tak dlho, že trvá nie desaťročia, ale už stáročia.
To nie je len dôsledok toho, že si na tento nespravodlivý spôsob získavania pracovnej sily zo zahraničia zvykli, nielen tí, tie bohatšie krajiny, ktoré takýto spôsob získavania pracovnej sily obohacuje na úkor druhých, na úkor tých chudobnejších krajín, to nie je len dôsledok toho, že sa s týmto systémom škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín za tie stáročia zmierili, bohužiaľ, aj tí, ktorých to bezplatné odčerpávanie občanov nesmierne poškodzuje, teda, práve, tie chudobnejšie krajiny, z ktorých je pracovná sila masovo bezplatne odčerpávaná.
To je, ešte viac, dôsledok oveľa závažnejšieho faktu.
Celý tento nespravodlivý systém bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín funguje len „vďaka“ tomu, že tie krajiny, ktoré to zneužívajú na svoje obohatenie, tak tieto krajiny sú silnejšími a bohatšími oproti tým, ktoré na toto ich obohacovanie doplácajú a ktoré sú chudobnejšími a slabšími, a, práve preto, že sú chudobnejšími a slabšími, tak práve preto nedokážu zabezpečiť presadenie či nastolenie toho spravodlivého stavu, práve preto nedokážu účinne zakročiť proti tomuto vykorisťovaniu chudobnejších krajín tými bohatšími.
Je to smutné konštatovanie, ale, bohužiaľ, práve, tie najsilnejšie, tie najbohatšie ekonomiky sveta, tie, ktoré sa tak často pýšia svojou demokraciou, tie, ktoré sú nám, tým chudobnejším krajinám, neustále, predkladané ako vzor demokracie, či aj ako ekonomický vzor, teda USA, Nemecko, Anglicko, či aj ďaľšie, tak, práve tieto najbohatšie a najsilnejšie krajiny si už veľakrát počas svojej histórie vynútili – a, stále sa tejto politiky držia – rešpektovanie ekonomických záujmov svojich krajín silou, nezávisle na tom, či majú pravdu alebo nie, nezávisle na tom, či sú v práve, alebo nie.
Jednoducho, slabší, slabšie a chudobnejšie krajiny, museli vždy požiadavkám tých bohatších a silnejších ustúpiť.
Ustúpiť nie preto, že by sa mýlili, že by nemali pravdu, ale ustúpiť preto, že tí bohatší, tie bohatšie krajiny, si tak, ako aj vždy, z pozície silnejšieho, presadili svoju pravdu, svoj názor, bez ohľadu na to, či to, čo silou presadzujú, pravdou je alebo nie je.
A presne takáto situácia nastáva aj v prípade škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín tými bohatšími.
Tie najsilnejšie ekonomiky sveta, a, predovšetkým, tá najsilnejšia, tá za veľkou mlákou, USA, a, samozrejme, aj ďaľšie, ako Nemecko, Anglicko, či aj iní, si svoje ekonomické bohatstvo, ekonomickú silu svojich krajín, budujú z veľkej časti, práve, aj na nespravodlivom, ekonomiky chudobnejších krajín nesmierne poškodzujúcom bezplatnom odčerpávaní potrebnej pracovnej sily, práve, z týchto chudobnejších krajín.
Svoju ekonomickú prosperitu zakladajú na tom, že potrebnú pracovnú silu pre svojej ekonomiky si nechávajú pripraviť na náklady chudobnejších krajín, že všetky náklady vynakladané počas prípravy tejto potrebnej pracovnej sily znášajú len rodičia a rodné krajiny odčerpávaných zahraničných pracovníkov, a oni sa už ani tou najmenšou mierou nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Svoju ekonomickú prosperitu zakladajú na naprostej ignorácii základného pravidla trhovej ekonomiky, pravidla o kompenzácii nákladov zo zisku.
Ukrajina i Slovensko sú na tom podobne, ako boli niekedy otroci v Amerike, či v európskych krajinách. Obe naše krajiny, odvádzajú prácu v prospech bohatších krajín Únie a Európy, prácu spočívajúcu v tom, že každoročne pripravíme pre nich, len na naše náklady, len na náklady našich občanov, obrovské množstvá kvalifikovaných pracovníkov.
Avšak, za túto našu prácu už nedostávame žiadnu odmenu.
Otroci tak isto odvádzali prácu, ale už za ňu nič nedostávali. Žiadnu odmenu. Pracovali pre svojho majiteľa úplne zadarmo.
A naše krajiny, Ukrajina, a aj Slovensko, tiež odvádzajú obrovskú prácu tým, že pripravia množstvo pracovníkov, ktorí sú potom odčerpaní ekonomikami bohatších krajín Európy: Nemeckom, Anglickom, Rakúskom, Švajčiarskom, Dánskom, Belgickom, Francúzskom a i.
A tieto bohatšie krajiny nám za tie obrovské náklady investované do ich výchovy a vzdelávania, za túto prácu odvedenú pri príprave nových pracovníkov pre ich ekonomiky, tiež nič nedávajú. Ani v najmenšom sa nepodieľajú na nákladoch, ktoré sme vynaložili pri príprave tých našich pracovníkov, ktorí sú odčerpávaní a zamestnávaní ich ekonomikami.
My, tak Ukrajina, ako aj Slovensko, či aj ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie a Európy, odvedieme prácu spočívajúcu v príprave našich občanov do roly pracovníkov, prácu, ktorá naše štátne rozpočty, nás všetkých, stojí značné náklady, ale už nie sme za túto odvedenú prácu, za tie vynaložené náklady, spravodlivo odmenení.
Nie sme odmeňovaní žiadnym spôsobom, za túto odvedenú prácu nedostávame absolútne nič. Presne tak, ako neboli za svoju prácu odmeňovaní ani otroci.
A, práve, tie najbohatšie ekonomiky s vysokými mzdami, bezplatne odčerpávajúce pracovníkov z iných krajín, tak tie sú inšpirácou aj pre tie iné, pre tie menej bohatšie, ktoré vedia, že, však, keď ten druhý, ten bohatý, tá bohatá krajina, si berie pracovnú silu z tých chudobnejších krajín bez toho, aby sa spravodlivo podieľala na nákladoch, vynaložených na prípravu tejto zahraničnej pracovnej sily, tak prečo by si takýmto spôsobom nezabezpečila pracovnú silu pre potreby ekonomiky svojej krajiny aj ona, tá menej bohatšia krajina.
Ekonomiky siedmich najvyspelejších krajín sveta združených v G7, ekonomiky USA, Nemecka, Veľkej Británie, Talianska, Francúzska, Japonska a Kanady, sú od prísunu zahraničnej pracovnej sily veľmi závislé. Vidieť to napr. aj z nasledovnej citácie, ktorá, vlastne, charakterizuje súčasný zhoršujúci sa stav s jej nedostatkom vo všetkých týchto krajinách:
„Japonsku hrozí výrazný nedostatok zahraničných pracovníkov, ktorých krajina potrebuje, ak má v budúcnosti dosahovať vládne ciele v oblasti hospodárskeho rastu. Rozdiel medzi dopytom a ponukou zahraničných pracovných síl sa oproti predchádzajúcemu odhadu JICA z roku 2022 zvýšil viac ako dvojnásobne.
Zahraniční pracovníci z krajín ako Vietnam, Mjanmarsko a Kambodža sú pre japonské hospodárstvo kľúčoví, keďže pomáhajú vyplniť vážny nedostatok pracovných síl v dôsledku rýchleho starnutia obyvateľstva a klesajúcej pôrodnosti.“ [1]
Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z chudobnejších krajín šetrí krajinám, ktoré pracovnú silu odčerpávajú, obrovské finančné prostriedky, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by zahraničných pracovníkov nemali k dispozícii a museli by si potrebných pracovníkov pripraviť na svoje vlastné náklady z radov svojich vlastných občanov.
A, zároveň, odčerpávaním občanov-pracovníkov z iných krajín, riešia aj iný, veľmi závažný a narastajúci problém svojich ekonomík, problém spočívajúci v znižujúcom sa stave vlastných občanov v produktívnom veku, problém spôsobený nielen narastajúcom dĺžkou života premietajúcou sa do rastu počtu občanov v poproduktívnom veku, ale aj klesajúcou pôrodnosťou.
A pritom, spravodlivé riešenie tohto, dosiaľ neriešeného kolosálneho problému trápiaceho a poškodzujúceho ekonomiky mnohých krajín celého sveta, problému bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín, riešenie spravodlivé tak pre krajinu, z ktorej sú jej občania masovo bezplatne odčerpávaní, ako spravodlivé aj pre tie krajiny, ktoré občanov iných krajín bezplatne odčerpávajú, existuje.
1.2 Slovensko, len na svoje náklady, len na škodu svojich občanov, pripravuje pracovníkov aj pre iné krajiny
V súčasnosti, celé náklady na prípravu zahraničných pracovníkov pracujúcich v ekonomikách bohatších krajín, idú na úkor rodných krajín týchto zahraničných pracovníkov, a krajiny, ktoré ich zamestnávajú, sa už ani v tej najmenšej miere nezúčastňujú na kompenzácii týchto nákladov, čím ušetria značné finančné prostriedky svojich štátnych rozpočtov.
Takáto situácia im, jednoznačne, vyhovuje, a, preto, len ťažko možno čakať, že niektorá z nich príde s návrhom na riešenie problematiky škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo zahraničia, len ťažko možno od nich čakať, že niektorá z nich, z vlastnej iniciatívy, ponúkne svoju účasť na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na prípravu tých zahraničných občanov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike.
Žiadna z nich, predsa, nebude, predsa, bojovať proti niečomu, čo jej ekonomike šetrí obrovské náklady. Žiadna z nich nebude podrezávať sliepku, ktorá jej znáša zlaté vajcia.
Čoraz väčšia pohroma v podobe starnutia občanov, či aj klesajúcej pôrodnosti, nerobí vrásky len predstaviteľom krajín G7, ale aj predstaviteľom mnohých ďaľších krajín.
A všetci tento problém, problém čoraz väčšieho nedostatku pracovníkov, riešia, v súčasnosti najosvedčenejšou a najpoužívanejšou metódou – odčerpávaním potrebných pracovníkov z iných krajín, odčerpávaním z chudobnejších krajín Únie, Európy i z celého sveta.
Avšak, riešia to nesmierne škodlivým spôsobom, a to „bezplatným“ odčerpávaním potrebných pracovníkov z iných krajín, ktoré nesmierne poškodzuje tie krajiny, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná.
Nikto, žiadna z tých krajín, ktoré pracovnú silu z iných krajín odčerpávajú, sa už nedíva na to, že takýto spôsob získavania pracovnej sily pre svoje potreby, teda bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z iných krajín, devastuje ekonomiky, práve, tých chudobnejších krajín, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná, a ktoré tú odčerpávanú pracovnú silu len na svoje vlastné náklady pripravili.
Nikto, žiadny predstaviteľ krajiny, ktorá pracovnú silu zo zahraničia odčerpáva, sa už nedíva na to, že dobro občanov svojej krajiny, že prosperitu svojej krajiny, zabezpečuje na úkor občanov inej, chudobnejšej krajiny, na úkor prosperity tej chudobnejšej krajiny.
Nikto z nich sa nedíva na to, že bezplatným spôsobom odčerpávania pracovnej sily z inej krajiny sa absolútne porušuje základné pravidlo trhovej ekonomiky, pravidlo o kompenzácii nákladov zo zisku.
Zatiaľ čo otroctvo ľudí, „otroctvo I“, otroctvo v podobe práce človeka s nulovou či len minimálnou odmenou, je v Európe i vo svete už dávnou minulosťou, tak otroctvo národov či „otroctvo II“ spočívajúce v príprave desaťtisícov, státisícov, či, dokonca, miliónov, svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, a ich následné zamestnávanie sa v iných krajinách, bez najmenšej odmeny tým, ktorí týchto pracovníkov pripravili, bez najmenšej kompenzácie nákladov vynaložených na prípravu týchto pracovníkov tým krajinám, ktoré ich pripravili, tak toto otroctvo naberá čoraz viac na sile, a má v Európe, a nielen v nej, širokú podporu tých najbohatších a najsilnejších ekonomík.
Mnohé tie silné ekonomiky sveta, a aj tá najsilnejšia, tá za veľkou mlákou, sú úspešné a budujú svoju prosperitu, práve, vďaka masívnemu využívaniu tejto formy otroctva, vďaka čoraz väčšiemu rozsahu tohto otroctva. Otroctva národov, otroctva II.
Jedny národy odvedú nesmiernu prácu a vynaložia obrovské náklady na prípravu más pracovníkov, a druhé týchto pracovníkov z ich rodných krajín odčerpávajú pre potreby svojich ekonomík, avšak, ich odčerpávajú nespravodlivým, škodlivým spôsobom.
Odčerpávajú ich, totiž, bezplatne, t. j. odčerpávajú ich bez toho, aby sa čo len minimálnou mierou podieľali na kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy týchto zahraničných pracovníkov, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania.
Pokiaľ budú jedny, tie chudobnejšie krajiny Únie a Európy, či celého sveta, pripravovať – prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania – svojich občanov do pozície budúcich pracovníkov, tak pokiaľ ich budú pripravovať nielen pre potreby svojich ekonomík, ale aj pre potreby ekonomík bohatších krajín Únie a Európy, pre potreby bohatších krajín celého sveta, tak budú na tom, jednoznačne prerábať, budú na tom stratové.
Ich rozpočty na to doplatia, a rozpočty bohatších krajín ušetria práve tým, že si pracovníkov potrebných profesií odčerpajú z chudobnejších krajín a ušetria tak náklady, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by týchto zahraničných pracovníkov nemali k dispozícii a museli by si pracovníkov potrebných profesií pripraviť na svoje náklady z radov vlastných občanov.
A takto, teda, že bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z chudobnejších krajín je osvedčená, stáročiami overená, spoľahlivá, a, hlavne, prínosná metóda na zabezpečenie potrebnej pracovnej sily pre ekonomiku svojej krajiny, tak takto to berú, jednoznačne, predstavitelia i politici, či aj občania, tých bohatších a silnejších ekonomík, ktoré z tejto situácie ťažia, ktoré na tejto situácii nesmierne zarábajú a profitujú, bohužiaľ, na úkor iných. Na úkor tých chudobnejších krajín, z ktorých je pracovná sila masovo odčerpávaná.
Takto to berú predstavitelia, politici a občania tých krajín, ktorým takýto „férový“ spôsob zabezpečovania pracovnej sily pre potreby svojej krajiny nesmierne vyhovuje.
No, bodaj by to niekomu z nich, niektorej z tých bohatších krajín, bodaj by to občanom tých bohatších krajín, nevyhovovalo, keď vám, bohatšej krajine, potrebnú pracovnú silu pripraví iná, chudobnejšia krajina.
Keď vám ju pripraví len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, a vás to nestojí absolútne nič, vy na tieto náklady neprispejete ani tou najmenšou mierou, vy sa na týchto nákladoch nezúčastňujete už ani tou najmenšou čiastkou, napriek tomu, že povinná účasť na týchto nákladoch, vám, jednoznačne, bez najmenších pochybností, vyplýva z rešpektovania základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Bodaj by to niektorej z tých bohatších krajín nevyhovovalo, keď všetky náklady vynaložené na prípravu tých zahraničných pracovníkov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike, idú na úkor občanov rodnej krajiny týchto zamestnávaných zahraničných pracovníkov.
Na Slovensku, v Česku, a, prirodzene, aj v iných krajinách, občania oprávnene kritizujú situáciu, keď ich peniaze, peniaze štátneho rozpočtu, sa formou rôznych sociálnych dávok dostávajú k tým, ktorí, napriek tomu, že sú schopní pracovného procesu, tak napriek tomu sa už odmietajú do neho zapojiť, a žijú z peňazí druhých, žijú z peňazí, na ktoré sa skladali všetci ich pracujúci spoluobčania.
Jedni občania si vylepšujú svoju situáciu na úkor druhých, na úkor svojich spoluobčanov, jedni občania parazitujú a sa priživujú na druhých.
A analogická situácia, teda, že jedni, jedny krajiny, žijú na úkor druhých, je aj v prípade bohatších krajín Únie a Európy, v prípade Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, Švajčiarska, Rakúska, Nórska, Dánska, Belgicka, Holandska, Švédska, či aj iných, ktoré si neprávom a vedome privlastňujú peniaze, ktoré patria chudobnejším krajinám.
Občania bohatších krajín žijú aj z peňazí, ktoré nepatria ich rodným krajinám, žijú z peňazí, ktoré patria občanom chudobnejších krajín Únie a Európy, ktoré patria občanom Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, či aj občanom iných chudobnejších krajín.
Bohatšie krajiny Únie a Európy sa, práve, prostredníctvom bezplatného odčerpávania zahraničnej pracovnej sily priživujú na tých chudobnejších.
Právom poukazujeme na situáciu, keď mnohí naši občania žijú na úkor ostatných svojich spoluobčanov, žijú z peňazí svojich spoluobčanov, avšak v prípade, že bohatšie krajiny Únie a Európy žijú z peňazí patriacich chudobnejším krajinám, žijú na úkor tých chudobnejších krajín – aj, práve, v dôsledku bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín – už, zrazu, nikto nič zo zodpovedných nevidí, nepočuje, naraz sú všetci, hlavne, tí v Bruseli, v ktorých moci je túto nespravodlivosť riešiť , ktorí majú v rukách potrebné kompetencie, tak, zrazu sú všetci z nich hluchí a slepí, a okrádanie chudobnejších krajín tými bohatšími je, zrazu, podľa nich, úplne v poriadku.
Je to, však, v poriadku, z ich pohľadu, pretože to, táto nespravodlivosť v podobe nespravodlivého škodlivého bezplatného odčerpávania občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín nesmierne vyhovuje, práve, bohatším krajinám.
Tým bohatším, ktoré určujú smer chodu Únie a Európy, tým, ktoré tých občanov z chudobnejších krajín masovo odčerpávajú.
Prirodzene, tá situácia s odčerpávaním pracovnej sily z iných, chudobnejších krajín, nebola v minulosti taká kritická ako je dnes.
Pokiaľ boli z danej krajiny odčerpávané len stovky, tisíce či desaťtisíce jej občanov ako pracovníci pre ekonomiky iných krajín, predstavujúce necelé percento produktívnych občanov tejto krajiny, tak z hľadiska ich absolútne i relatívne nízkeho počtu vzhľadom na celkový počet občanov v produktívnom veku to, síce, pre ekonomiku danej krajiny už strata bola, ale nepredstavovala pre ňu až takú výraznú záťaž, hoci v skutočnosti to bola nespravodlivá a nemorálna záťaž už od prvého občana odídeného za prácou do zahraničia.
Veď už len ten jeden jediný odčerpaný občan, len ten jeden pracovník, predstavuje bezplatné odčerpanie výrobného prostriedku, ktorého výrobná cena na Slovensku je minimálne 82 000 eur [2], [2A].
Avšak, v prípade desaťtisícov či, dokonca, státisícov občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, ako je to v súčasnosti aj v prípade Slovenska, teda v prípade odchodu takého množstva občanov, ktorý znamená už vyššie jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, bolo potrebné už dávno prijať opatrenie – minimálne na úrovni EU – v zmysle uplatňovania spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov v ich rodnej krajine.
Pretože tu nejde len o stratu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana.
Tu ide aj o stratu potenciálnych daní, ktoré sú generované, práve, prácou tohto občana. Tak stratu dane zo mzdy, ako aj stratu dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré vznikajú ak si občan zo svojej mzdy niečo v zamestnávateľskej krajine kúpi, resp. ak zaplatí za nejaké služby.
A, samozrejme, ide aj o stratu ďaľších benefitov generovaných zamestnávaním občana, ide o stratu odvodov na dôchodkove a zdravotné poistenie.
Predstavte si, že by Slovensko zadarmo požičalo či bezplatne prenajalo Nemecku nejaký nový výrobok, nový výrobný prostriedok, napr. zásobovací dodávkový automobil vo výrobnej cene 82 000 eur.
Teda, prenajalo by Nemecku nejaký výrobný prostriedok v takej istej hodnote, ako je aj „výrobná cena“ slovenského pracovníka, t. j. 82 000 eur [2].
Štát Nemecko – ako podnikateľský subjekt – by tento zásobovací automobil používal počas doby 5 rokov na rozvoz tovaru, uhrádzal by si palivo, oleje, hradil by údržbu, rôzne opravy, diagnostiku, vymieňal by pneumatiky atď., skrátka, platil by prevádzkové náklady, a, keďže by išlo o bezplatný prenájom, teda o prenájom v cene nula eur, tak by za jeho prenájom nič Slovensku neplatil.
Platenie prevádzkových nákladov na tento automobil si môžeme predstaviť ako ekvivalent rôznych platieb uskutočňovaných pracovníkom zo Slovenska pracujúcim v Nemecku, uskutočňovaných z jeho mzdy, ktorú dostáva za svoju prácu v Nemecku.
Zo svojej mzdy si pracovník platí potraviny, ubytovanie, telefón, energie, spotrebovanú vodu, oblečenie, dovolenku, služby: holič, fitnes …, skrátka zo mzdy si pracovník platí svoje prevádzkové náklady. Mzda pracovníka vlastne slúži na ošetrenie jeho prevádzkových nákladov. Čiže ekvivalentom k prevádzkovým nákladom automobilu: palivo, oleje, údržba, opravy, servisné prehliadky, diagnostika, pneumatiky atď. sú prevádzkové náklady pracovníka, ktoré sú uhrádzané z jeho mzdy.
Ak sa ten automobil po 5 rokov bezplatného zapožičania či bezplatného prenájmu, alebo prenájmu v cene nula eur, vráti na Slovensko, tak je opotrebovanejší ako pred 5 rokmi, keď bol nový, bezplatne prenajatý do Nemecka.
Jeho životnosť sa po 5 rokov používania skrátila, ale keďže bol prenajatý bezplatne, tak – hoci má Slovensko po piatich rokoch prenajatia späť svoj automobil, samozrejme opotrebovanejší, už so zníženou životnosťou – za tých 5 rokov sa Slovensku nevrátilo ani jedno jediné euro z výrobných nákladov, ktoré boli vynaložené na jeho výrobu.
Nevrátilo sa ani euro, pretože automobil bol prenajatý za cenu nula eur, bol teda daný do 5-ročného bezplatného prenájmu a jeho nájomca – teda štát Nemecko – si platil akurát prevádzkové náklady.
To znamená, že Slovensko na tomto bezplatnom prenájme automobilu prerobilo, automobil sa opotreboval, ale ani euro z výrobných nákladov vynaložených na jeho výrobu sa nevrátilo, celá strata ide na účet Slovenska, na účet jeho štátneho rozpočtu, na účet jeho občanov.
A to isté, čo pre bezplatný 5-ročný prenájom automobilu, platí aj pre 5-ročné zamestnávanie sa slovenského občana v nemeckej ekonomike.
Nech sa po 5 rokoch zamestnávania v nemeckej ekonomike vráti slovenský pracovník z Nemecka späť na Slovensko. Pracovník sa počas 5 rokov opotreboval. Jeho zostatková životnosť – t. j. doba, počas ktorej je ešte schopný zapájať sa do pracovného procesu – sa oproti dobe celkovej životnosti skrátila o týchto 5 rokov. Jeho celková životnosť je doba, počas ktorej je schopný pracovať, teda je to vlastne doba jeho produktívneho života, ktorá je zhruba tých 45 rokov (zhruba od dvadsiateho do šesťdesiateho piateho roku života).
Čiže maximálne za tých 45 rokov produktívneho života občana by sa mali vrátiť náklady vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie, „výrobné náklady“ vo výške 82 000 eur. Pretože, ak sa nevrátia, tak ten, kto ich vynaložil, teda rodičia a rodná krajina občana, na tom prerobí.
Ak občan Slovenska pracoval jeden rok v nemeckej ekonomike, tak by sa mala za ten jeden rok vrátiť na Slovensko časť výrobných nákladov úmerná dobe, ktorú prepracoval občan Slovenska v ekonomike Nemecka, teda úmerná dobe jedného roka.
Keďže jeden rok je 1/45 z celkovej dĺžky produktívneho obdobia občana, tak by sa za ten rok mala vrátiť 1/45 nákladov vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, teda vynaložených počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Ak občan Slovenska pracoval 5 rokov v nemeckej ekonomike, tak by sa mala na Slovensko vrátiť časť výrobných nákladov úmerná dobe 5 rokov, ktorú tento slovenský pracovník prepracoval v Nemecku, v nemeckej ekonomike. Teda ak pracoval občan 5 rokov v Nemecku, tak tých 5 rokov je 5/45=1/9, t. j. jedna devätina z dĺžky jeho produktívneho života, a za týchto 5 rokov by sa teda na Slovensko mala vrátiť jedna devätina z celkových „výrobných nákladov“, ktoré boli vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie v jeho rodnej krajine.
Čiže po tých 5 rokov práce v nemeckej ekonomike by sa na Slovensko mala vrátiť minimálne suma:
(82 000 eur : 45rokov) x 5rokov = 9 111 eur
To znamená, že každý mesiac, ktorý odpracoval slovenský občan, slovenský pracovník, v nemeckej ekonomike, by sa na Slovensko mala vrátiť časť výrobných nákladov vo výške:
82 000 : (45 x 12 mesiacov) = 152 eur
alebo ak počítame, že mesiac má 22-23 pracovných dní, tak vlastne za každý odpracovaný deň slovenským občanom v zahraničnej ekonomike, by sa mali Slovensku kompenzovať náklady vo výške zhruba:
152 : 22 = 7 eur
Je to veľká suma? Je suma vo výške 7 eur, ktorú by mala platiť Slovensku zahraničná ekonomika za každý deň zamestnávania slovenského občana príliš vysoká? Položilo by táto suma vo výške 7 eur zahraničnú ekonomiku zamestnávajúcu slovenského občana na lopatky? Alebo je to pre tú zahraničnú ekonomiku suma snov? Suma snov preto, pretože je taká nízka.
Suma 9 111 eur (vyššie uvedené) by sa mala vrátiť na Slovensko, aby sa tak splatila spravodlivá časť výrobných nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka v jeho rodnej krajine. Časť výrobných nákladov úmerná času piatich rokov, ktoré prepracoval slovenský pracovník v nemeckej ekonomike.
Ale sa nevracia. Nevracia sa ani jedno jediné euro z výrobných nákladov vynaložených na prípravu slovenského občana na pracovný proces. Absolútne proti všetkej podnikateľskej logike, proti základnému ekonomickému pravidlu, že náklady hradí vždy ten, komu ich vynaloženie prináša zisk.
A vynaloženie týchto nákladov, teda vynaloženie nákladov na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka predsa prináša počas jeho zamestnávania sa v Nemecku zisk nemeckej ekonomike. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného slovenského občana.
Tak potom by sa aj z tohto zisku, zo zisku nemeckej ekonomiky, ktorý vznikol zamestnávaním slovenského pracovníka, mala spravodlivo kompenzovať časť nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie slovenského pracovníka v jeho rodnej krajine.
Spravodlivo, to znamená, že by sa mala kompenzovať časť nákladov úmerná času prepracovanému slovenským pracovníkom v nemeckej ekonomike. Viď [42, [79]
[42] – „A25. 1- Prenajmeš auto, zarobíš, prenajmeš ochrankára, zarobíš, prenajmeš Slováka, bohužiaľ, prerobíš“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/04/02/a25-1-prenajmes-auto-zarobis-prenajmes-ochrankara-zarobis-prenajmes-slovaka-bohuzial-prerobis/
[79]- „A25. 4- Akcií máme do aleluja, len tie dividendy keby toľko nemeškali“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/04/16/a25-4-akcii-mame-do-aleluja-len-tie-dividendy-keby-tolko-nemeskali/
Slovensko, každoročne, bezplatne poskytuje bohatším krajinám Únie a Európy státisíce pracovníkov. Bezplatne v tom zmysle, že títo slovenskí pracovníci boli a sú na vykonávanie svojej profesie – na vykonávanie pracovnej činnosti – pripravovaní v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pripravovaní výlučne na náklady slovenských občanov, bez minimálnej účasti na týchto nákladoch tých krajín, ktorí týchto slovenských občanov zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša značný zisk.
Slovensko bezplatným odčerpávaním svojich občanov do zahraničia, jednoznačne, stráca obrovské peniaze. Naša krajina, spolu s Ukrajinou, Rumunskom či aj inými chudobnejšími krajinami Únie, slúžia ako obrovské továrne na bezplatnú produkciu výrobných prostriedkov „pracovník“ pre potreby ekonomík bohatších krajín Únie a Európy.
A, všetky tie náklady na prípravu týchto pracovníkov, náklady na ich výchovu a vzdelávanie, znášajú len ich rodné krajiny, len ich občania.
Teda, Slovensko, na bezplatné odčerpávanie svojich občanom ekonomikami iných krajín, podobne, ako aj Ukrajina, neskutočne dopláca, nesmierne na tom stráca.
Naša krajina, každoročne stráca, nieže, vyššie stovky miliónov, ale prichádza o omnoho vyššiu sumu, o sumu vyššiu než miliarda eur.
Prichádza o ňu len kvôli tomu, že si z nepochopiteľných dôvodov neuplatňuje nárok na peniaze, ktoré Slovensku, slovenským občanom, plným právom patria. Z nepochopiteľných dôvodov si neuplatňuje svoje zákonité – na celom svete a v každej spoločnosti, počas celej histórie ľudstva vždy uznávané – právo na primeranú odmenu za vykonanú prácu, resp. právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku.
A, peniaze, ktoré sme vynaložili na výchovu a vzdelávanie našich občanov pracujúcich teraz v zahraničí, ktorí pracujú v ekonomikách bohatších krajín Únie a Európy, tak tieto peniaze sa nevracajú, nezhodnocujú, neprinášajú nám žiaden zisk, naopak sú čoraz väčšou stratou, nielen pre Slovensko, ale aj pre Ukrajinu, Rumunsko, či aj ekonomiky mnohých ďaľších krajín, z ktorých je pracovná sila masovo týmto škodlivým spôsobom – teda, bezplatne – odčerpávaná.
.
.
.
4. Národ český je nám blízky, veľmi blízky, iste ten najbližší, ale aj najbližší bratia si, predsa, dlhy vyrovnávajú.
4.1 17. november 1989 ako symbol začiatku parazitovania a priživovania sa bohatších krajín Západu na slovenskej i českej ekonomike
4.2 Ak žijú vaši súrodenci na váš úkor, upozorniť na to musíte vy, oni to neurobia
4.2.1 Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú
4.2.2 Ak sa neozveme my sami, budú nás naďalej dojiť
4.3 Vitajte v Európskej únii! Vitajte v únii naivných a vyčuraných!
4.3.1 Vodu kážu, a víno pijú
4.3.2 Čím viac nás odíde za prácou do zahraničia, tým horšie pre naše deti, pre našu krajinu
4.4 Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.
4.5 Pomoc, každoročne poskytovaná krajinám Únie a Európy, stála nás, Slovákov, viac než 25 miliárd eur, ako protihodnotu dostávame starú belu
4.6 Všetci len o tom, koľko Slovensku dávajú, avšak, už nikto o tom, koľko Slovensko dáva im
Tento príspevok, opisuje a upozorňuje ako občanov Slovenska, Rumunska, ako v ozbrojenom konflikte sa zmietajúcich Ukrajincov, či ako aj občanov ďaľších krajín, tak ako tieto chudobnejšie krajiny tí druhí, tie bohatšie európske krajiny, tak, ako nás, ako ekonomiky našich krajín, svojím konaním už dlhé roky značne poškodzujú.
Toto upozornenie na to, že nám tí bohatší unijní i európski súrodenci berú a si prisvojujú niečo, o čom dobre vedia, že im to, vôbec, ale vôbec nepatrí, o čom, práveže, veľmi dobre vedia, že to patrí len občanom Slovenska, Ukrajiny, či Rumunska, tak to upozornenie, tá výtka, nie je robená, ani v tom najmenšom, kvôli tomu, že by ste ich chceli, tých bohatších súrodencov, len tak, pre nič za nič, zo škodoradosti, nazlostiť a rozhnevať.
Že by ste ich chceli, naschvál, obviniť z niečoho vymysleného, vykonštruovaného, vyfabulovaného, obviniť len preto, pretože vám dobre robí robiť zlosť druhým a vidieť ich nahnevaných a nazlostených, vidieť ich v zajatí negatívnych emócií.
Nie, nie, kdeže, to absolútne nie, to ani v najmenšom.
To upozornenie na škodlivosť konania iných, iných krajín, voči vašej rodnej krajine, tak to upozornenie je robené kvôli tomu, že, to práve vy, tak vy ste občan tej poškodzovanej krajiny, vy ste ten poškodzovaný občan, a oni sú tými, ktorí vás, vašu krajinu, a tiež aj mnohé ďaľšie, svojím správaním sa už dlhé roky poškodzujú.
A, keďže, aj po tých dlhých dvadsaťjeden rokov členstva vašej rodnej krajiny v EU, stále vidíte ten istý obraz, obraz toho, ako je vaša krajina čoraz viac poškodzovaná prostredníctvom bezplatného odčerpávania státisícov jej občanov bohatšími krajinami Únie i Európy, keď každodenne vidíte, ako sa na nej týmto spôsobom tie bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako touto škodlivou formou zamestnávania vašich občanov na vašej krajine parazitujú, keď vidíte ako vaším bohatším súrodencom v Únii či Európe, nielen tým vzdialenejším, ale aj tým bližším, či aj tým najbližším, čoraz viac vyhovuje stav, keď sa, výlučne, len na náklady vašej rodnej krajiny, pripravia státisíce občanov-pracovníkov pre potreby ich ekonomík, avšak, oni sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov, tak si uvedomíte, že jediným východiskom z tejto situácie závažným spôsobom poškodzujúcej ekonomiku vašej krajiny, je nemlčať, ozvať sa a poukázať na túto neprávosť, na toto škodlivé konanie bohatších krajín Únie a Európy voči vašej rodnej krajine, ako aj voči ďaľším.
Veď, nakoniec, prečo by vás, ako poškodzovaného, ako občana poškodzovanej krajiny, ako poškodzovanú krajinu, malo mrzieť ozvať sa a upozorniť na trpkú skutočnosť, že vaši unijní súrodenci, od toho najvzdialenejšieho až po toho najbližšieho, sa na vás, na vašej krajine, už dlhé roky, bez najmenších výčitiek priživujú?
Že už dvadsaťjeden rokov na nej parazitujú, že okrádajú ju a jej občanov, že si s plným vedomím berú to, o čom dobre vedia, že im to nepatrí, práveže, o čom veľmi dobre vedia, že to čo si berú, tak to, v skutočnosti patrí vám.
Prečo by vás, ako poškodzovaného, malo mrzieť upozorniť na túto, doslova, nesmiernu ekonomickú devastáciu nielen vašej krajiny, ale aj ekonomickú devastáciu ozbrojeným konfliktom trápenú Ukrajinu, či devastáciu aj ďaľších unijných, európskych, či aj mimoeurópskych krajín?
Veď, keď tí, tie krajiny Únie i Európy, ktoré škodlivým spôsobom, teda, bezplatne, odčerpávajú masy produktívnych občanov nielen z vašej krajiny, ale aj z Ukrajiny, či aj z iných chudobnejších krajín, keď ich ani trochu nemrzí, ani trochu sa nepozastavujú nad tým, že svojím konaním nesmierne poškodzujú ekonomiky iných, chudobnejších krajín, a, keď ich poškodzujú vedome, no tak, potom, prečo by vás ako poškodzovaného malo mrzieť ozvať sa a upozorniť na tento stále narastajúci neokoloniálny neduh, na to, že bohatšie krajiny Únie a Európy, ich občania, žijú na úkor občanov vašej krajiny, či aj na úkor občanov ďaľších chudobnejších krajín Európy i sveta.
Toto upozornenie na škodlivosť správania sa a konania bohatších európskych krajín, vašich unijných či aj neunijných súrodencov, voči vám, nie je v žiadnom prípade robené s cieľom ich zámerne, naschvál, nejakým výmyslom, krivým obvinením, lžou, poškodiť, prisúdiť im niečo, čo nie je pravdou, neprávom ich ohovoriť.
Avšak, keďže ste, jednoznačne, presvedčený o škodlivosti ich konania voči vašej krajine, tak toto upozornenie je robené s cieľom upozorniť na toto ich škodlivé konanie voči vám, upozorniť, ako vás bohatšie krajiny Únie a Európy poškodzujú, ako poškodzujú deti, dôchodcov, ako poškodzujú všetkých občanov vašej rodnej krajiny, ako, už dlhodobo žijú, ako sa už viac než dvadsať rokov priživujú na úkor všetkých občanov vašej rodnej krajiny, ako vás svojím konaním vedome poškodzujú, ako vás vedome zneužívajú na svoje vlastné obohatenie sa.
.
.
.
Podľa ekonóma nič zásadné na tomto trende nezmenil ani vstup Slovenska do eurozóny 1. januára 2009. Odvtedy sa počet Slovákov pracujúcich v Česku zvýšil zo 100 223 osôb na 214 907 osôb ku koncu novembra 2022. Vyplýva to z údajov Českého štatistického úradu a ministerstvá práce a sociálnych vecí. [35]
V Českej republike pracuje značné množstvo slovenských občanov. Viac než dvesto tisíc.
Možnosť zarobenia si vyššej mzdy v ekonomike nám najbližšieho unijného súrodenca si slovenskí občania veľmi cenia, a radi ju aj využívajú.
Atraktivita zamestnávania sa u nášho suseda nespočíva len vo vyšších zárobkoch, ale je umocnená aj faktom bezproblémového dorozumenia sa, ako aj nadštandardnými vzťahmi oboch našich národov vyplývajúcimi z nášho spoločného, takmer osemdesiatsiatročného žitia v jednom štáte, v Československu.
Ak je Únia rodina, ktorú vytvára zväzok dvadsiatich siedmich súrodencov, tak, Česko je nám, Slovákom, iste, súrodencom nášmu srdcu najbližším, súrodencom, s ktorými nás spájajú veľmi silné väzby.
Nielen susediaca poloha našich krajín, ale aj jazyková príbuznosť, výhody zamestnávania sa v Česku, či vzájomná previazanosť našich národov prostredníctvom zmiešaných manželstiev a ich rodín, a, samozrejme, aj vyše sedemdesiatročné vzájomné súžitie v spoločnom štáte.
Toto všetko je tým, čo vzájomné vzťahy našich krajín pretransformovalo do polohy sebe veľmi blízkych národov.
Slovensku, a nám, jeho občanom, prirodzene, záleží na dobrých vzťahoch s každým našim unijným súrodencom, s každou európskou krajinou, záleží nám na dobrých vzťahoch s každou krajinou.
Avšak, ak nám na čo najlepších vzájomných vzťahoch s nejakou krajinou, s nejakým národom, osobitne záleží, tak iste, bez najmenších pochybností, sa to v prvom rade týka Česka, českého národa.
4.2 Ak žijú vaši súrodenci na váš úkor, upozorniť na to musíte vy, oni to neurobia
4.2.1 Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú
4.2.2 Ak sa neozveme my sami, budú nás naďalej dojiť
4.2.1 Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú
V každej rodine sa pritrafí situácia, keď jedno z detí nadobúda pocit, že niektorý z jeho súrodencov, či aj viacerí, ho svojím konaním poškodzujú, že sa majú lepšie na jeho úkor, že ho využívajú.
Mnohé z tých konfliktných situácií si vyriešia súrodenci sami medzi sebou. No sú aj také, ktoré si vyžadujú zásah rodičov, napríklad vtedy, keď si starší súrodenec, resp. viacerí, presadzujú tú svoju pravdu, častokrát aj z pozície sily, napriek tomu, že nie je taká, ako ju vidia a podávajú oni, napriek tomu, že tá pravda je viac na strane toho mladšieho, toho slabšieho.
Vtedy sú rodičia tými, ktorí svojím triezvym prístupom nájdu to najrozumnejšie riešenie danej situácie, ktorí svojim deťom zdôvodnia, prečo sa tento konflikt rozhodli riešiť tak, ako sa rozhodli, prečo riešenie, ktoré vybrali, je pre túto situáciu to najvhodnejšie.
A v Európskej únii, rodine s dvadsiatimi siedmimi súrodencami, je to podobné. Tiež dochádza k situáciam, keď sa vyskytnú konflikty medzi jej jednotlivými členmi, keď jedna krajina Únie vníma chovanie druhej, či viacerých, ako také, ktoré ju určitým spôsobom poškodzuje.
V mnohých prípadoch si tieto sporné situácie vyriešia ich aktéri sami, medzi sebou, no sú aj situácie, ktoré si vyžadujú zaangažovanie kompetentných inštitúcií Únie, či riešenie spornej situácie na pôde europarlamentu.
Konštatovanie, že bohatší členovia Únie sa k vašej rodnej krajine nechovajú najférovejšie, že si privlastňujú aj to, čo im nepatrí, čo, práveže, patrí vašej rodnej krajine, čo patrí jej občanom, tak takéto konštatovanie sa, iste, nerobí ľahko, nerobí sa s potešením. Určite nie.
Je to ako keby ste mali svojim súrodencom povedať, že si berú niečo, čo je vaše, čo patrí vám.
Takáto výpoveď nie je pre nikoho príjemná. Nielen, pre toho, kto je vypovedajúcim, kto sa cíti poškodený, ale, väčšinou, aj pre tých, ktorých sa výtka týka. A jej nepríjemnosť je umocnená nielen tým, že ide o vašich súrodencov, ale aj blízkosťou daného súrodenca.
Avšak, ak chcete svojej rodnej krajine a jej občanom pomôcť, ak chcete pomôcť pri riešení situácie, ktorá vašu krajinu a jej občanov závažným spôsobom poškodzuje už dlhé roky, a ktorú vy ako občan tejto krajiny pociťujete ako nespravodlivosť zo strany iných krajín, a ak vidíte, že niet toho, kto by sa vás počas tých dlhých rokov zastal, kto by na tento problém poškodzujúci vašu krajinu upozornil, potom niet inej možnosti, ako sa ozvať a o tejto nespravodlivosti začať hovoriť.
Iste, nie je to príjemné ani pre jednu stranu, ale ak chcete, aby tento problém, problém nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily, nielen z vašej, ale aj z iných chudobnejších krajín, tak, aby začal, konečne, prebublávať na povrch, aby nebol stále ukrytý hlboko pod ním, aby začal byť viditeľný aj ostatným, preukazateľne aj tým, ktorí sa robia, že ho nevidia, tak musíte o ňom začať hovoriť.
Mlčanie daný problém, totiž, nevyrieši, práveže, jeho trvanie, predĺži.
Pre nikoho nie je iste príjemné upozorniť na fakt toho, že vaša rodná krajina je, už dlhých dvadsaťjeden rokov, neférovo využívaná vašimi unijnými súrodencami, bohatšími krajinami Únie, že už dvadsaťjeden rokov nesmierne dopláca na proces nespravodlivého bezplatného odčerpávania svojich občanov inými členmi Únie, že ju to bezplatné odčerpávanie jej občanov bohatšími ekonomikami Únie i Európy veľmi poškodzuje.
Slovensko nemá, absolútne, nič proti tomu, že bohatšie ekonomiky Únie a Európy, ako Nemecko, Rakúsko, Česko, Anglicko, Švajčiarsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Belgicko, či aj ďaľšie, tak, že zamestnávajú slovenských občanov. Proces zamestnávania slovenských občanov v zahraničí mu ani v najmenšom, v jeho podstate, nevadí.
To, že bohatšie krajiny Únie a Európy odčerpávajú pracovnú silu zo Slovenska, či aj z iných chudobnejších krajín Únie a Európy, tak to je úplne normálne, je to prirodzený, plne legitímny proces, teda proces, ktorý neporušuje žiadny zákon.
Nič proti tomu, proti tomuto procesu odčerpávania občanov z iných krajín, ani najmenšie slovko.
To, že bohatšie krajiny Únie a Európy odčerpávajú pracovnú silu z tých chudobnejších, tak to je úplne normálne, je to prirodzený, plne legitímny proces, teda proces, ktorý neporušuje žiadny zákon, proces, ktorý je v súlade s platnými zákonmi.
Takéto odčerpávanie občanov iných krajín a ich zamestnávanie je absolútne v poriadku.
Občan má, predsa, právo vybrať si slobodne, podľa svojho vlastného uváženia, svojho budúceho zamestnávateľa, vybrať si krajinu, v ktorej chce pracovať.
A v prípade občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia je budúca zamestnávateľská krajina, v drvivej väčšine prípadov, vybraná podľa výšky mzdy, ktorú občan dostane za svoju prácu.
Je to prirodzené, veď každý chce pracovať v krajine, ktorá ponúka možnosť vyšších zárobkov, možnosť vyššej mzdy.
Čiže, táto výhoda bohatších krajín Únie, teda ponuka atraktívnejších miezd, je ich plne legitímnou výhodou, a jej dôsledkom je to, že krajiny s vyššími mzdami majú väčšiu šancu na prilákanie pracovníka z iných krajín Únie i Európy, než tie, v ktorých sú mzdy na nižšej úrovni.
Je to súčasť legitímneho konkurenčného boja ekonomík jednotlivých krajín o pracovníka, ktorý si vyberá cieľovú krajinu svojho budúceho zamestnania hlavne podľa výšky garantovanej mzdy.
Avšak, to, čo nám, čo Slovensku, jeho občanom, čo vadí, čo závažným spôsobom poškodzuje nielen našu krajinu, ale aj mnohé ďaľšie, a nielen v Európe, tak to je škodlivé, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily spočívajúce v ignorácii základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
To, čo na procese odčerpávania občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín krajinami bohatšími už nie je legitímne, čo je neakceptovateľné, čo je zásadným porušovaním základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, tak to je odmietanie účasti krajín, ktoré zahraničných občanov zamestnávajú, ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto zamestnávaných zahraničných občanov-pracovníkov, čiže ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zamestnávaných zahraničných občanov-pracovníkov.
Pretože, regulérny, spravodlivý proces zamestnávania každého zahraničného občana – v súlade so základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – má pozostávať z dvoch, navzájom neoddeliteľných súčastí, z dvoch neoddeliteľných procesov.
Nie iba z odmeny zamestnávaného zahraničného občana formou mzdy, ale aj z účasti krajiny, ktorá tohto zahraničného občana zamestnáva, na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zamestnávaného zahraničného občana.
Slovensko odvedie obrovskú prácu a vynaloží značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ale za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady, už nedostane ani najmenšiu náhradu od tých krajín, ktoré takto pripravených slovenských občanov-pracovníkov zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša zisk.
Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného slovenského občana.
Ale veď, či nie zo zisku sa kompenzujú náklady?
Slovensko vynaloží náklady a odvedie prácu pri príprave budúcich pracovníkov, ale už nedostane za ňu zaplatené, nedostane ani euro od tých, ktorí by sa mali za túto odvedenú prácu Slovensku primeraným spôsobom odmeniť, ktorí by sa mali za tieto vynaložené náklady so Slovenskom spravodlivo vyrovnať.
Počas tých dvadsaťjeden rokov Slovenska v EU, sa ani jedna z krajín, ktoré slovenských občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, či už ide o krajiny, ktoré zo Slovenska odčerpávajú občanov vo väčšom, či v menšom množstve, tak žiadna z nich sa Slovenska nezastala, žiadna z nich nikdy neupozornila na to, že takýto neférový spôsob odčerpávania občanov zo Slovenska poškodzuje jeho ekonomiku, že nespravodlivo obohacuje krajinu, ktorá slovenských občanov odčerpáva, že ju obohacuje na úkor Slovenska, na úkor jeho občanov.
Žiadna z týchto krajín, žiadna z krajín Únie, či už Slovensku bližšia alebo vzdialenejšia, žiadna inštitúcia Únie, nevyvinula ani tú najmenšiu iniciatívu, aby Slovensku s riešením tohto problému, závažným spôsobom poškodzujúceho jeho ekonomiku, pomohla. Aby mu pomohla vyriešiť problém, ktorého príčinou, a aj súčasťou, je aj ona sama.
Keď sme boli bohatšími západnými ekonomikami lákaní k vstupu do EU maľovaním žiariaceho obrazu veľkej rodiny súrodencov, ktorí si budú vzájomne pomáhať a navzájom sa podporovať, tak sa nám už nepovedalo, že pod tou sľubovanou bratskou láskou sa myslí aj okrádanie svojho blížneho.
Postupom času sa ukázalo sa, že tá deklarovaná rovnosť medzi jednotlivými členskými štátmi EU je častokrát len prázdnou frázou, ktorú si tí bohatší, ktorí v skutočnosti ovládajú a smerujú chod Únie, ohýbajú podľa svojich potrieb a pravidiel.
Tá rovnosť je pojem, ktorý síce peknie znie, ale to je všetko, a za skutočnú rovnosť sa musí ťažko bojovať.
Veď Slovensko, predsa, nevstupovalo do EU preto, aby sa stalo, podobne ako sa stala aj Ukrajina či Rumunsko, obrovskou továrňou na bezplatnú výrobu státisícov výrobných prostriedkov „pracovník“ pre potreby bohatších krajín Únie a vďačným odbytiskom pre ich produkciu, pre ich výrobky mnohokrát druhotriednej kvality, ale vstupovalo do nej preto, aby sa stalo jej plnohodnotným členom, na základe princípu rovného s rovným a nie rovného s rovnejším.
Bohužiaľ, nikto, žiadna unijná krajina, sa proti tomuto poškodzovaniu Slovenska, proti poškodzovaniu slovenských občanov, počas tých dlhých dvadsiatich spoločných rokov v Únii, ani jediný raz nepostavila.
Nikto, žiadny z tých unijných súrodencov nikdy neupozornil, že proces bezplatného odčerpávania slovenských občanov z ich rodnej krajiny, na ktorom sa aktívne zúčastňuje aj on, Slovensko, ako člena Únie, nesmierne poškodzuje.
Žiadny z tých unijných súrodencov, vzdialenejší, bližší, či Slovensku aj ten najbližší, sa počas tých dvadsiatich rokov ani raz nepostavil na jeho obranu vo veci škodlivého bezplatného odčerpávania jeho občanov, nikto z nich nepovedal, že aj on sa podieľa na tom vedomom priživovaní sa na Slovensku, na vedomom vyžieraní slovenskej ekonomiky, na vedomom parazitovaní na slovenských občanoch.
Každá z tých bohatších krajín Únie sa snaží odčerpať zo Slovenska čo najviac jeho občanov, nepýtajúc sa:
„A aké veľké náklady ste vynaložili počas prípravy tých slovenských občanov, ktorí pracujú v našej ekonomike? Koľko peňazí to stálo vašich občanov? A nemala by sa naša krajina zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov? Nepatrilo by sa to? Nebolo by to férovejšie voči Slovensku? Spravodlivejšie?“
Každý z tých našich unijných a európskych súrodencov, či už nášmu národu bližší alebo vzdialenejší, každý z nich hľadí v prvom rade na seba, na svoje záujmy, na záujmy svojich občanov, bez ohľadu na to, či to Slovensko a jeho občanov poškodzuje, alebo nie.
Každý bojuje za výhody pre seba, nehľadiac, že tým častokrát poškodí toho druhého.
Žiadna z krajín Únie či Európy, ktoré slovenských, a nielen slovenských, občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, doteraz, počas tých dlhých rokov, nič neurobila na vyriešenie tejto nespravodlivosti.
Ba, práveže, naopak, každá z krajín, ktoré občanov iných krajín odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, každá z nich sa na oficiálnej úrovni zaoberá tým, akým spôsobom, akými čo najprepracovanejšími metódami, fintami a trikmi prilákať zahraničnú pracovnú silu, zahraničných pracovníkov, akým spôsobom ich odlákať z ich rodnej krajiny – zo Slovenska či z Ukrajiny alebo iných krajín – bez toho, aby sa, aspoň minimálnou mierou, podieľala na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto zahraničných občanov, teda vynaložených v ich rodnej krajine počas ich dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Všetci rozmýšľajú nad spôsobom, ako týchto slovenských, či aj ukrajinských občanov, prilákať a zamestnať v ekonomikách svojich krajín, bez toho, aby sa venovala aspoň minimálna pozornosť tomu, aké obrovské množstvo peňazí, koľko nákladov, stála príprava týchto odčerpávaných slovenských a ukrajinských občanov ich rodnú krajinu, o akú veľkú sumu, o koľko desiatok (Slovensko) či stoviek (Ukrajina) miliárd eur to ochudobnilo ich štátny rozpočet, koľko za tú prípravu museli zaplatiť zo svojich vrecák ich spoluobčania.
Všetci rozmýšľajú ako občanov Slovenska, Ukrajiny či aj iných krajín, tak ako ich prilákať a zamestnať bez toho, aby sa, aspoň minimálnym spôsobom, zúčastnili na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, vynaložené v ich rodnej krajine.
Naša krajina je presne v takom istom postavení ako bol kedysi aj otrok. Otrok tiež odviedol prácu, avšak už nedostal za ňu zaplatené.
A Slovensko, Rumunsko, a tiež aj iní, iné krajiny, napr. aj ozbrojeným konfliktom ťažko skúšaná Ukrajina, sú na tom tak isto, ako aj ten otrok. Odvedú prácu formou prípravy nových, budúcich pracovníkov, avšak za túto prácu nedostanú ani cent, nedostanú ani tú najmenšiu odmenu od tých krajín, ktoré ich občanov-pracovníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú občania pracujúci v zahraničí odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
„Katar zastaví prepravu plynu do Európskej únie, ak členské štáty budú prísne presadzovať novú smernicu zasahujúcu proti nútenej práci a poškodzovaniu životného prostredia. V rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil britský list Financial Times (FT), to povedal katarský minister energetiky Saad Kaabí.“ [36A]
Ako vidieť z vyššie uvedenej citácie, na jednej strane Brusel dôsledne bojuje proti nútenej práci v krajinách mimo EU, čo je, samozrejme, chvályhodné, avšak, na druhej strane už je slepý a hluchý, už strká hlavu do piesku, už mu už absolútne neprekáža otrocká práca jedných krajín Únie v prospech druhých, teda, už mu neprekáža, že jedny, tie chudobnejšie členské krajiny, odvedú obrovskú prácu v prospech iných unijných krajín, prácu v podobe prípravy budúcich pracovníkov, ale za túto prácu už nedostanú ani cent od tých krajín, ktoré takto pripravených zahraničných pracovníkov odčerpávajú z ich rodných krajín a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Tieto, bohatšie členské krajiny Únie, sa už ani minimálnou mierou nepodieľajú na nákladoch vynaložených počas prípravy týchto zahraničných pracovníkov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách, počas ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Nepodieľajú, napriek tomu, že účasť na týchto nákladoch im, jednoznačne, vyplýva z akceptácie a riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Bruselu, zrazu, vôbec nevadí, že jedny, tie chudobnejšie členské krajiny fungujú ako otroci, ktorí zadarmo, len na svoje náklady, pripravia pracovníkov pre potreby iných, pre potreby bohatších krajín Únie, avšak, za túto odvedenú prácu, za takto vynaložené náklady, už od týchto bohatších krajín nedostanú žiadnu protihodnotu, nedostanú od nich žiadnu náhradu, za túto svoju prácu, a za tie vynaložené náklady ako kompenzáciu dostanú, tak isto ako dostávali aj otroci, veľkú NULU.
Bohužiaľ, niekedy neexistuje iná možnosť na riešenie problému, než sa ozvať, a upozorniť, že jeho pretrvávanie a neriešenie vás, vašu rodnú krajinu, jej občanov, čoraz viac poškodzuje, a, teda, že s tým treba niečo robiť.
Predovšetkým vtedy, keď tí, ktorí by sa mali ozvať, ktorí sú, vyslovene, kompetentní na riešenie problémov takéhoto charakteru, tak keď tí, napriek tomu, že o probléme veľmi dobre vedia, tak s ním nič nerobia, a naďalej mlčia. Keď mlčia tak tí na národnej, ako aj na unijnej úrovni.
Je to nepríjemné, a tá nepríjemnosť je daná aj tým, že musíte o tomto dlhoročnom probléme poškodzujúcom občanov vašej krajiny povedať, nielen, tomu vzdialenému, ale aj tomu bližšiemu súrodencovi, tomu, ku ktorému máte zvlášť blízko, musíte im to povedať obom, pretože v tom obohacovaní sa na váš úkor pokračujú obaja, nieže nezmenenou, ale, práveže, zväčšujúcou sa intenzitou.
Nemáte, totiž, iné východisko, ak chcete, aby sa toto poškodzovanie vašej krajiny, ktoré vašim bohatším unijným súrodencom, vôbec, ale vôbec, neprekáža, vôbec im nerobí starosti a ich nezaujíma, tak, aby sa toto poškodzovanie vašej krajiny, vôbec, dostalo na pretras, aby sa s tým začalo už niečo robiť, aby sa to poškodzovanie vašej rodnej krajiny a jej občanov už, konečne, začalo riešiť.
Aby sa konečne začal riešiť problém, ktorého pretrvávanie prináša vašej rodnej krajine nesmierne straty a obohacuje iných, iné krajiny, na váš úkor.
Proti takémuto škodlivému odčerpávaniu produktívnych občanov zo svojej rodnej krajiny, teda proti ich bezplatnému odčerpávaniu – t. j. proti takému, ktoré nerešpektuje, teda, absolútne ignoruje základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – tak proti takémuto odčerpávaniu občanov, by sa, iste, ozval občan každej krajiny v ktorej by miera strát pracovnej sily* prekračovala takú tragickú hodnotu ako na Slovensku. Viac než osem percent.
Hrôzostrašná hodnota, ktorú, okrem Rumunska, už nedosahuje v Únii, snáď, nikto. Našim najbližším, českým či poľským susedom, môžeme situáciu s bezplatným odčerpávaním ich občanov inými krajinami Únie a Európy, ich stav s mierou strát pracovnej sily, len tíško závidieť.
* Miera strát pracovnej sily – údaj udávaný v percentách, daný podielom rozdielu občanov z danej krajiny za prácou odchádzajúcich a zahraničných občanov do tejto krajiny za prácou prichádzajúcich k celkovému počtu produktívnych občanov danej krajiny.
Je, viac menej prirodzené, a ťažko očakávateľné, že by na problém škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín upozornili predstavitelia, resp. niektorá z tých krajín Únie, ktoré v svojich ekonomikách zamestnávajú značné množstvá zahraničných občanov, ktoré zamestnávajú viac zahraničných občanov, než je počet ich občanov, ktorí z nich do zahraničia za prácou odchádzajú.
Jednoducho, krajiny Únie, ktoré na bezplatnom odčerpávaní občanov z iných, z chudobnejších ekonomík Únie a Európy, výrazne profitujú, ktoré sa týmto spôsobom priživujú a parazitujú na tých chudobnejších ekonomikách, nebudú, predsa, upozorňovať na niečo, čo im prináša, síce, neférový, nespravodlivý, nemorálny, ale zisk.
Nebudú, sa, predsa, sťažovať na niečo, čo ich, síce, obohacuje na úkor inej krajiny, na úkor občanov inej krajiny, ale obohacuje.
Je prirodzené, že občania i predstavitelia Nemecka, Anglicka, Švajčiarska, Francúzska, Holandska, Švédska, Dánska, Belgicka, Rakúska, či aj tých krajín, z ktorých za prácou do zahraničia odchádza oveľa menej či niekoľkokrát menej občanov, než do nich za prácou prichádza zo zahraničia, tak občania i predstavitelia týchto krajín nebudú ani v najmenšom protestovať proti tomuto škodlivému systému bezplatného odčerpávania občanov z ich rodných krajín bohatšími ekonomikami, nebudú sa na tento systém iste sťažovať.
Prečoby aj?
Veď takýto systém zamestnávania občanov z iných, z chudobnejších krajín, hoci nespravodlivý, tak takýto systém šetrí ich rodným krajinám obrovské financie, práve tým spôsobom, že si nemusia pracovníkov požadovaných profesií pre svoje ekonomiky pripravovať na svoje náklady, z radov svojich občanov, ale už hotových pripravených pracovníkov si bezplatne odčerpajú z iných krajín.
Vždy to tak bolo, počas celej histórie ľudstva, že keď sa nejaká krajina mala lepšie na úkor nejakej inej krajiny, tak sa nikdy nesnažila, aby túto nespravodlivosť ukončila, aby sa vzdala týchto neférových výhod, ktoré poškodzujú inú krajinu.
Práveže sa každá snažila, aby tento stav vydržal čo najdlhšie, a to, že na to dopláca iná krajina, že na to doplácajú občania inej krajiny, no tak to bolo tomu, tej krajine, ktorá sa obohacovala na úkor inej, tak to jej bolo úplne ukradnuté.
Nemôžeme, Slovensko, resp. aj iné krajiny, ktoré sú problémom bezplatného odčerpávania svojich občanov bohatšími ekonomikami poškodzované, tak nemôžeme čakať, kto, ktorá krajina, sa do riešenia tohto problému obuje, ktorá ho začne riešiť.
Nečakajme, že to za nás budú robiť iní, nečakajme, že to urobia tí, ktorí z toho úspešne ryžujú v svoj prospech, na úkor druhých, na náš úkor, na našu škodu, na úkor nás všetkých.
Riešenie nevýhodnej situácie musia iniciovať vždy tí, pre ktorých je táto situácia nevýhodná, tí, ktorí na ňu nespravodlivo doplácajú. Tí, ktorí z nej neférovo ťažia, ktorí z nej majú prospech, to neurobia. Veď si predsa nebudú podrezávať sliepku znášajúcu zlaté vajcia.
Bohužiaľ, je to tak, tak to vždy bolo, a tak to aj vždy bude, odkedy je ľudstvo ľudstvom, a treba sa tomu prispôsobiť. Iniciovať riešenie nejakej niekomu nevyhovujúcej situácie musia vždy tí, ktorí na ňu doplácajú.
Druhá strana, ktorá z toho ťaží, sa sťažovať, predsa, nebude. Prečoby aj? Veď ona má z toho úžitok, ona má z toho zisk.
A kde niet žalobcu, niet ani sudcu. A preto iniciovať riešenie tohto problému musíme my sami. Slovensko, či aj krajiny, ktoré sú problémom bezplatného odčerpávania svojich občanov značne poškodzované. Nik iný to za nás neurobí. Nik iný.
Musíme sa to snažiť naštartovať my. My, chudobnejšie krajiny Únie, Európy, či sveta.
Spravodlivosť je v tomto prípade – podobne ako aj v mnohých iných – slepá, a preto si musíme pomôcť sami.
A, bohužiaľ, na základe doterajších, dvadsaťjedenročných nulových aktivít kompetentných inštitúcií EU v otázke škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín Únie, nemožno očakávať, že iniciatíva na riešenie tohto pálčivého problému, výraznou mierou prispievajúceho k zväčšovaniu ekonomických rozdielov medzi chudobnými a bohatšími členmi EU, tak, že táto iniciatíva vzíde z Bruselu.
Z toho Bruselu, na ktorý prispievame všetci, občania všetkých krajín Únie, nielen občania z tých bohatších členských krajín, ktoré sa na tých chudobnejších krajinách, prostredníctvom bezplatného odčerpávania ich občanov priživujú, z toho Bruselu, v prospech ktorého sme odovzdali množstvo národných kompetencií, ktorých odovzdanie, ho, nielenže, oprávňuje, ale ktorých odovzdanie do jeho rúk je, preň, priam výzvou na riešenie tohto závažného problému.
Viď aj [44], [46], [47], [48], [49].
[44] „F10- Koloniálne vyžieranie ekonomík Slovenska, Rumunska a Ukrajiny bohatšími krajinami Únie a Európy Bruselu vôbec nevadí, svojou politikou ho, práveže, čoraz viac podporuje“
[46] „A14. 2- Devastácia ekonomík novopristúpených členských krajín je Úniou tolerovaná“
[47] „A14. 6- Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“
[48] „A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší“
[49] „A16- Roztváranie nožníc ekonomického rozdielu medzi členskými krajinami Únie“
[48] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/02/03/a15-bohati-este-bohatsi-a-chudobni-este-chudobnejsi/
[49] https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/02/04/a16-roztvaranie-noznic-ekonomickeho-rozdielu/
Veď, nakoniec, ak niekomu vytýkate, ak ho upozorňujete na to, že sa správa voči vám nefér, že si berie niečo, čo nie je jeho, že si privlastňuje to, čo mu nepatrí, čo, práveže patrí vám, čo je vaše, tak, má, predsa, možnosť reagovať.
Má možnosť sa k tomuto vášmu upozorneniu na nevhodnosť jeho správania sa voči vám vyjadriť, má možnosť na vaše upozornenie, či výtku, reagovať, a podať svoj pohľad na túto situáciu, či aj vaše tvrdenie poprieť, alebo ho vyvrátiť.
Upozornenie na to, ako sú slovenskí občania nespravodlivo oberaní o to, čo patrí len im, upozornenie, či výtka tým, o ktorých ste presvedčený, že sa na tom privlastňovaní si toho, čo patrí len slovenským občanom, že na tom prisvojovaní si peňazí, ktoré patria len slovenským občanom, tak, že sa na tom zúčastňujú tiež, tak toto upozornenie, táto výtka, iste, nie je príjemná tým, ktorí sa tohto privlastňovania si toho, čo im nepatrí, čo patrí len Slovensku, zúčastňujú, a, prirodzene, môže sa niekoho dotknúť.
Avšak, je dôležité, aby každý, koho sa toto upozornenie, táto výtka, dotkne, komu bude nepríjemné, tak aby si sám odpovedal na otázku, či je proces bezplatného odčerpávania občanov z jedných krajín krajinami druhými, tak či je spravodlivý, či spĺňa pravidlá regulérnych ekonomických vzťahov medzi krajinami, či niektoré z týchto pravidiel tento proces neporušuje.
Napríklad, či proces bezplatného odčerpávania občanov z iných krajín neporušuje základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Teda, či je spravodlivé, že ak občania jednej krajiny vynaložia značné náklady na to, aby si prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania pripravili budúcich pracovníkov pre potreby svojej ekonomiky a takto pripravení občania-pracovníci sa potom zapoja do pracovného procesu v inej krajine, tak či je spravodlivé, aby sa zapojili do pracovného procesu v inej krajine, bez toho, aby sa krajina, ktorá týchto zahraničných občanov zamestnáva, tak, aby sa zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.,
Alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa krajiny, ktoré zamestnávajú občanov z iných krajín, tak aby sa primeranou mierou zúčastňovali na kompenzácii týchto nákladov.
Veď, ak hovoríte, ak upozorňujete na to, že bohatšie krajiny Únie a Európy si privlastňujú niečo, čo nie je ich, čo, práveže, patrí vašej krajine, čo patrí vašim občanom, že si to berú s tým, že nielenže, dobre vedia, že im to nepatrí, ale vedia aj, že vás tým značne poškodzujú, že sa priživujú na vás, na ekonomike vašej rodnej krajiny, na všetkých občanoch vašej krajiny, tak k tomuto upozorneniu sa môže, predsa, každý upozorňovaný, každý „obvinený“, tak každý z nich má možnosť sa k nemu vyjadriť, každý má možnosť zaujať k nemu postoj.
Môže ho buď vyvrátiť, a ukázať, že to, čo hovoríte, nie je pravda, alebo má aj inú možnosť, má aj možnosť „príjemnejšej“ formy reakcie na toto vaše upozornenie, možnosť často previnilcami využívanú, možnosť sa k tomuto upozorneniu nevyjadriť a byť ticho.
Byť ticho, mlčať, a nepovedať, že máte pravdu, je totiž, tiež variantou priznania, že pravdu máte, že pravda je na vašej strane, variantou oveľa príjemnejšou, než to nahlas povedať, než to nahlas priznať.
Každá z tých krajín, ktoré bezplatne odčerpávajú pracovnú silu z vašej krajiny, tak každá z nich, každý z jej predstaviteľov, má možnosť sa k problematike bezplatného odčerpávania občanov z iných krajín vyjadriť. K problematike bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín.
Každý z nich sa, predsa, môže vyjadriť k jednoduchej otázke, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, tak by sa zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania, alebo či je spravodlivejší terajší stav, keď nedochádza k žiadnej kompenzácii týchto nákladov. Ani k tej minimálnej.
Teda, či je spravodlivejší terajší stav, keď všetky náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie zamestnávaného zahraničného občana znáša len jeho rodná krajina, keď tieto náklady znášajú len jeho spoluobčania v jeho rodnej krajine.
Nevyjadrovanie sa krajín, resp. nevyjadrovanie sa predstaviteľov krajín zamestnávajúcich značné množstvá zahraničných občanov, a nezaujímanie stanoviska k tomuto veľmi pálčivému problému, ktorý spôsobuje devastáciu ekonomík chudobnejších krajín, a nielen tých v EU, tak toto ich nevyjadrenie sa k problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín krajinami bohatšími, tak to je skôr potvrdením toho, že táto téma je obrovské tabu.
Tabu, o ktorom nechcú tie bohatšie krajiny – tie, ktoré bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú značné množstvá občanov z iných, chudobnejších krajín, a ktorých ekonomiky sú od zahraničnej pracovnej sily silne závislé – hovoriť, pretože pokračujúce neriešenie tohto dlhodobého problému je plne v ich záujme, v záujme bohatších krajín Únie a Európy, je plne v záujme tých, ktorí jeho neriešením prichádzajú k obrovským úsporám svojich štátnych rozpočtov na úkor rozpočtov chudobnejších krajín, na úkor rozpočtov všetkých tých krajín, ktoré im pracovnú silu bezplatne dodávajú.
Tabu, ktorému sa zďaleka vyhýbajú aj tie najdemokratickejšie médiá, aj tí najdemokratickejší novinári, či aj tí najcharizmatickejší ochrancovia ľudských práv.
Spravodlivé vyriešenie tohto problému, problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z našej krajiny, je v záujme náš všetkých, v záujme všetkých občanov Slovenska, nezávisle od nášho politického presvedčenia, nezávisle od našich názorov na to či ono, nezávisle od toho či patríme k pravičiarom, či k ľavičiarom, alebo k tým v strede, či sme radikálni či umiernení, či sme homo či heterosexuáli, či sme chudobní alebo bohatí, starí alebo mladí, nezávisle od vierovyznania, či sme kresťania, židia, moslimovia, či iní, či fandíme Západu, či Východu, alebo niekomu inému.
Zápas za spravodlivé vyriešenie tohto problému spája všetkých občanov v našej krajine. Všetkých bez rozdielu.
Pretože všetci, všetci občania našej krajiny, deti, mladší i starší, ženy i muži, tak všetci občania Slovenska, sme pretrvávajúcim neriešením tohto problému neustále a opakovane okrádaní, neustále poškodzovaní.
Spravodlivé vyriešenie tohto problému je v záujme nielen našej krajiny, ale aj všetkých tých, ktoré sú problémom nespravodlivého bezplatného odčerpávania poškodzované. A že ich na svete je.
Slovenskí občania si možnosť zamestnávania sa v bohatších ekonomikách Únie a Európy veľmi vážia, a sú za ňu týmto krajinám vďační. Nesmierne si cenia možnosť, že sa môžu v týchto krajinách zamestnávať, že si v nich môžu zarobiť vyššie mzdy, a túto možnosť aj, prirodzene, využívajú.
Avšak, vďačnosť Slovenska, vďačnosť jeho občanov, za možnosť zamestnávania sa v iných, bohatších krajinách Únie a Európy, by nemala byť chápaná ako súhlas Slovenska na bezplatné odčerpávanie jeho pracovnej sily, t. j. by nemala byť chápaná ako zbavenie sa zodpovednosti a povinnosti krajiny, ktorá slovenských občanov zamestnáva, z účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zamestnávaných slovenských občanov.
Vďačnosť Slovenska za možnosť zamestnávania sa jeho občanov v iných krajinách by nemala byť týmito krajinami vnímaná a chápaná ako jeho zrieknutie sa z tejto spravodlivej kompenzácie.
Verejné nastolenie tejto, dosiaľ, nielen na Slovensku, či v Únii, alebo Európe, ale na celom svete starostlivo ukrývanej tabutémy, tejto tabuproblematiky týkajúcej sa dlhoročného problému nesmierne poškodzujúceho slovenskú ekonomiku a okrádajúceho občanov Slovenska, a ešte viac v súčasnosti ozbrojeným konfliktom ničenú Ukrajinu a jej občanov, problému poškodzujúceho ekonomiky aj ďaľších chudobnejších krajín Únie a Európy, či celého sveta, tak verejné nastolenie tejto témy nemôže v žiadnom prípade nič a nikomu pokaziť, môže len pomôcť.
Pomôcť, práve tým krajinám, ktoré sú procesom bezplatného odčerpávania pracovnej sily výrazne postihnuté a poškodzované.
.
.
.
4.4 Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.
Pravdepodobnosť toho, že vy, sám, ako občan postihnutej krajiny, sa rozhodnete povedať o jej poškodzovaní správaním sa iných krajín voči vašej rodnej krajine, pravdepodobnosť toho, že poukážete na tých, ktorí ju poškodzujú, tak táto pravdepodobnosť vzrastá úmerne s dĺžkou času, počas ktorého vás, vašu rodnú krajinu, tí druhí, tie druhé krajiny, vedome poškodzujú – počas ktorého vás a vašich spoluobčanov oberajú o to, o čom vedia, že im to nepatrí, práveže, o čom veľmi dobre vedia, že to patrí len vám – a niet ani najmenšieho náznaku, nesvieti ani malá iskierka nádeje, že by s tým chceli prestať.
A, keďže, počas tých dlhých dvadsaťjeden rokov členstva vašej rodnej krajiny v združení nazývanom Európska únia, tak keď sa už dvadsaťjeden rokov neustále dívate na to, ako sa vaši bohatší unijní súrodenci, od toho najvzdialenejšieho až po toho najbližšieho, bez akýchkoľvek rozpakov či výčitiek, vedome, priživujú na vašej ekonomike, ako na nej parazitujú, ako si pomáhajú na úkor vašich detí, starých ľudí, na úkor všetkých občanoch vašej krajiny, a pritom veľmi dobre vedia, ako to vašu rodnú krajinu, ako to jej občanov poškodzuje, tak, jednoducho, dôjdete k smutnému, ale nevyhnutnému záveru.
Dôjdete k záveru, že keďže vás takto, vedome, poškodzujú, nieže dva, tri, či päť rokov, ale oni vás vedome poškodzujú už dlhých dvadsaťjeden rokov, a keď ich to ani trochu nemrzí, keď to nemrzí, nielen toho najvzdialenejšieho, či aj toho bližšieho, ale keď to nemrzí ani toho najbližšieho súrodenca, toho, ktorému najviac dôverujete, keď ani jeden z nich sa nepozastavuje nad tým, a nemá ani najmenšiu výčitku, že vašej rodnej krajine, jej občanom, svojím neférovým správaním, vedome, spôsobuje značné straty, že vás oberá, a si neprávom prisvojuje to, čo je vaše, čo patrí len vám, tak, jednoducho, dôjdete k smutnému záveru, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, s tým nebude ani jeden z nich nič robiť ani v budúcnosti, že neplánujú túto, vás, vašu rodnú krajinu a jej občanov poškodzujúcu činnosť, ukončiť, ale, že v nej plánujú naďalej pokračovať.
Že v nej plánujú pokračovať, nieže, ďaľších dvadsaťjeden rokov, ale, oni vôbec ani nepomyslia na to, že by túto škodlivú činnosť, ktorou svojej krajine a svojim občanom neférovo pomáhajú na úkor tej vašej, na úkor vašich občanov, tak že by ju sami, niekedy, dobrovoľne ukončili.
Že sa skôr nádejajú a dúfajú v to, že ani vy, ako dlhodobo poškodzovaná krajina, jedna z najmenších v Európe, nebudete na tento škodlivý proces, na bezplatné odčerpávanie občanov vašej rodnej krajiny inými, bohatšími ekonomikami, tak že nebudete na to, upozorňovať, poukazovať, že sa na to nebudete sťažovať a budete ticho, a naďalej budete ohýbať chrbát, a necháte si naň, tak ako aj doteraz, ďalej nakladať, že sa necháte okrádať ďaľších dvadsaťjeden rokov, presne tak isto, ako ste sa na to nesťažovali, ako ste na to neupozorňovali, a nechali si nakladať a sa okrádať aj počas predchádzajúcich dvadsaťjeden rokov.
A, teda, keď sme, slovenskí občania, keď je naša rodná krajina, už viac než dvadsať rokov poškodzovaná bohatšími krajinami, keď je poškodzovaná prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania našich občanov bohatšími krajinami Únie a Európy, bez akejkoľvek kompenzácie nákladov, ktoré sme vynaložili počas prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, a keď v záujme vyriešenia tohto problému poškodzujúceho Slovensko, doposiaľ, počas tých dvadsiatich rokov členstva Slovenska v Únii, nevyvinuli ani tú najmenšiu snahu tí najviac kompetentní, tí, ktorých činnosť financujú aj slovenskí občania a v prospech ktorých sme sa vzdali mnohých národných kompetencií, tí, ktorí sú najviac oprávnení a predurčení na riešenie vzájomných sporov medzi jednotlivými krajinami EU, teda, kompetentné inštitúcie EU, tak z toho plynie, že, riešenie tohto problému, či, skôr, inicializácia jeho riešenia, ostáva s vysokou pravdepodobnosťou len na nás samých, len na občanoch Slovenska.
Pri riešení mnohých problémov v Únii sa predstavitelia tak Slovenska, ako aj predstavitelia jej ďaľších členských krajín, snažia nájsť spoločné riešenie vyhovujúce všetkým zúčastneným stranám, všetkým členským krajinám Únie.
Avšak, pri riešení problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania zahraničných občanov z ich rodných krajín, si treba uvedomiť, že zatiaľ čo z pohľadu ekonomických záujmov Slovenska, Rumunska či aj iných chudobnejších krajín Únie, je čo najskoršie riešenie tohto problému, teda čo najskoršie riešenie problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania ich občanov ako pracovnej sily, tak z pohľadu ekonomických záujmov bohatších krajín Únie nie je na jeho riešení ani ten najmenší záujem, teda nie je ani minimálny záujem na tom, aby začalo dochádzať k spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na prípravu zahraničného pracovníka.
Jednoducho, bohatším krajinám Únie a Európy bezplatné odčerpávanie občanov zo Slovenska, či aj iných krajín, a ich zamestnávanie v svojich ekonomikách, šetrí obrovské náklady, ktoré by museli vynakladať v prípade, ak by týchto zahraničných občanov nemali k dispozícii, a museli by si potrebných pracovníkov pripravovať z radov svojich vlastných občanov na vlastné náklady.
A preto, pochopiteľne, nemajú ani ten najmenší záujem na skončení procesu pre nich výhodného bezplatného získavania pracovnej sily zo zahraničia.
Aj preto sa Slovensko pri riešení tohto závažného problému, výrazným spôsobom poškodzujúceho jeho ekonomiku, pri riešení problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania jeho občanov bohatšími krajinami Únie či Európy, nemôže spoliehať na pomoc tých krajín Únie, ktoré možnosť bezplatného odčerpávania občanov zo zahraničia bohate využívajú a ktorých ekonomiky sú od zahraničnej pracovnej sily nesmierne závislé.
Slovensko sa musí, pri riešení tohto problému, spoliehať, predovšetkým, na seba, či na solidaritu a spoluprácu s tými krajinami, ktorí sú problémom bezplatného odčerpávania občanov tiež výrazne postihnuté.
Veď, musíme si uvedomiť, že čím silnejšie budú ekonomické prepojenia medzi krajinami sveta, čím väčší stupeň dosiahne globalizácia, tým viac občanov bude vycestuvávať zo svojich rodných krajín do zahraničia, tým rozsiahlejšia bude medzištátna pracovná migrácia, teda tým viac slovenských občanov bude vycestovávať za prácou do zahraničia.
Kým teraz táto hodnota dosahuje na Slovensku – počet odchádzajúcich občanov za prácou do zahraničia – približne desať percent stavu produktívnych občanov [20], tak koľko to bude o pár rokov, koľko to bude o päť, desať či o dvadsať rokov? Pätnásť, dvadsať, či tridsať, alebo aj viac percent?
Čím viac tých slovenských občanov odíde za prácou do zahraničia, tým viac nákladov vynaložíme v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, teda v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
A žiadna z tých krajín, ktoré týchto slovenských občanov zamestnajú, nám – pri, v súčasnosti platiacom chorom systéme bezplatného odčerpávania občanov, chorom systéme absolútne ignorujúcom základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – tak žiadna z nich nám, Slovensku, na tieto náklady ani v minimálnej miere neprispeje.
Tie náklady budú musieť zaplatiť len slovenskí občania, tie náklady pôjdu len na úkor Slovenska, na úkor detí, starých ľudí, na úkor všetkých občanov Slovenska.
Dosiahnutie nápravy, teda, aj inicializácia riešenia tohto problému, je tak len na nás, či aj na tých krajinách, ktoré sú problémom bezplatného masového odčerpávania svojich občanov postihnuté. Nikto iný to za nás neurobí.
Musíme sa do toho pustiť my sami, my, ktorí sme poškodzovaní procesom bezplatného odčerpávania našich občanov bohatšími krajinami.
Veď, nakoniec, nie oni, teda tí, ktorí od nás, zo Slovenska, bezplatne odoberajú pracovníkov pre potreby svojich krajín, tak nie oni sú tí zlí, oni, predsa, využívajú len to, čo sme im my dovolili, na čo sa nikto od nás nesťažuje, na čo nikto od nás, žiadny náš predstaviteľ, nikto, kto zastupuje našich občanov, neupozorňuje.
Naozaj, ako môžu tí, tie krajiny, ktoré nám tú pracovnú silu bezplatne odčerpávajú, tak ako môžu vedieť, že nás to poškodzuje? Veď, nikto od nás, zo Slovenska, nikto z našich predstaviteľov, o tom nehovorí, nikto z nich sa na to nesťažuje.
Ale, prečo? Prečo sa na to nikto z nich nesťažuje? Prečo nikomu, žiadnemu nášmu predstaviteľovi, nevadí, že občania Slovenska, že jeho voliči, sú okrádaní?
Nikto iný problém okrádania Slovenska, problém nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska, za nás, Slovákov, nebude riešiť, je to len na nás, na našich predstaviteľoch, či na niekom, komu vadí, a nemôže sa zmieriť s tým, že jeho spoluobčania sú neustále, už dlhých dvadsať rokov, okrádaní.
Bezplatným odchodom našich občanov do zahraničia strácame, Slovensko, slovenskí občania, obrovské peniaze. Peniaze, ktoré nášmu rozpočtu tak zúfale chýbajú.
Slovensko takto stráca oveľa viac než miliardu eur ročne, a preto by sme sa mali pokúsiť urobiť všetko preto, aby sme tento každoročný obrovský únik peňazí patriacich nám všetkým, tak aby sme ho zastavili.
Bezplatným odčerpávaním slovenských občanov bohatšími krajinami Únie a Európy, sa Slovensku strácajú, nielen, náklady vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie, nielen potrebná pracovná sila, ale do nenávratna odchádza aj daň zo mzdy, ktorú slovenskí občania odvádzajú v zahraničnej zamestnávateľskej krajine či aj daň zo zisku, ktorý svojou prácou pomáhajú vytvoriť svojmu zahraničnému zamestnávateľovi.
A, prirodzene, Slovensko prichádza aj o daň z pridanej hodnoty či spotrebnú daň, ktoré sú odvádzané za tovar či služby, ktoré si tam, v zamestnávateľskej krajine, naši slovenskí občania kupujú a platia. O strate odvodov na zdravotné či dôchodkové poistenie už ani nehovoriac.
Toto všetko odchádza do nenávratna. Slovenskej ekonomike sa to už nikdy nevráti, a výrazne sa to podpisuje nad jej súčasným neutešeným stavom.
Bohužiaľ, tak to je, tak to vždy aj bolo, a tak to vždy aj bude, odkedy je ľudstvo ľudstvom, a treba sa tomu prispôsobiť. Iniciovať riešenie nejakej, niekomu nevyhovujúcej situácie, musia vždy tí, ktorí na ňu doplácajú.
Druhá strana, ktorá z toho ťaží, sa sťažovať, predsa, nebude. Prečoby aj? Veď ona má z toho úžitok, ona má z toho zisk.
A kde niet žalobcu, niet ani sudcu.
A preto iniciovať riešenie tohto problému, problému škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z iných krajín, musíme my sami, Slováci. Nik iný to za nás neurobí. Nik iný.
Musíme sa to pokúsiť naštartovať my, krajiny, ktoré sú problémom bezplatného odčerpávania svojich občanov výrazne poznamenané, a nielen tie z Únie.
Spravodlivosť je v tomto prípade – podobne ako aj v mnohých iných – slepá, a preto si musíme pomôcť sami.
Naše deti, naši potomkovia, nebudú obviňovať tých, ktorí to zneužívali, naše deti sa budú pýtať nás, prečo sme sa zneužívať dali, prečo sme sa nechali okrádať, prečo sme tak dlho len ticho sedeli a to mlčky znášali, prečo sme nič nepovedali, prečo sme sa proti tomu zneužívaniu neozvali.
Slovenskí občania si možnosť zamestnávania sa v iných krajinách Únie či Európy, možnosť zarobiť si viac, než v svojej rodnej krajine, nesmierne vážia.
A sú za to krajinám, ktoré im túto možnosť ponúkajú, vďační.
Avšak, táto ich vďačnosť by nemala byť chápaná ako súhlas Slovenska s nespravodlivým bezplatným odčerpávaním jeho občanov bohatšími krajinami Európy, táto ich vďačnosť by nemala byť chápaná ako oprávnenie k priživovaniu sa na slovenskej ekonomike, na slovenských občanoch.
Táto vďačnosť by nemala byť v žiadnom prípade chápaná ako zrieknutie sa Slovenska spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy tých slovenských občanov, ktorí pracujú v zahraničí.
Veď, prečo by Slovensko, slovenskí občania, mali na niekoho doplácať, prečo by mali zo svojho financovať cudzie ekonomiky? Prečo by mali, absolútne proti zákonom trhovej ekonomiky, neustále platiť za niečo, čo slúži prospechu iných, z čoho majú zisk iné, bohatšie krajiny Únie či Európy?
Veď, ak majú z toho prospech aj iní, iné krajiny, ak im prinesú zisk náklady, ktoré vynaložili výlučne slovenskí občania, ktoré vynaložilo len Slovensko, tak by sa mali na kompenzácii týchto nákladoch aj spravodlivým dielom podieľať. Podieľať z dosiahnutého zisku.
Napriek tomu, že tieto náklady im zisk prinášajú – zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú slovenskí občania pracujúci v zahraničí odvádzajú do štátneho rozpočtu zamestnávateľskej krajiny – už ani najmenšou mierou sa na kompenzácii týchto nákladov nepodieľajú.
Slovensko, predsa, nevstupovalo do EU preto, aby sa stalo obrovskou fabrikou na bezplatnú „výrobu“ státisícov pracovníkov pre potreby bohatších krajín Únie a Európy, aby sa stalo otrokom pre iné krajiny Únie i Európy, aby odviedlo nesmiernu prácu a vynaložilo obrovské náklady pri príprave státisícov budúcich pracovníkov zamestnávaných v ekonomikách iných krajín Únie a Európy, avšak za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady už, presne ako aj ten otrok, nedostalo ani tú najmenšiu odmenu od tých krajín, ktorí slovenských pracovníkov zamestnávajú.
Slovensko vstupovalo do EU preto, aby sa stalo jej plnohodnotným členom, na základe princípu rovného s rovným, a nie toho, v súčasnosti v Únii bohate uplatňovaného, rovného s rovnejším.
Slovensko nevstupovalo do EU preto, aby, tak isto ako aj Ukrajina, len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, na úkor slovenských detí, starších ľudí, na úkor všetkých svojich občanov, zabezpečovalo – v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania – prípravu státisícov budúcich kvalifikovaných pracovníkov pre ekonomiky svojich bohatších súrodencov vo veľkej rodine nazývanej Európska únia.
Slovensko nevstupovalo do EU preto, aby, tak ako aj otrok – úplne zadarmo, bez minimálnej odmeny za svoju prácu – za cenu vynaloženia obrovských nákladov a úsilia pripravovalo pre bohatšie krajiny pracovníkov potrebných profesií.
Áno, hlásaná myšlienka rovnosti medzi štátmi bola pri vstupe nových členských štátov do Únie v r. 2004 niečím úžasným. Myšlienka, že malé štáty budú mať také isté slovo ako veľké. Že pravda malého zmetie lož veľkého, že z dvoch návrhoch zvíťazí ten lepší. Nie návrh toho väčšieho, bohatšieho a silnejšieho, ale ten lepší návrh.
Ľudia sa tešili, verili, že naozaj nastúpi skutočná rovnosť vo vzťahoch medzi budúcimi členskými štátmi EU. Verilo sa, že si budeme rovní, že to bude naozaj ako v takej veľkej rodine – tak nám to bolo prízvukované – medzi súrodencami, že si budeme navzájom pomáhať.
Ľudia boli nasiaknutí entuziazmom, nadšením, dôverou v to, čo sa im hovorilo o projekte novej EU, verili, že nastupuje nová lepšia éra v živote krajín Európy, v živote ich občanov. Ľudia verili vo víziu spoločenstva ekonomický silných štátov, ktoré vzájomnou výhodnou spoluprácou len získajú, a zabezpečia tak svojim občanom oveľa lepšie a dôstojnejšie podmienky pre život.
EU a jej inštitúcie vtedy disponovali niečím, čo sa nedá kúpiť, a čo je snáď najdôležitejším predpokladom pri budovaní niečoho spoločného. EU a jej inštitúcie si získali dôveru väčšiny občanov novopristúpených členských štátov Únie.
Ľudia sa úprimne tešili z možností, ktoré sa im prezentovali už dlho pred vstupom ich krajín do EU. Tešili sa z nových možností, ktoré im ponúkal spoločný trh európskych krajín.
Občania novopristúpených krajín verili v úprimnosť myšlienok o rovnoprávnom postavení všetkých občanov Únie, o rovnoprávnom postavení jednotlivých členských štátov EU. Verili myšlienkám o rovnakých právach a povinnostiach pre všetkých občanov Únie.
Projekt EU si pri vstupe nových členských štátov v r. 2004 získal to, čo sa ťažko získava, získal si dôveru ľudí v týchto nových členských krajinách, získal si dôveru občanov novopristúpených členských štátov.
A dal niečo, čo je ťažké dať takej obrovskej mase ľudí – akú predstavuje spoločenstvo EU – tak, aby to všetkých spojilo. Spojilo bohatých s chudobnými, tých hore s tými dole, tých napravo s tými naľavo, koaličných s opozičnými či ľavicových s pravicovými.
Projekt EU, únie rovnej a spravodlivej pre všetkých, dal jej občanom veľmi silnú spoločnú víziu, víziu novej lepšej budúcnosti pre všetkých občanov EU.
A čo zostalo z tej dôvery? A čo z tej vízie?
Bohužiaľ, na škodu všetkých sa potvrdilo, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Pokiaľ to dobré úmysly naozaj boli.
Nové štáty, ktoré do Únie vstupovali, postupne prichádzali a stále prichádzajú na to, že tá deklarovaná rovnosť medzi jednotlivými členskými štátmi EU je častokrát len prázdnou frázou, ktorú si tí, ktorí v skutočnosti ovládajú a smerujú chod Únie, ohýbajú podľa svojich potrieb a pravidiel. Tá rovnosť je pojem, ktorý síce peknie znie, ale to je všetko, a za skutočnú rovnosť sa musí ťažko bojovať.
K čomu je dobrá takáto únia, ktorá neslúži všetkým členským štátom, všetkým občanom rovnako, ale, ako sa nielen zdá, len niektorým?
Ešte stále nie sme únia rovnocenných partnerov. Ešte stále sme únia vykorisťovateľov a vykorisťovaných, kolonizátorov a kolonizovaných. Zatiaľ sme naďalej, bohužiaľ, len Európskou úniou rovných a rovnejších.
Slovensku nevadí, že Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Česko, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Belgicko, že všetky krajiny Únie a Európy zamestnávajúce slovenských občanov, tak, že všetky sa chcú mať lepšie, že chcú, aby sa lepšie mali ich deti, starí ľudia, aby sa mali lepšie všetci ich občania.
Nie, nie, to vôbec nie, to je, práveže, prirodzené, to Slovensku absolútne nevadí.
Veď, to chce každá krajina. Každá chce pre svojich občanov len to najlepšie.
Slovensku, však, vadí, že mnohé krajiny sa chcú mať lepšie na jeho úkor, na úkor jeho detí a starých ľudí, na úkor všetkých jeho občanov.
My, predsa, nechceme od Únie, od krajín Únie a Európy, od Nemecka, Anglicka, Rakúska, Švajčiarska, nechceme od žiadnej z tých krajín, ktoré zamestnávajú slovenských občanov, nechceme od nich žiadnu charitu a ani žiadnu špeciálnu úľavu, či niečo navyše, nechceme od nich žiadne dary, nechceme od nich niečo, čo Slovensku, čo nám, jeho občanom, nepatrí.
Chceme od nich len to, čo nám, občanom Slovenska, plným právom patrí, na čo máme oprávnený nárok, a o čo nás, Slovensko, jeho občanov, tieto krajiny už dlhé roky oberajú, a si to neprávom privlastňujú.
.
.
.
10. Platíme emisie CO2 aj za Rakúšanov i za bratov Čechov … dokedy ešte?
„Najväčší počet Slovákov pracujúcich v zahraničí však nie v Česku, ale v Rakúsku, až potom naši susedia a za nimi Nemecko.“ [63]
Európska únia sa s vervou pustila do znižovania emisií oxidu uhličitého, aby týmto spôsobom, ako to zdôvodňuje, prispela k spomaleniu či, dokonca, k zastaveniu otepľovania planéty.
To, či oxid uhličitý vylučovaný ľudskou činnosťou je, naozaj, hlavnou príčinou otepľovania – ako sa to oficiálne tvrdí, hlavne u nás, v Európe – či je znižovanie emisií CO2 tým správnym liekom na spomalenie či, dokonca, zastavenie otepľovania, to nie je až také isté, také jednoznačné, to je skôr, diskutabilné.
„Neustále, bez dostatočných a hodnoverných dôkazov, sa tvrdošijne presadzuje názor, že tým hlavným činiteľom zodpovedným za otepľovanie našej planéty je oxid uhličitý produkovaný ľudskou činnosťou.
Avšak, toto tvrdenie vnucované verejnosti podľa starého, dobrého a osvedčeného hesla: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“, nie je tou ozajstnou pravdou.
Samozrejme, nikto netvrdí, že toto tvrdenie je lož. Nie je to lož, ale nie je to ani pravda. Zatiaľ je to len hypotéza, teda tvrdenie, o ktorom nevieme, či je pravdivé alebo nepravdivé.
To, že oxid uhličitý spôsobuje skleníkový efekt, to nikto nepopiera, avšak otázne je to, či oxid uhličitý produkovaný človekom je tým hlavným faktorom zodpovedným za otepľovanie našej planéty, či najviac spomedzi všetkých príčin prispieva k otepľovaniu, alebo, či tou hlavnou príčinou otepľovania nie je niečo úplne iné, o čom v súčasnosti máme len málo, alebo nemáme, vôbec, žiadne informácie či poznatky.“ [61]
[61]- „E10- Tým skutočným nepriateľom je oxid uhličitý? Naozaj?“
Bohužiaľ, verejné diskusie odborníkov z oblasti klímy, či aj odborníkov z príbuzných oblastí venujúcich sa problematike otepľovania, tak verejné diskusie týchto odborníkov s rôznymi pohľadmi na príčiny otepľovania, sú v EU nežiadúce, a viac menej zakázané.
To, že, oficiálna verzia o oxide uhličitom vylučovanom ľudskou činnosťou ako hlavnej príčine otepľovania, verzia silne podporovaná a presadzovaná Úniou, resp. jej vedením, Bruselom, nemusí byť, a, zrejme, ani nie je, tým pravým orechovým o príčinách otepľovania, tak to je zachytené aj v nasledujúcich príspevkoch venujúcich sa problematike otepľovania:
[50] E1- Naša planéta nebojuje proti nám, ona sa len bráni nášmu útoku
[51] E2- Ako je to, vlastne, s tým otepľovaním?
[52] E3- Oxid uhličitý zlikvidujeme možno, seba isto
[53] E4- Podporou spotreby k teplejším zajtrajškom
[54] E5- Človek – hlavná príčina otepľovania? To ako naozaj?
[55] E6- CO2 síce ponúka nádej, bohužiaľ, asi falošnú
[56] E7- NASA spochybňuje človeka ako hlavnú príčinu otepľovania
[57] E8. 1- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 1.
[58] E8. 2- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 2.
[59] E8. 3- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 3.
[60] E9- Ten posledný hurikán bol, naozaj, dielom človeka?
[61] E10- Tým skutočným nepriateľom je oxid uhličitý? Naozaj?
[51] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/
[52] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/23/e3-oxid-uhlicity-zlikvidujeme-mozno-seba-isto/
[53] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/05/e4-podporou-spotreby-k-teplejsim-zajtrajskom/
[54] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/28/e5-clovek-ako-hlavna-pricina-oteplovania-to-naozaj/
[55] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/09/01/e6-co2-sice-ponuka-nadej-bohuzial-asi-falosnu/
[56] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/09/08/e7-nasa-spochybnuje-cloveka-ako-hlavnu-pricinu-oteplovania/
[60] https://vlceki.blog.pravda.sk/2023/10/22/e9-ten-posledny-hurikan-bol-naozaj-dielom-cloveka/
[61] https://vlceki.blog.pravda.sk/2023/12/03/e10-tym-skutocnym-nepriatelom-je-oxid-uhlicity-naozaj/
Nákladný proces znižovania emisií CO2 sa v krajinách Únie nedeje na základe, naozaj, nespochybniteľných a pádnych dôkazov o podstatnom vplyve oxidu uhličitého, vygenerovaného činnosťou človeka, na otepľovanie, ale celý tento proces kontroverzného znižovania emisií CO2 je občanom krajín EU nanútený zhora, z centra, bez možností akejkoľvek verejnej diskusie a otázok o jeho zmysluplnosti.
V Únii sa zavádzajú sa stále prísnejšie normy zamerané na zníženie vylučovania emisií oxidu uhličitého, a, v snahe motivovať členské krajiny EU k ich čo najväčšiemu znižovaniu, sa za ich vylučovanie platí, podľa prostého pravidla: „Čím viac emisií CO2 vylúčiš, tým viac za to zaplatíš.“
Zatiaľ čo na začiatku, pri spustení procesu znižovania emisií CO2, platili za ne len ich najvýznamnejší producenti (elektrárne, rôzne priemyselné závody), tak čoraz intenzívnejší proces ich znižovania zahŕňa stále väčšie množstvo subjektov podliehajúcich povinnosti platenia za vylučované emisie.
Poplatky za emisie oxidu uhličitého platia nielen ich najväčší producenti – cementárne, oceliarne, elektrárne, doprava, výrobcovia tepla – ale do ich platenia sú čoraz väčšou mierou vťahovaní aj menší producenti emisií oxidu uhličitého, idúc až k jednotlivým domácnostiam, pre ktoré bude platenie za emisie CO2 čoraz väčšou záťažovou položkou ich rodinného rozpočtu.
„Nové povolenky EU spustí sociální šok, venkov se nedoplatí, varuje expert
Nové evropské nařízení, které donutí domácnosti platit víc za plyn a uhlí, bude pro řadu rodin likvidační, a to zejména na vesnicích.
Evropská unie chce už za rok a půl zavést pro domácnosti emisní povolenky neboli platbu za emise u pohonných hmot, uhlí nebo plynu. Jak se to projeví na cenách?
… Horší to bude u zemního plynu, protože tam se cena zvýší výrazně a můžeme se bavit nejméně o dvaceti procentech bez daně z přidané hodnoty. Takže celkově cena vzroste asi o čtvrtinu. Což je z hlediska domácností, zvláště pak důchodců, tragický nárůst. Venkov, který přešel z velké části z uhlí na plyn anebo v současné době stále ještě spaluje uhlí, se nedoplatí.
…Tam žádné centrální teplo ani jiná alternativa neexistuje a koneckonců ani lokální distribuční rozvody nejsou kapacitně postavené na to, aby se přešlo na nějakou masivní spotřebu elektřiny. To, co se připravuje, je sociální šok.“ [82]
Pozrime sa, napríklad, na automobilky. Pri výrobe automobilu vzniká množstvo emisií CO2. A, keďže za ich vylučovanie musí výrobca automobilu zaplatiť určitú sumu, tak tento poplatok, túto sumu, prirodzene, prenesie do nákladov na výrobu automobilu, teda, do jeho výrobných nákladov.
Čiže, v konečnom dôsledku, poplatok za emisie oxidu uhličitého vylúčené pri výrobe automobilu zaplatí, ten, kto si ho kúpi, kto ho bude využívať. Je to úplne prirodzené, presne tak isto, ako aj pri iných nákladoch vynaložených pri výrobe automobilu, napr. nákladoch na elektrickú energiu, či na mzdy pracovníkov, a pod.
Všetky náklady vynaložené pri výrobe automobilu prenáša jeho výrobca do výrobných nákladov, a tie sa premietajú do konečnej ceny automobilu. To znamená, že do ceny automobilu sa premietajú aj náklady na emisie CO2, ktoré vznikli pri výrobe automobilu, a cena automobilu sa, samozrejme, v prípade jeho prenájmu, premieta aj do výšky prenájmu.
A, tak, ako aj pri výrobe každého výrobku, tak aj pri výrobe výrobného prostriedku „pracovník“, teda v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu formou jeho výchovy a vzdelávania, tak aj v tomto dlhodobom procese dochádza k vzniku emisií CO2.
Tie emisie vznikajú tak v procese výchovy mladého človeka, ktorá je, v hlavnej miere, v rukách jeho rodičov, ako aj v procese jeho dlhodobého vzdelávania na základných, stredných či aj vysokých školách, ktoré sa, zasa, v prevažnej miere, uskutočňuje v réžii štátu.
Mladý človek počas svojej výchovy spotrebuváva elektrickú energiu potrebnú na svietenie, na ohrev vody, na kúrenie, pri príprave jedla, a výroba elektrickej energie, je, nevyhnutne spojená so vznikom emisií CO2.
A, samozrejme, emisie CO2 sa uvoľnujú aj pri výrobe potravín, ktoré mladý človek konzumuje, pri výrobe oblečenia, ktoré si zasa oblieka, tie emisie sa uvoľňujú aj pri jeho doprave dopravnými prostriedkami, či aj pri rôznych iných činnostiach spojených s výchovou mladého človeka.
A, podobne, ako proces výchovy mladého človeka, tak aj dlhodobý proces jeho vzdelávania je tiež sprevádzaný značnými emisiami oxidu uhličitého.
Predsa, tie základné, stredné či aj vysoké školy, v ktorých sa občan vzdeláva, školské internáty a jedálne, tak v nich sa kúri, svieti, ich výstavba zaťažila životné prostredie množstvom emisií CO2, mladý človek pri doprave do školy využíva dopravu, potrebuje učebnice, školské pomôcky, lavice, tabule, pedagógov, nepedagogických pracovníkov – školník, upratovačky, … všetko to, celý proces vzdelávania, vyžaduje tak energie, ako aj rôzne výrobky, ktorých výroba je zaťažená emisiami CO2.
Čiže, tak proces výchovy občana, ako aj jeho vzdelávací proces, oba tieto procesy sú spojené s vygenerovaním určitého množstva emisií CO2.
To znamená, že časť emisií oxidu uhličitého, ktoré sú v danej krajine vyprodukované počas jedného roku, tak časť týchto emisií je spojená, práve, s výchovnovzdelávacím procesom mladých ľudí, teda s dlhodobým procesom prípravy mladého občana na zapojenie sa do pracovného procesu.
Čiže časť sumy, ktorú daná krajina zaplatí za emisie CO2 vyprodukované na jej území v danom roku, tak časť tejto sumy je naviazaná na emisie oxidu uhličitého vygenerované v procese prípravy mladého občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania.
To znamená, že ak sa na Slovensku zaplatí určitá suma za emisie oxidu uhličitého vygenerované na jeho území v danom roku, tak časť z tejto sumy je spojená s emisiami oxidu uhličitého vzniknutými počas výchovnovzdelávacieho procesu mladých ľudí, teda, vzniknutými v procese prípravy týchto mladých ľudí na ich zapojenie sa do pracovného procesu.
A, určitá časť z tejto sumy, teda, zo sumy predstavujúcej poplatok za emisie vygenerované počas prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, tak určitá časť z tejto sumy pripadá na tých slovenských občanov, ktorí sú zamestnaní v zahraničí.
A tých slovenských občanov, každoročne pracujúcich v zahraničí, tak to nie sú len nejaké stovky, či len nejaké tisíce, alebo nízke desaťtisíce. Sú ich státisíce. Je ich viac než 350 000 [20]. Státisíce slovenských občanov každoročne zamestnávané v iných krajinách Únie a Európy sú na vykonávanie pracovnej činnosti pripravené prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, pripravené len na náklady občanov Slovenska.
Poplatok za emisie oxidu uhličitého vyprodukované v procese prípravy týchto státisícov slovenských občanov-pracovníkov zamestnávaných v zahraničí, tak celý tento poplatok ide na úkor Slovenska, zaplatia ho len slovenskí občania.
A, ako už bolo uvedené, poplatok za emisie CO2, ktoré vznikli pri výrobe určitého výrobku, tak tento poplatok je súčasťou výrobných nákladov daného výrobku, a tie sú súčasťou predajnej ceny daného výrobku. A, teda, aj poplatok za emisie oxidu uhličitého, ktoré vzniknú počas prípravy mladého človeka na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré vzniknú počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania, tak aj tento poplatok je súčasťou celkových nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.
Čiže, celkové náklady na prípravu občana na zapojenie sa do pracovného procesu už nie sú tvorené len nákladmi vynaloženými na jeho výchovu a vzdelávanie, ale k týmto nákladom je potrebné pripočítať aj náklady naviazané na emisie oxidu uhličitého vzniknuté počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania mladého človeka.
A, keďže, poplatok za emisie oxidu uhličitého spojené s výrobou automobilu je zarátaný do ceny automobilu, teda, tento poplatok zaplatí každý, kto si automobil kúpi, resp. si ho prenajme, tak aj na zaplatení poplatku za emisie CO2 spojené s dlhodobým procesom „výroby“ pracovníka – teda, spojené s dlhodobým procesom prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu formou jeho výchovy a vzdelávania – by sa mal podieľať každý, každá krajina, ktorá tohto občana zamestnáva, a ktorej jeho práca prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú slovenský občan pracujúci v zahraničí odvádza do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
Na splácaní tohto poplatku by sa mala podieľať každý, každá krajina, ktorá tohto občana zamestnáva.
Ak sa do výrobných nákladov automobilu počítajú aj náklady na emisie CO2 spojené s procesom jeho výroby, potom aj do výrobných nákladov „pracovníka“ by sa mali rátať náklady na emisie CO2 spojené s prípravou občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, spojené s dlhodobým procesom jeho výchovy a vzdelávania.
Čiže, ak Slovensko, v celkovej sume za emisie oxidu uhličitého vygenerované na jeho území počas roka, platí aj za emisie CO2 spojené s dlhodobým výchovnovzdelávacím procesom tých slovenských občanov, ktorí sú zamestnaní v iných krajinách, tak tieto krajiny by sa mali primeranou mierou podieľať na kompenzácii tejto sumy.
Mali by sa na kompenzácii tejto sumy podieľať zo zisku, ktorí im vzniká prácou zamestnávaného slovenského občana.
Ten minimálny zisk, ktorý má každá krajina zamestnávajúca slovenského občana je tvorený daňou z jeho mzdy, daňou, ktorá napĺňa štátny rozpočet jeho zamestnávateľskej krajiny.
Náklady na emisie CO2 spojené s „výrobou slovenského pracovníka“ – teda spojené s dlhodobou prípravou slovenského občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom jeho výchovy a vzdelávania – sú súčasťou celkových nákladov vynaložených počas „výroby slovenského pracovníka“, a preto, by sa mal na úhrade týchto nákladov podieľať každý, každá krajina, ktorá slovenského občana-pracovníka zamestnáva v svojej ekonomike.
Každá krajina zamestnávajúca slovenských občanov by sa mala na úhrade nákladov spojených s „výrobou slovenského pracovníka“ – teda aj na úhrade nákladov spojených s emisiami CO2 vzniknutými počas „výroby slovenského pracovníka“ – podieľať úmerne počtu slovenských občanov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike, ako aj úmerne času, ktorú slovenskí občania prepracujú v jej ekonomike.
Ak má výrobca automobilu právo účtovať si do ceny automobilu náklady na emisie oxidu uhličitého vzniknuté v procese výroby automobilu, potom aj Slovensko má právo požadovať od iných krajín primeranú kompenzáciu nákladov vynaložených na emisie CO2 vzniknuté v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, vzniknuté v dlhodobom procese prípravy tých slovenských občanov, ktorých tieto krajiny zamestnávajú.
Zo Slovenska každoročne odchádza za prácou do zahraničia 350 000 občanov [20], a 50 000 ich, zasa, prichádza na Slovensko za prácou z iných krajín [21].
Čiže, v čistom, dotujeme iné ekonomiky 300 000 pracovníkmi ročne. Dávame iným krajinám, v čistom, tristotisíc slovenských občanov do bezplatného prenájmu.
Ten bezplatný prenájom znamená, že za to, že im, krajinám Únie a Európy, poskytneme tristotisíc našich občanov, tristotisíc slovenských občanov vychovaných a vzdelaných len na náklady svojich rodičov a na náklady svojej rodnej krajiny, Slovenska, tak za to nedostane Slovensko ani jedno jediné euro od tých krajín, ktoré slovenských občanov zamestnávajú.
Proces výchovy a vzdelávania každého jedného slovenského občana zamestnaného v zahraničí stál jeho rodičov a jeho rodnú krajinu minimálne 82 000 eur [2].
To znamená, že tých 300 000 slovenských občanov, ktorí sú svojou rodnou krajinou prenajímaní krajinám Únie a Európy úplne zadarmo, za nulový poplatok, tak proces výchovy a vzdelávania týchto tristotisíc slovenských občanov stál ich rodičov a ich rodnú krajinu, Slovensko, viac než 25 miliárd eur.
Týchto 300 000 bezplatne prenajímaných slovenských občanov tvorí viac než päť percent občanov Slovenska.
Čiže, viac než päť percent emisií CO2 za ktoré Slovensko ročne zaplatí, tak týchto päť percent emisií pripadá na tých jeho občanov, ktorí sú každoročne bezplatne odčerpávaní a zamestnávaní v iných krajinách, v krajinách Únie a Európy.
Teda, ak päť percent zo sumy, ktorú Slovensko ročne zaplatí za emisie CO2 vzniknuté na jeho území, pripadá na tých občanov, ktorí pracujú každoročne v zahraničí, potom tí, tie krajiny, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, by sa mali určitou mierou podieľať na kompenzácii nákladov spojených s týmito piatimi percentami emisií CO2.
Mali by na tejto kompenzácii podieľať zo zisku, ktorý im generuje práca zamestnávaných slovenských občanov. Zo zisku vznikajúceho minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných slovenských občanov, dane, odvádzanej do štátneho rozpočtu krajiny, ktorá slovenských občanov zamestnáva.
Každá krajina zamestnávajúca slovenských občanov by sa na úhrade týchto emisií mala podieľať úmerne počtu zamestnávaných slovenských občanov a úmerne dobe ich zamestnávania.
Otázka znie, prečo sa, teda, krajiny zamestnávajúce slovenských občanov nepodieľajú určitou, spravodlivou mierou na kompenzácii nákladov spojených s tými emisiami CO2, ktoré vzniknú v dlhodobom procese prípravy na vykonávanie pracovnej činnosti tých slovenských občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách?
Veď, ako už bolo uvedené, keď sa môžu do výrobných nákladov automobilu započítať aj náklady na tie emisie oxidu uhličitého, ktoré sú spojené s výrobou automobilu, tak potom by sa mali do nákladov vynaložených počas prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu rátať aj náklady na emisie CO2 vzniknuté počas tejto prípravy.
Nemecko, na jednej strane, silou mocou presadzuje Green Deal, tvrdo tlačí na to, aby čo najviac pôvodcov emisií CO2 spôsobených ľudskou činnosťou podliehalo plateniu poplatkov za ich vylučovanie.
Ale, keď už je Nemecko také dôsledné, keď ide tvrdo a nekompromisne po každom, kto tieto emisie CO2 vylučuje, resp. po každom, kto má za ne platiť, tak prečo sa Nemecko vyhýba svojej povinnosti platiť za tie emisie CO2, za ktoré by malo platiť z titulu akceptácie a riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku?
Prečo sa Nemecko nepodieľa na platení za tie emisie CO2, ktoré vznikli pri príprave tých slovenských občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, ktorí pracujú v nemeckej ekonomike?
Teda, prečo sa Nemecko nepodieľa na platení za tie emisie CO2, ktoré vznikli v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých slovenských občanov, ktorých Nemecko zamestnáva?
Prečo by malo Slovensko platiť za celý objem emisií CO2, ktoré vzniknú počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania tých slovenských občanov, ktorí sú zamestnávaní v Nemecku?
Prečo sa na platení týchto emisií nepodieľa určitou mierou aj Nemecko? Veď platby za emisie CO2, ktoré vzniknú počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania slovenských občanov, sú, predsa, súčasťou nákladov nevyhnutne vynaložených na to, aby sa slovenský občan mohol zapojiť do pracovného procesu. A preto by sa mal na kompenzácii týchto nákladov, teda nákladov na platenie emisií CO2, podieľať každý, každá krajina, ktorá slovenského občana zamestnáva.
Prečo by sme mali za celý objem emisií CO2 vzniknutých pri príprave tých slovenských občanov, ktorí sú zamestnávaní v Nemecku, resp. v inej krajine, tak prečo by sme mali za celý objem týchto emisií platiť len my, slovenskí občania, prečo sa na tom platení nezúčastňuje primeranou mierou aj Nemecko, resp. krajina, ktorá slovenských občanov zamestnáva?
Veď keď za emisie CO2 vzniknuté pri výrobe automobilu platí ten, kto tento automobil využíva, teda ten, kto si ho kúpi alebo ho má prenajatý, no tak potom aj na platení emisií CO2, ktoré vznikli počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania tých slovenských občanov, ktorí sú zamestnávaní v nemeckej, či inej ekonomike, by sa mali podieľať všetky tie krajiny, ktorá slovenských občanov využívajú, ktoré ich zamestnávajú, a ktorým práca slovenských občanov prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú slovenský občan odvádza do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny. Teda, aj Nemecko, či každá krajina zamestnávajúca slovenských občanov by sa mala primeranou mierou podieľať na platení týchto emisií CO2.
Čím dlhšie prepracuje slovenský občan v nemeckej ekonomike, tým za väčšiu časť emisií CO2 vzniknutých počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania by malo Nemecko zaplatiť.
Predsa, každý, každá krajina, ktorá slovenského občana zamestnáva, tak každá má z jeho práce zisk, a z tohto zisku by sa, teda, mala určitou primeranou mierou podieľať na kompenzácii nákladov spojených s emisiami CO2, ktoré vznikli v dlhodobom procese prípravy tohto zamestnávaného slovenského občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, čiže, ktoré vznikli v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania.
Ak už, teda, Nemecko vyžaduje od krajín Únie dôsledné platenie za emisie CO2, tak by im malo ísť, ako najsilnejšie ekonomika Únie a krajina najväčšou mierou určujúca smer chodu Únie, vzorom, a malo by si, riadiac sa tak základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, začať plniť svoju povinnosť a zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov na tie emisie CO2, ktoré vznikli v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých občanov krajín Únie, ktorí sú zamestnávaní v nemeckej ekonomike.
Krajiny zamestnávajúce zahraničných občanov sa na kompenzácii nákladov spojených s emisiami CO2, ktoré vzniknú počas prípravy tohto zamestnávaného zahraničného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, nezúčastňujú z veľmi jednoduchého dôvodu.
Totiž, v prípade, že by sa na takejto kompenzácii začali podieľať, tak by sa nevyhnutne vynorila otázka, že, keď sa, teda, podieľajú na kompenzácii nákladov spojených s emisiami CO2 vznikajúcimi pri príprave zamestnávaného zahraničného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, tak prečo sa nepodieľajú aj na kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené na výchovu a vzdelávanie zamestnávaných zahraničných občanov, ktoré boli vynaložené rodnou krajinou zamestnávaných zahraničných občanov.
Náklady na emisie CO2 spojené s procesom prípravy občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, spolu s nákladmi na výchovu a vzdelávanie občana, sú súčasťou celkových nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.
A ak sa začnú uznávať, ak krajiny, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, tak ak tieto krajiny začnú kompenzovať len jedny z týchto nákladov, ktoré vznikajú počas dlhodobej prípravy občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, t. j. náklady na výchovu, náklady na vzdelávanie alebo náklady na emisie CO2, tak potom automaticky vznikne požiadavka aj na uznávanie ostatných nákladov spojených s prípravou občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.
A ak sa, teda, do budúcnosti plánuje platiť nielen za emisie oxidu uhličitého, ale sa začne platiť aj za emisie iných, pre životné prostredie škodlivých látok, tak potom bude Slovensko ešte viac doplácať, bude ešte viac finančne strácať. Bude strácať, a doplácať tým viac, čím viac druhov emisií rôznych škodlivých látok bude podliehať poplatkom za škodlivosť.
Čím väčší počet rôznych zdrojov emisií oxidu uhličitého bude do budúcnosti podliehať poplatkom, z dôvodu ich prispievania k otepľovaniu, čím viac budú podliehať týmto poplatkom aj tie menšie zdroje emisií CO2, ktoré zatiaľ týmto poplatkom nepodliehajú, resp. čím väčšou mierou sa bude platiť aj za emisie iných látok prispievajúcich k otepľovaniu či prispievajúcich k znečisťovaniu ovzdušia, tým väčšou mierou budú na to doplácať krajiny, ktoré sú čistými poskytovateľmi pracovnej sily, t. j. z ktorých za prácou do zahraničia odchádza viac občanov, než do nich za prácou zahraničných občanov prichádza. A Slovenska sa to doplácanie, jednoznačne, týka.
Čím vyššia bude miera strát pracovnej sily* v krajinách, ktoré sú čistými poskytovateľmi pracovnej sily, tak tým viac budú tieto krajiny doplácať na tie krajiny, ktoré ich občanov zamestnávajú.
Budú na to doplácať, práve z toho dôvodu, že budú platiť aj tú časť emisií škodlivých látok, ktorú by mala v skutočnosti platiť krajina zamestnávajúca ich občanov.
* Miera strát pracovnej sily – údaj udávaný v percentách, daný podielom rozdielu občanov z danej krajiny za prácou odchádzajúcich a zahraničných občanov do tejto krajiny za prácou prichádzajúcich k celkovému počtu produktívnych občanov danej krajiny.
Tento problém, problém narastajúceho neférového či nespravodlivého platenia emisií oxidu uhličitého za tie krajiny, ktoré by mali, v skutočnosti, za tieto emisie platiť, vznikol práve z toho dôvodu, že bohaté krajiny, ktoré sú značne závislé od zahraničnej pracovnej sily, tak tieto krajiny sa odmietajú zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých zahraničných občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách.
A náklady na emisie oxidu uhličitého vzniknutého počas dlhodobého procesu prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu k týmto nákladom, jednoznačne, patria.
Zostáva nám len dúfať, že si niekto v Bruseli, v rámci ešte intenzívnejšieho boja proti otepľovaniu a znižovania oxidu uhličitého, nezmyslí, že sa bude platiť aj za oxid uhličitý vydychovaný človekom.
A, ak by k tomu už, nedajbože, došlo, no tak by bolo férové, aby sa bral do úvahy fakt, že časť oxidu uhličitého vydychovaného slovenskými občanmi pripadá na oxid uhličitý spojený s prípravou na zapojenie sa do pracovného procesu tých státisícov slovenských občanov, ktorí pracujú v zahraničí.
Čiže, by sa patrilo, aby sa na kompenzácii nákladov spojených s emisiami tohto druhu oxidu uhličitého primeranou mierou podieľali tie krajiny, ktoré tieto státisíce slovenských občanov zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú zamestnávaní slovenskí občania odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
11. Nemecko vzorom nielen ekonomickým, ale, žiaľ, aj v priživovaní sa na slabších, v okrádaní chudobnejších
11.1 Nemecko už dvadsaťjeden rokov žije na úkor chudobnejších krajín Únie
11.2 Bezplatné odčerpávanie pracovníkov z chudobnejších krajín rozdiely medzi ekonomikami Únie zväčšuje
11.1 Nemecko už dvadsaťjeden rokov žije na úkor chudobnejších krajín Únie
Súčasná situácia je, bohužiaľ, taká, že ekonomiky Slovenska, Ukrajiny, či aj ďaľších krajín Únie i Európy, sú systematicky, už viac než dvadsať rokov, poškodzované prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania svojich občanov bohatšími krajinami Únie a Európy.
A, paradoxne, práve tí, ktorým tie chudobnejšie krajiny Únie pri svojom vstupe do EU najviac dôverovali, o ktorých si mysleli, že budú Úniu ťahať tým správnym smerom a budú garantom spravodlivosti v EU, tak, práve tí, tie najsilnejšie ekonomiky Únie a Európy, ako Nemecko, Anglicko i Francúzsko, krajiny majúce v rukách tie najväčšie páky k spravodlivému vyriešeniu tohto závažného problému, práve tí sa tohto poškodzovania, tohto vykrádania ekonomík chudobnejších krajín Únie a Európy najviac zúčastňujú, tí sa na chudobnejších krajinách Európy, a nielen Európy, najviac priživujú, tí na chudobnejších krajinách formou škodlivého bezplatného odčerpávania ich pracovnej sily najviac parazitujú.
Najbohatšie krajiny Európy sa k riešeniu problému škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín obracajú chrbtom, a úplne ho ignorujú.
Správajú sa, ako keby, vôbec, neexistoval, a, práveže, sa súčasnú situáciu s bezplatným odčerpávaním občanov z chudobnejších krajín snažia udržať čo najdlhšie. Udržať, práve, z toho dôvodu, že im jej čo najdlhšie pretrvanie nesmierne vyhovuje.
Veď, práve bezplatné odčerpávanie občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín im šetrí obrovské finančné prostriedky, ktoré by museli vynakladať, ak by zahraničnú pracovnú silu nemali k dispozícii, a potrebných pracovníkov by si museli pripravovať buď z radov svojich občanov, na svoje vlastné náklady, alebo by sa museli zúčastňovať na primeranej a spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené na prípravu tých zahraničných občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Krajiny odčerpávajúce a zamestnávajúce slovenských občanov, či už tie z Únie, alebo aj tie neunijné, tak všetky tieto krajiny veľmi dobre vedia o negatívnych dôsledkoch takéhoto odčerpávania slovenských občanov pre ich rodnú krajinu, pre Slovensko.
Veľmi dobre vedia o tom, že takýto nespravodlivý spôsob odčerpávania občanov z ich rodnej krajiny, teda bezplatné odčerpávanie, ekonomiku Slovenska nesmierne poškodzuje. Vedia, že ju to poškodzuje úmerne počtu odčerpávaných občanov.
A, aj napriek tomu, že o tejto škodlivosti bezplatného odčerpávania občanov zo Slovenska, Ukrajiny či aj z ďaľších krajín, vedia, tak aj napriek tomu v tomto škodlivom procese bezplatného odčerpávania občanov z ich rodných krajín vedome pokračujú, ba, práveže, intenzitu tohto odčerpávania – v dôsledku čoraz väčšieho nedostatku pracovnej sily – neustále zvyšujú.
Pokračujú v tomto škodlivom odčerpávaní, avšak nie preto, že si myslia, že je to správne, nie, to vôbec.
Práveže, veľmi dobre vedia, veľmi dobre si ich uvedomujú, že toto bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z iných krajín poškodzuje krajinu, z ktorej je pracovná sila odčerpávaná. Že ju poškodzuje v tým väčšej miere, čím väčšia časť jej produktívnych občanov je bezplatne odčerpávaná.
Všetky krajiny, však, v tomto škodlivom spôsobe zabezpečovania pracovnej sily pre svoju ekonomiku naďalej pokračujú, pretože vedia , že je vo svete zaužívaný a tolerovaný, vedia, že jeho negatívne dôsledky neznáša ten, ktorý je jeho príčinou, ale ten, ktorý je ním poškodzovaný.
Vedia, že je široko podporovaný, práve, tými najbohatšími krajinami s vysokými priemernými mzdami, ktoré si prosperitu svojich ekonomík budujú či zabezpečujú, práve, aj prostredníctvom bezplatného odčerpávania občanov-pracovníkov z iných, chudobnejších krajín.
A, práve, tie najbohatšie ekonomiky s vysokými mzdami, škodlivým spôsobom, teda bezplatne, odčerpávajúce pracovníkov z iných krajín, tak tie sú inšpiráciou aj pre tie iné, pre tie menej bohatšie, ktoré vedia, že, však, keď ten druhý, ten bohatý, tá bohatá krajina, si berie pracovnú silu z tých chudobnejších krajín bez toho, aby sa spravodlivo podieľala na nákladoch vynaložených na prípravu tejto zahraničnej pracovnej sily, tak prečo by si takýmto spôsobom nezabezpečila pracovnú silu pre potreby ekonomiky svojej krajiny aj ona, tá menej bohatšia krajina.
Nepíše sa to ľahko, no, žiaľ, na tom priživovaní sa na chudobnejších krajinách Únie, na žití na úkor Slovenska, Rumunska, Ukrajiny, či aj na úkor iných chudobnejších krajín, sa, intenzívne podieľa aj ten „najukážkovejší“ a tiež najsilnejší člen Únie, ten, ktorý pre nás, ostatné krajiny Únie, bol vždy ekonomickým vzorom, a ktorého sme si v Únii vybrali za svojho prirodzeného vodcu.
Je to nepríjemný fakt, ale Nemecko, ako najsilnejšia ekonomika Únie, ako krajina, ktorá má najväčšiu váhu pri udávaní smeru chodu Únie, tak Nemecko využíva svoju ekonomickú silu a svoj politický vplyv aj na to, aby neférový stav s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily z chudobnejších krajín, tak aby ho zakonzervovalo na čo najdlhšiu dobu, aby tento stav, vydržal čo najdlhšie. Veď, má k tomu, podobne ako aj iné bohaté ekonomiky, pádny dôvod.
Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z iných, z chudobnejších krajín Únie, Európy i z iných častí sveta, mu, totiž, šetrí značné finančné prostriedky, prináša mu nezaslúžené peniaze, bohužiaľ, na úkor iných, na úkor slabších ekonomík.
Nemecko, vedome, svoju ekonomiku, práve, aj prostredníctvom bezplatného odčerpávania potrebnej pracovnej sily z iných, chudobnejších krajín, posilňuje na ich úkor, na úkor Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, či aj na úkor ďaľších.
Čisto z ekonomického hľadiska, porušovanie základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, porušovanie tohto pravidla formou bezplatného odčerpávania pracovnej sily z iných krajín, tak čisto z ekonomického hľadiska Nemecko na tom profituje, na tom nesmierne získava, avšak, z toho morálneho hľadiska, Nemecko opäť kráča po ceste budovania prosperity svojej krajiny aj za cenu poškodzovania druhých, tých slabších, za cenu koloniálneho obohacovania sa na úkor chudobnejších krajín, na úkor občanov týchto chudobnejších krajín.
Nemecko si, absolútnou ignoráciou základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, vedome, privlastňuje peniaze, ktoré mu nepatria, ktoré patria iným, chudobnejším krajinám. Vedome si privlastňuje peniaze, o ktorých vie, že patria iným.
A ak o tom vie, ak teda vie, že si privlastňuje peniaze, ktoré mu nepatria, ak vie, že si privlastňuje peniaze iných, tak to potom nie je zo strany Nemecka nič iné len okrádanie, okrádanie iných, slabších a chudobnejších krajín, vedomé okrádanie občanov iných krajín.
Na jednej strane Nemecko, ako vedúca krajina EU, ako ten, ktorý je každému ekonomickým vzorom, tak na jednej strane Nemecko dôsledne od svojich občanov vyžaduje, aby si plnili svoje daňové povinnosti, a prísne postupuje voči tým, ktorí tieto povinnosti zanedbajú, ktorí sa snažia štátny rozpočet svojej krajiny ukrátiť, napr. neodvádzaním daní. A takto, prirodzene, postupuje každá krajina, nielen, Nemecko.
Každá krajina zamestnávajúca slovenských občanov dôsledne dbá na to, aby jej občania neokrádali jej štátny rozpočet, napr. tým, že neodvedú dane, ktoré sú povinní odvádzať.
Na jednej strane Nemecko, či aj iné krajiny zamestnávajúce slovenských občanov dôsledne dbajú na to, aby ich občania neokrádali štátny rozpočet svojej krajiny tým, že neodvedú dane, ktoré majú odviesť, a ktorých odvedenie im nariaďuje zákon.
Avšak to, že tieto krajiny okrádajú štátny rozpočet Slovenska, či aj štátne rozpočty tých krajín, ktorých občanov zamestnávajú, práve, tým, že nedodržujú základné pravidlo trhovej ekonomiky a odmietajú sa zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých slovenských občanov-pracovníkov, ktorí pracujú v ich ekonomikách, tak to už týmto krajinám, zrazu, nevadí, to je, kupodivu, dovolené.
Ak je ich štátny rozpočet okrádaný ich občanmi, dôsledne proti týmto svojim občanom zakročia, vyvodia z toho nekompromisné závery a prísne ich potrestajú, ak však oni okrádajú štátny rozpočet inej krajiny, práve, prostredníctvom bezplatného odčerpávania občanov iných krajín a ich zamestnávania v svojich ekonomikách, bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom výchovnovzdelávacom procese týchto zamestnávaných zahraničných občanov, tak to už im nevadí, to už je sväté, tolerované, nad tým už Brusel priviera oči.
Nemecko je, priam, ukážkovo prísne voči tým svojim občanom, ktorí okrádajú jeho štátny rozpočet, avšak absolútne toleruje to, že ono svojím chovaním okráda štátny rozpočet inej krajiny, že okráda štátny rozpočet krajiny, ktorej občanov zamestnáva v svojej ekonomike.
V Európskej únii Nemecko, najsilnejšia ekonomika Európy a formálny i neformálny vodca Únie, tak Nemecko je tým, kto je ekonomickým vzorom ostatným krajinám Únie i Európy.
A, teda, keď sa Nemecko, keď sa tento ekonomický vzor iných krajín, keď sa takto škodlivo chová voči Slovensku, čiže, keď z neho odčerpáva množstvo jeho občanov, bez toho, aby Slovensku spravodlivo kompenzovalo náklady, ktoré Slovensko vynaložilo v dlhoročnom procese prípravy tých svojich občanov do pozície pracovníkov, ktorí pracujú v nemeckej ekonomike, tak sa potom nemožno čudovať, že aj ostatní, ostatné krajiny Únie a Európy, sa takýmto škodlivým spôsobom, teda bezplatným odčerpávaním slovenských občanov pre potreby svojich ekonomík, tiež chovajú.
Veď, predsa, len sa inšpirujú svojím vzorom.
Nielen Nemecko, ale aj mnohé ďaľšie krajiny Únie a Európy, svojím príživníckym správaním sa voči Slovensku, teda, nespravodlivým bezplatným odčerpávaním slovenských občanov a ich zamestnávaním, Slovensko a jeho občanov nesmierne poškodzujú.
A takýmto istým spôsobom poškodzujú, nielen ekonomiku a občanov Slovenska, ale aj ekonomiku ozbrojeným konfliktom ťažko skúšanej Ukrajiny, Rumunska či aj iných, chudobnejších krajín Únie i Európy.
Viac o poškodzovaní Slovenska bezplatným odčerpávaním jeho pracovnej sily– pozri [3], [5]:
[3] – „F6- Rastúce bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie smeruje Slovensko k ekonomickému kolapsu“
[5] – „F7 – Bezplatné odčerpávanie odborníkov zo Slovenska – stagnácia a degradácia výskumu a vývoja, úpadok a likvidácia priemyslu s vyššou pridanou hodnotou“
Nemecko sa, vôbec, nesnaží o riešenie tohto závažného problému spôsobujúceho poškodzovanie chudobnejších krajín Únie, poškodzovanie Slovenska, Rumunska, či aj neunijnej Ukrajiny, ako aj poškodzovanie mnohých ďaľších.
Nemecko, ako ekonomický vzor, nielen Slovenska, si, bohužiaľ, v prípade problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie, tak, si už dvadsaťjeden rokov zakrýva oči a uši, a svoju požiadavku, teda pomoc svojej krajine a svojim občanom, hoci aj za cenu poškodenia ekonomík iných krajín, povyšuje nad spravodlivé riešenie tohto problému.
Bohužiaľ, Nemecko, ako ten, ktorý svojím významom, svojou váhou, z najväčšej časti určuje smer chodu Únie, sa riešeniu tohto problému vyhýba, a na jeho riešení nemá ani ten najmenší záujem. Veď, z jeho pohľadu, prečo by aj malo mať.
Na jednej strane Nemecko tlačí všetky krajiny Únie do finančne náročného znižovania emisií CO2 generovaných ľudskou činnosťou. A cieľom tohto, viac silou, než odbornými argumentami presadzovaného znižovania emisií CO2 je, vraj, boj proti otepľovaniu planéty.
Nemecko, prostredníctvom Bruselu, núti krajiny Únie vydávať peniaze na niečo, o účelnosti čoho pochybuje, nielen množstvo občanov v jednotlivých krajinách sveta, ale o účelnosti čoho pochybuje väčšina krajín sveta.
Dôvodom tohto kontroverzného znižovania emisií oxidu uhličitého je, teda, snaha o zastavenie otepľovania klímy našej planéty. Kontroverzného znižovania preto, pretože, zatiaľ nie je žiadny dostatočný dôkaz o tom, že hlavnou príčinou otepľovania našej planéty sú, ako sa to oficiálne podáva verejnosti, práve, emisie oxidu uhličitého generované ľudskou činnosťou.
To, že emisie CO2 generované človekom sú hlavnou príčinou otepľovania našej planéty, to je len predpoklad, len hypotéza, ktorej pravdivosť sa na základe súčasných poznatkov o klíme, a o príčinách otepľovania, nedá potvrdiť.
Pozri aj [54] – „E5- Človek – hlavná príčina otepľovania? To ako naozaj?“
[54] https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/28/e5-clovek-ako-hlavna-pricina-oteplovania-to-naozaj/
Čiže, na jednej strane si Nemecko tvrdošijne presadzuje svoj plán, núti krajiny Únie, aby sa zúčastňovali na nepresvedčivom a otázky vzbudzujúcom, finančne náročnom procese znižovania emisií CO2, núti ich vydávať peniaze na uskutočnenie niečoho, o význame čoho veľa odborníkov na klímu pochybuje.
Nemecko núti krajiny Únie vydávať obrovské množstvo peňazí na niečo, čo je spochybniteľné, avšak, na strane druhej, sa už Nemecko odmieta zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých zahraničných občanov, ktorí sú zamestnávaní v nemeckej ekonomike. Teda, Nemecko sa odmieta zúčastňovať na niečom, čo je, nespochybniteľné.
Nemecko sa odmieta zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov, napriek tomu, že jeho povinnosť zúčastňovať sa nej je nespochybniteľná, a vyplýva Nemecku z dodržiavania a riadenia sa základným zákonom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Nemecko, na čele krajín Únie, kontroverznou metódou poškodzujúcou ekonomiky jednotlivých krajín Únie – Green Dealom – rieši otepľovanie klímy, zúfalo sa pokúša zvládnuť negatívne dôsledky svojho, pred viacerými rokmi, síce, s pompou zavádzaného, bohužiaľ, katastrofálne končiaceho plánu na riešenie migrácie v Únii, avšak, už ani v najmenšom sa neangažuje pri riešení problému škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie, problému, ktorého jedným z najväčších aktérov – v negatívnom zmysle – je samotné Nemecko.
A pritom, práve, Nemecko, ako najsilnejšia ekonomika Únie a Európy, ako líder krajín Únie, ktorý v najväčšej miere udáva smer jej chodu, má najväčšie možnosti na riešenie tohto problému.
Samozrejme, že sa Nemecko pri riešení tohto problému neangažuje. Veď, jeho neriešenie záujmom Nemecka plne vyhovuje.
Bezplatné odčerpávanie miliónov občanov z iných krajín, nielenže Nemecku zabezpečuje tak potrebnú pracovnú silu, ale zabezpečuje mu ju zadarmo, bezplatne, len na náklady, len na úkor krajín, z ktorých pracovnú silu odčerpáva.
Všetky náklady na prípravu na zapojenie sa do pracovného procesu tých pracovníkov, ktorí sú zamestnávaní v nemeckej ekonomike, všetky tieto náklady vynaložili rodné krajiny týchto zahraničných občanov zamestnávaných v Nemecku a Nemecko sa kompenzácii týchto nákladov nepodieľa ani tou najmenšou čiastkou, ani jedným eurom.
Nemecko týmto spôsobom, teda bezplatným zamestnávaním miliónov zahraničných občanov z iných, chudobnejších krajín, nielenže ušetrí stovky miliárd, ktoré by muselo vynaložiť v prípade, ak by nemalo zahraničných pracovníkov k dispozícii a muselo by si pracovníkov požadovaných profesií pripraviť na svoje vlastné náklady, z radov svojich občanov, ale „ušetrí“ aj na tom, že sa nepodieľa na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené pri príprave tých zahraničných občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, ktorých zamestnáva vo svojej ekonomike.
Nemecko má, iste, nespochybniteľné zásluhy pri uvádzaní projektu Európskej únie do života. Je najsilnejšou ekonomikou tohto zoskupenia európskych krajín, a je dobré, že na čele tohto projektu stojí práve krajina, ktorá je svojím zodpovedným prístupom k budovaniu svojej ekonomiky príkladom nielen pre krajiny Európy, ale aj pre množstvo krajín celého sveta.
Láska k poriadku, charakteristická pre občanov Nemecka a vystihujúca ich prístup k plneniu svojich povinností, vyjadrená svetoznámym „Ordnung muss sein“, je účinným liekom na vybudovanie spoločnosti, v ktorej je každý spravodlivo odmeňovaný za svoju prácu, je návodom na vybudovanie spoločnosti, v ktorej každý môže nájsť uplatnenie pre svoje najlepšie schopnosti, pre svoj talent, a byť tak maximálne užitočný pre všetkých svojich spoluobčanov, pre celú spočnosť.
Bolo by však veľmi prínosné, keby sa to povestné „Ordnung muss sein“ vzťahovalo aj na vzájomné ekonomické vzťahy medzi bohatšími a menej bohatými členmi Únie, keby sa to dalo aplikovať aj na spravodlivosť v Únii, ktorá by bola rovnaká pre každého jej člena, ktorá by platila rovnako pre všetkých občanov Únie.
Bolo by žiadúce, aby tá spravodlivosť nebola spravodlivejšia k jedným, a už menej spravodlivá k druhým.
Vlastne, prečo by, vôbec, Nemecko malo mať záujem na spravodlivom riešení už dlhé roky existujúceho problému škodlivého bezplatného odčerpávania občanov chudobnejších krajín tými bohatšími, prečo by malo mať záujem na vyriešení tejto situácie zvýhodňujúcej jedny krajiny Únie a Európy na úkor tých druhých, chudobnejších, prečo by sa malo snažiť o zmenu situácie, ktorá umožňuje, nielen Nemecku, ale aj iným bohatším krajinám Únie a Európy, žiť na úkor chudobnejších, a nielen unijných krajín, priživovať sa na nich, priživovať sa na občanoch týchto chudobnejších krajín?
Veď, práveže Nemecku, ako najsilnejšej ekonomike Únie a Európy, ktorá má rozhodujúce slovo pri určovaní chodu Únie, tento neférový spôsob odčerpávania pracovníkov z iných krajín prináša tak potrebnú a nedostatkovú kvalifikovanú pracovnú silu.
A čo je pre jeho ekonomiku to najpodstatnejšie, prináša mu ju úplne zadarmo, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov potrebných na prípravu tejto pracovnej sily.
Zadarmo znamená, že Nemecko nevynaloží ani euro na prípravu tých zahraničných občanov-pracovníkov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike. Všetky náklady na ich prípravu, teda všetky náklady vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, nespravodlivo znášajú rodné krajiny týchto zahraničných pracovníkov.
11.2 Bezplatné odčerpávanie pracovníkov z chudobnejších krajín rozdiely medzi ekonomikami Únie zväčšuje
Jednoducho, hoci je to smutné konštatovanie, smutné z pohľadu tých krajín, z ktorých je pracovná sila masovo bezplatne odčerpávaná, tak, jednoducho, Nemecku je absolútne ukradnuté, vôbec ho netrápi fakt, že bezplatným odčerpávaním pracovnej sily z iných chudobnejších krajín Únie, Európy či aj z iných častí sveta, ekonomiky týchto krajín nesmierne poškodzuje.
Nemecko ide tvrdo za svojím cieľom, a tým je zabezpečiť pracovnú silu pre potreby svojej ekonomiky aj prostredníctvom masového bezplatného odčerpávania občanov z iných krajín.
A negatívne dôsledky tohto jeho správania sa v podobe poškodenia ekonomík krajín, z ktorých pracovnú silu bezplatne odčerpáva ,už Nemecko, ani v najmenšom, nezaujímajú.
Nikto Nemecku nevyčíta, že zamestnáva občanov iných krajín. Nikto mu nevyčíta, že umožňuje občanom iných krajín zarobiť si v jeho ekonomike vyššie peniaze, vyššie mzdy, než by zarobili v svojej rodnej krajine.
To, že Nemecko umožňuje zahraničným občanom prísť, a zamestnať sa v nemeckej ekonomike, to je strany Nemecka, či aj zo strany všetkých krajín, ktoré zahraničných občanov zamestnávajú, veľké gesto voči zamestnávaným zahraničným občanom, gesto, ktoré treba, jednoznačne, pozitívne oceniť.
Avšak to, čo je na tom zamestnávaní zahraničných občanov neprijateľné, čo závažným spôsobom poškodzuje rodnú krajinu zamestnávaného zahraničného občana, to je to, že Nemecko sa už odmieta podieľať na nákladoch, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy zamestnávaného zahraničného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu.
Teda, Nemecko sa odmieta podieľať na nákladoch, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zamestnávaného zahraničného občana, vynaložené v jeho rodnej krajine.
A takýmto koloniálnym spôsobom sa správania voči iným, voči chudobnejším krajinám, keď tieto chudobnejšie krajiny, len na svoje náklady, pripravujú pracovnú silu nielen pre svoje potreby, ale aj pre potreby Nemecka, tak takýmto koloniálnym spôsobom zabezpečovania pracovnej sily pre potreby svojej ekonomiky nežije Nemecko len od r. 2004, od doby, kedy do EU vstúpilo viacero krajín Východnej Európy.
Takýmto koloniálnym spôsobom zabezpečovania pracovnej sily pre svoju ekonomiku, na účet iných krajín, žije Nemecko, už od r. 1989, keď sa otvorili hranice medzi krajinami bývalého Sovietskeho bloku, a množstvo občanov týchto krajín sa začalo zamestnávať, práve, v Nemecku.
Nemecko sa s rodnými krajinami týchto zamestnávaných zahraničných občanov-pracovníkov nikdy nevyrovnávalo, nikdy im neponúklo protihodnotu za náklady, ktoré tieto krajiny vynaložili počas dlhodobého procesu prípravy tých ich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, ktorí sú zamestnávaní v nemeckej ekonomike.
Nemecko sa na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov nikdy nepodieľalo, ani tou najmenšou mierou. A podieľať by sa na nej, isto, malo.
A presne tak isto, ako si svoju ekonomiku na úkor iných, na úkor občanov chudobnejších krajín Únie posilňuje Nemecko, tak isto to robia aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie a Európy, Anglicko, Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, Francúzsko, či aj iné, a, nielen tie v Európe, takto to robí aj tá najsilnejšia ekonomika, tá za veľkou mlákou, Spojené štáty.
Všetky tieto krajiny si svoje bohatstvo, silu svojich ekonomík, budujú z veľkej časti, práve, aj na ožobračujúcom bezplatnom odčerpávaní potrebnej pracovnej sily z iných krajín.
Všetky sa radi pýšia svojou demokraciou, avšak, už akosi nezdôrazňujú, už nehovoria o tom, že táto ich demokracia je postavená, bohužiaľ, aj na nespravodlivom a škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov-pracovníkov z iných, chudobnejších, krajín, táto ich demokracia je postavená aj na otrockej práci jedných, chudobnejších národov v prospech druhých, tých bohatších.
Už sa nepýšia tým, že táto ich „koloniálna demokracia“ ťaží aj z toho, že zahraničnú pracovnú silu zamestnávanú v svojich ekonomikách si nechajú pripraviť len na náklady chudobnejších krajín, avšak, už ani tou najmenšou mierou sa nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov.
O Nemecku sa, neustále, hovorí a píše, akým veľkým finančným dielom prispieva do eurorozpočtu, ako na to dopláca, ale už sa nič nehovorí a nič sa nepíše, že Nemecko ušetrí stovky miliárd eur na tom – a sú to, naozaj, stovky, sú to vyššie stovky miliárd – že si pracovníkov potrebných profesií zabezpečí škodlivým spôsobom, teda, si ich bezplatne odčerpe z iných, chudobnejších krajín.
Už nič sa v týchto médiách nepíše o tom, ako na to doplácajú tie krajiny, ktoré túto pracovnú silu, týchto pracovníkov, pre potreby nemeckej ekonomiky pripravujú.
Tieto krajiny vynaložia náklady na výchovu a vzdelávanie tých svojich občanov, ktorí sú zamestnávaní v Nemecku, avšak, z tých nákladov sa im už nevráti nič.
Nevráti sa im nič práve preto, pretože Nemecko sa odmieta na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov zúčastňovať. Jednoducho, v prípade zamestnávania zahraničnej pracovnej sily, tak, Nemecko v tomto prípade základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku ignoruje.
Bezplatným odčerpávaním občanov z iných krajín a ich zamestnávaním v svojej ekonomike, pomôže Nemecko svojmu štátnemu rozpočtu dvojakým spôsobom.
Po prvé, ušetrí stovky miliárd eur na tom, že si pracovníkov potrebných profesií bezplatne odčerpá z iných, chudobnejších ekonomík, a nemusí tak vynakladať peniaze na prípravu požadovaných pracovníkov z radov svojich občanov.
A po druhé, pomôže svojmu štátnemu rozpočtu tým, že sa nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých zahraničných občanov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike.
Tým, že sa Nemecko na tejto kompenzácii nezúčastňuje, teda, tým, že odmieta krajinám, ktorých občanov zamestnáva, platiť primeranú kompenzáciu za náklady, ktoré vynaložili počas prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých svojich občanov , ktorí sú zamestnávaní v nemeckej ekonomike, tak tým si, neoprávnene, privlastňuje peniaze , ktoré patria rodným krajinám týchto zamestnávaných zahraničných občanov.
Len v samotnom Nemecku pracuje 1,5 mil. občanov z Východnej Európy [11]. Týchto 1,5 milióna pracovníkov ušetrí nemeckej ekonomike náklady v minimálnej hodnote 246 miliárd eur [12], ktoré by muselo Nemecko vynaložiť, ak by nemalo týchto zahraničných pracovníkov k dispozícii a muselo by si potrebných pracovníkov pripraviť z radov svojich občanov na vlastné náklady.
A to hovoríme len občanoch z Východnej Európy. Koľko zahraničných pracovníkov z iných krajín, koľko ďaľších miliónov zahraničných občanov z iných krajín než z Východnej Európy, pracuje tiež v Nemecku? Títo ušetria nemeckej ekonomike ďaľšie stovky miliárd eur.
Za takto ušetrené peniaze, za tieto stovky miliárd eur si môže Nemecko postaviť množstvo ďaľších výrobných jednotiek – závodov, podnikov, výrobných prevádzok, firiem – do ktorých si potrebných pracovníkov opäť bezplatne odčerpá z chudobnejších krajín Únie, zo Slovenska, Rumunska, či aj z Ukrajiny, z Európy, Ázie, i z Afriky.
„Německo přijme čtvrt milionu migrantů z Keni
Německo otevře dveře v rámci řízené a cílené dohody o pracovní migraci 250 tisícům kvalifikovaných nebo částečně kvalifikovaných keňských pracovníků. Počítá se s tím, že nový program využijí také například doktoři, sestřičky nebo učitelé.
Keňa se v současnosti potýká s rostoucími problémy se zajišťováním práce a dostatečného příjmu pro mladé kvalifikované pracovníky. Německu naopak tito kvalifikovaní pracovníci chybí, vysvětluje britská televize kroky kancléře Olafa Scholze, který dohodu podepsal v Berlíně s keňským prezidentem Williamem Rutoem.
„Musíme Německo nastavit takovým způsobem, aby bylo atraktivní sem přijít,“ uvedl ministr dopravy Šlesvicka-Holštýnska Claus Ruhe Madsen s tím, že Německo potřebuje „pracovité ruce a chytré hlavy“.
Podobnou dohodu Německo už dříve uzavřelo s Indií, Gruzií, Marokem nebo Kolumbií. Scholz navíc v neděli navštíví Uzbekistán a podle ZDF migrační dohodu podepíše i tam.“ [77]
A pomocou týchto zahraničných pracovníkov nemecká ekonomika vyrobí výrobky, ktoré dodá aj na trh tých krajín, ktoré ju bezplatne zásobujú potrebnou pracovnou silou. Čo je jeden z najlepších spôsobov pomoci svojej ekonomike na úkor druhých krajín.
Daň zo mzdy zahraničných pracovníkov zamestnaných v Nemecku pôjde do nemeckého štátneho rozpočtu, nie do rozpočtu rodných krajín týchto pracovníkov. Aj daň zo zisku nemeckých výrobcov, ktorí zahraničných pracovníkov zamestnávajú a pomocou nich vyrobia výrobky dodávané do rodných krajín týchto zahraničných pracovníkov, tak tá ide tiež do štátneho rozpočtu Nemecka.
Títo zahraniční pracovníci si kupujú v Nemecku zo svojej mzdy aj rôzne výrobky a služby, a tak daň z pridanej hodnoty či aj spotrebná daň, ktoré sa odvádzajú pri kúpe týchto výrobkov a služieb, ide tiež do nemeckého štátneho rozpočtu. A títo zahraniční pracovníci pracujúci v Nemecku tu odvádzajú aj zdravotné i dôchodkové poistenie.
Toto všetko, jednoznačne, pomáha nemeckej ekonomike, o toto všetko prichádza rodná krajina týchto zahraničných pracovníkov.
Nemecko, ako najsilnejšia ekonomika Únie, má, pochopiteľne, evidentný záujem na tom, aby bola EU silná ekonomická jednotka schopná konkurovať tým najsilnejším hospodárskym subjektom sveta. Samozrejme, na tom máme záujem všetci, všetky krajiny EU.
A jednou z dôležitých požiadaviek, ktoré treba splniť k tomu, aby sme sa, Únia, takouto silnou ekonomickou jednotkou stali, je to, že sa budeme snažiť čo najviac vyrovnať rozdiely medzi ekonomickými úrovňami jednotlivých krajín Únie.
Ale ako sa môžu vyrovnávať rozdiely medzi ekonomikami členských krajín Únie, ako sa môžu presadiť tie chudobnejšie krajiny Únie v konkurenčnej ekonomickej súťaži s tými bohatšími, ak už od samého začiatku tejto súťaže sú tie chudobnejšie, jednoznačne, silne znevýhodnené tým, že v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripravujú pracovnú silu nielen pre svoje ekonomiky, ale každoročne pripravujú aj obrovské množstvá pracovníkov pre ekonomiky bohatších krajín Únie a Európy. Samozrejme, aj pre Nemecko.
A týchto pracovníkov, pripravujú len a len na svoje náklady, bez akejkoľvek účasti príjemcov tejto pracovnej sily, teda bez akejkoľvek účasti bohatších krajín Únie a Európy na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Chudobnejšie krajiny Únie sú už na začiatku výrobného procesu zaťažené obrovskými nákladmi vynaloženými na prípravu pracovnej sily nielen pre potreby svojich ekonomík, ale aj pre potreby ekonomík bohatších krajín Únie a Európy.
Bohatšie krajiny tak majú túto položku vstupných nákladov výrobného procesu, teda náklady na zabezpečenie pracovnej sily, nulové, pretože tie náklady nedobrovoľne prebrali na svoje plecia novopristúpené členské krajiny, Slovensko, Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko, Česko, Poľsko, Litva, či aj iné.
Projekt Európskej únie vznikol aj preto, aby sa jednotlivé členské krajiny posunuli vzájomne výhodnou spoluprácou dopredu, aby sa vzájomnou spoluprácou dostali ďalej, než ako silne si konkurujúce ekonomiky samostatných krajín.
Ale, ako sa môžu chudobnejšie krajiny Únie presadiť a posunúť dopredu, keď náklady vynakladané na veľkú časť pracovnej sily zamestnávanej v bohatších, starších členských krajinách Únie, už od samého začiatku tohto projektu musia znášať občania chudobnejších členských krajín, bez najmenšej účasti na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov zo strany tých krajín, ktorí túto pracovnú silu bezplatne odčerpávajú.
Prečo sa na tento negatívny jav – bezplatné odčerpávanie pracovníkov z chudobnejších krajín bohatšími – hľadí ako na niečo, čo je zhora dané, čo je stále, a čo nemožno meniť?
Keď sa vidí, aký zlý dopad má bezkompenzačná, resp. bezplatná, medzištátna pracovná migrácia na ekonomiky krajín, z ktorých pracovná sila vo veľkom odchádza, tak prečo sa to potom nerieši?
Veď tá narastajúca kvantita odchádzajúcich občanov drastickým spôsobom mení kvalitu ekonomického prostredia v ich rodných krajinách.
A keď tá hodnota negatívnego účinku spôsobeného odchádzajúcimi občanmi, hodnota úmerná množstvu tých odchádzajúcich, dosiahla, ba už dávno prekročila určitú kritickú hranicu, tak sa tomu treba prispôsobiť a nájsť nový model ekonomického mechanizmu vzťahov medzi krajinami.
Taký model, ktorý tento negatívny účinok čo najviac zmenší, ba, ak je to možné, práve naopak, v maximálnej miere ho pretaví do pozitívneho.
Pokiaľ z danej krajiny odchádzali za prácou do zahraničia len rádove desiatky, stovky či aj tisíce občanov – predstavujúce jednotky promile či necelé percento produktívnych občanov tejto krajiny – tak z hľadiska ich absolútne i relatívne nízkeho počtu vzhľadom na celkový počet občanov v produktívnom veku to, síce, pre ekonomiku danej krajiny už strata bola, ale nepredstavovala pre ňu až takú výraznú záťaž, hoci v skutočnosti to bola nespravodlivá a nemorálna záťaž už od prvého občana odídeného za prácou do zahraničia.
Veď, už len ten jeden jediný odídený občan, ten jeden pracovník, predstavuje bezplatné odčerpanie výrobného prostriedku, ktorého výrobná cena na Slovensku je minimálne 82 000 eur [2].
Avšak, v prípade desaťtisícov či státisícov občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, teda v prípade odchodu takého množstva občanov, ktorý znamená už jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, bolo potrebné už dávno prijať opatrenie v zmysle spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, vynaložených v rodnej krajine občana.
Pretože, tu nejde len o stratu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana, ale ide aj o stratu potenciálnych daní, ktoré sú generované práve prácou tohto občana.
Tak dane zo mzdy, ktorú občan odvádza v zamestnávateľskej krajine, ako aj dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré vznikajú ak si občan zo svojej mzdy niečo kúpi, resp. ak zaplatí za nejaké služby.
A, nepochybne, stratou sú aj odvody na dôchodkove a zdravotné poistenie, ktoré odvádza občan v zamestnávateľskej krajine.
Prečo sa nerieši, prečo neriešia kompetentné inštitúcie Európskej únie, aj taký negatívny vplyv odčerpávania pracovnej sily z ekonomík chudobnejších štátov EU, ktorý, síce, ešte nevyvoláva zrútenie ich ekonomík, ale ktorý už vysiela jasné a zreteľné signály mimoriadneho poškodenia ekonomík krajín postihnutých odchodom značnej časti pracovnej sily.
Negatívny vplyv, ktorý je len o trocha menší než ten katastrofický.
To, akože, kým nie je ten stav s odčerpávaním pracovnej sily z chudobnejších členských krajín, naozaj, katastrofický, kým sa neodčerpáva tretina či polovica produktívneho počtu občanov v týchto krajinách, kým ich deti, dôchodcovia nebudú – z dôvodu odmietania účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov zo strany tých krajín, ktoré zahraničných občanov odčerpávajú – hynúť z biedy, hynúť v dôsledku zúfalej ekonomickej situácie ako muchy, tak dovtedy sa to nebude riešiť?
Či kompetentné inštitúcie Únie budú naďalej ignorovať situáciu, keď jedny, tie ekonomicky chudobnejšie krajiny Únie, ako najväčšie továrne na svete, len na svojej náklady každoročne vyrábajú množstvá nových výrobkov, produkujú obrovské množstvá nových výrobných prostriedkov pod názvom „pracovník“, a pripravujú ich nielen pre svoju potrebu, ale aj pre potrebu bohatších krajín Únie a Európy, ale tieto bohatšie krajiny sa už ani v najmenšom nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov?
Či skutočne musí byť stav s odčerpávaním pracovnej sily na takej katastrofálnej úrovni, prejavujúcej sa kolabovaním ekonomiky v čoraz väčšom počte jej odvetví – napr. kolabovaním zdravotného systému z dôvodu masívneho odchodu lekárov a zdravotných sestier do zahraničia – že ľudia budú umierať ako na bežiacom páse z dôvodu nedostatku zdravotníckeho personálu či z dôvodu absolútne rozvrátenej ekonomiky?
Táto negatívna črta medzištátnej pracovnej migrácie – bezkompenzačné či bezplatné odčerpávanie pracovnej sily – sa dá riešiť. Veľmi účinne a jednoducho.
Stačí dodržiavať celosvetovo uznávané pravidlo ekonomiky, že náklady nevyhnutne vynaložené na dosiahnutie zisku sa uhrádzajú z tohto zisku.
A náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, náklady vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, k týmto nevyhnutne vynaloženým nákladom k dosiahnutiu zisku, bez najmenších pochybností, patria.
Na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania zamestnávaných zahraničných občanov by sa mali podieľať všetky tie krajiny, ktoré týchto zahraničných občanov zamestnávajú, a ktorým ich zamestnávanie prináša zisk. Zisk, minimálne, formou dane zo mzdy zamestnávaných zahraničných občanov.
Na jednej strane Brusel, kompetentné inštitúcie Únie, okamžite reagovali pri podozrení na porušovanie zásad právneho štátu na Slovensku, a začali situáciu preverovať, čo je, samozrejme, správne, pretože kompetentné inštitúcie Únie majú promptne dohliadať na to, aby sa zásady právneho štátu, aby sa právo v jednotlivých krajinách Únie, neporušovalo, avšak, na strane druhej, kompetentné inštitúcie Únie, Brusel, sú už dvadsaťjeden rokov slepé a hluché, keď bohatšie krajiny Únie, na čele s Nemeckom, vedome, porušujú právo Slovenska, Rumunska, či aj iných, chudobnejších krajín Únie, keď porušujú ich právo na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, resp. právo na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku.
Kompetentné inštitúcie Únie zrazu nechcú vidieť skutočnosť, že sa vedome, v prípade odčerpávania občanov z jedných krajín a ich zamestnávania v druhých ekonomikách, ignoruje základné pravidlo trhovej ekonomiky, pravidlo o kompenzácii nákladov zo zisku.
Na toto očividné a vedomé porušovanie tohto pravidla, na porušovanie práva Slovenska či aj iných krajín, práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku, tak na toto porušovanie práva kompetentné inštitúcie Únie už dvadsaťjeden rokov nereagujú, už dvadsaťjeden rokov si zakrývajú oči a uši, už dvadsať rokov sa tvária, že takýto problém v EU neexistuje.
Čiže, keď sa preveruje, či právo neporušil ten, občas neposlušný, a odvrávajúci člen Únie, nechcúci slepo ísť podľa nie vždy najrozumnejších pravidiel a praktík zavedených v EU, tá chudobnejšia a slabšia krajina Únie, ktorá je Bruselu, tŕňom v oku, tak sa to okamžite preveruje, a už dopredu sa danému členovi hrozí trestom, napr. odobratím eurofondov, presne v duchu, v Únii s obľubou praktikovaného pravidla: „Buď slepá poslušnosť, alebo pomsta vo forme tvrdého trestu“.
Avšak, keď ide o porušovanie práva tou najsilnejšou ekonomikou EU, teda Nemeckom, čiže tej krajiny, ktorá určuje smer chodu Únie, tak kompetentné inštitúcie Únie poslušne zrazia opätky k sebe, a tvária sa, že to nevidia.
A, zrazu niet toho, kto by nabral odvahy a to Nemecku povedal, kto by mu povedal, že žije a buduje prosperitu svojej krajiny a blaho svojich občanov na úkor občanov chudobnejších krajín Únie a Európy.
Kompetentné inštitúcie Únie sa tvária, ako keby tento problém neexistoval, ako keby Nemecko nikoho neokrádalo, ako keby sa na žiadnej krajine Únie či Európy nepriživovalo, ako keby, vôbec, ale vôbec, už viac než dlhých dvadsaťjeden rokov neparazitovalo na chudobnejších krajinách Únie i Európy.
Aj na príklade Nemeckom tvrdo nanucovaného Green Deelu krajinám Únie, či na príklade presadzovania nemeckého spôsobu riešenia imigrácie v EU, vidieť, že v EU čoraz viac platí, že ako slabší nemáte šancu odporovať tým silnejším, že si, ako tá menšia a slabšia krajina, nemôžete povedať svoj názor na riešenie určitej problematiky, ktorý je iný ako ten, ktorí majú tí silnejší, ktorí určujú smer chodu Únie, že nemôžte diskutovať o niečom, o čom už popredu rozhodli tí silnejší, o čom rozhodli bez toho, aby sa opýtali aj na názor tých slabších, tých menších.
Tak v Únii ako aj v celej Európe dochádza k čoraz razantnejšiemu potlačovaniu názorov, ktoré v mnohých prípadoch oprávnene kritizujú postup oficiálnych inštitúcií a predstaviteľov krajín Únie i Európy, či postup kompetentných inštitúcií Únie.
Slobodnému prejavu iných než oficiálnych názorov sa v krajinách EU i Európy hádžu čoraz väčšie polená pod nohy.
A, to, že sloboda slova dostáva v Únii i Európe poriadne na frak, že dostáva taký náklad, že to už bije do očí, a nemôže o tom mlčať ani ten najbližší spojenec Únie a Európy, teda, že to bije do očí tých najvyšších predstaviteľov USA, tak to vidieť aj na ich kritike „demokratického spôsobu správania sa“ v krajinách Únie a Európy:
„Svoboda slova je v Evropě na ústupu, řekl na Mnichovské bezpečnostní konferenci americký viceprezident J. D. Vance. Evropské politiky vyzval, aby více naslouchali svým občanům. Vance většinu svého projevu věnoval kritice poměrů v Evropě. Ve svém projevu kritizoval údajné omezování svobody slova v Evropě. Jako příklad zmínil mimo jiné nedávno zrušené prezidentské volby v Rumunsku. Vance také kritizoval Evropskou komisi a její politiku regulace sociálních sítí, ale i vlády ve Švédsku či Británii.
„Obávám se, že svoboda slova je napříč Evropou na ústupu,“ řekl.
Podle amerického viceprezidenta je sice důležité, aby Evropa rozvíjela svou obranyschopnost navenek, zároveň ale dodal, že mu větší starosti dělá nebezpečí, které podle něj Evropě hrozí zevnitř. Obává se, že „by se Evropa mohla zříct některých základních hodnot, hodnot, které sdílí se Spojenými státy“. „Musíme dělat více, než o demokratických hodnotách jen mluvit, musíme je žít,“ dodal.
Vance Evropany také vyzval, aby zastavili nelegální migraci. Je to podle něj přáním také evropských občanů, kterým by měli politici více naslouchat. „Ze všech naléhavých výzev, s nimiž se zde zastoupené národy potýkají, není žádný podle mého názoru naléhavější než masová migrace,“ řekl Vance.
Viceprezident Vance rovněž kritizoval, jak evropské země přistupují k některým stranám označovaným za populistické.“ [91]
Veta amerického prezidenta Vance: „Musíme dělat více, než o demokratických hodnotách jen mluvit, musíme je žít“ veľmi dobre vystihuje situáciu v EU. Tak v europarlamente, či aj v jednotlivých národných parlamentoch sa mnohokrát objavujú, naozaj, kritické hlasy, ktoré oprávnene poukazujú na nedostatky v práci europarlamentu i kompetentných inštitúcií EU, či v činnosti vlád jednotlivých krajín EU, oprávnene kritizujú oblasti, v ktorých politika Európskej komisie, kompetentných inštitúcií EU, či aj činnosť vlád jednotlivých krajín, viac Únii škodí než jej pomáha, avšak tieto hlasy sú zo strany tých, ktorí udávajú oficiálny smer chodu Únie a jej krajín, absolútne ignorované.
Všetkým bohatším krajinám Únie i Európy prináša zamestnávanie zahraničných pracovníkov z chudobnejších krajín Európy, zamestnávanie ukrajinských, slovenských, rumunských či aj pracovníkov z iných krajín Únie, prináša im značný zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného zahraničného pracovníka.
Avšak, z neznámeho dôvodu, sa už tieto bohatšie krajiny odmietajú podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov, bez vynaloženia ktorých by vznik tohto ich zisku nebol možný.
Odmietajú sa podieľať na nákladoch, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú v ich krajinách zamestnaní a ktorí ten zisk ich ekonomík vytvárajú.
Či existuje niekto, niekto kompetentný, nejaká osoba alebo unijná inštitúcia, nejaký predstaviteľ Nemecka, ako predstaviteľ krajiny, ktorá je, nielen najsilnejšou ekonomikou EU, ale, zároveň aj formálnym i neformálnym vodcom Únie určujúcim jej ďaľšie smerovanie, tak existuje niekto, kto by vedel zdôvodniť, prečo Slovensko – a netýka sa to len Slovenska, ale aj ďaľších chudobnejších krajín Únie – musí dávať zadarmo, bezplatne, či bezkompenzačne, svojich občanov ako pracovníkov pre Nemecko či aj ekonomiky iných bohatších krajín Únie i Európy, prečo neexistuje v EU spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, keď máme na ňu, na tú spravodlivú kompenzáciu, oprávnený nárok?
Veď nech sa niekto, aspoň jeden jediný z politikov či predstaviteľov Nemecka, ako najsilnejšej ekonomiky Únie, niekto z politikov a predstaviteľov krajiny, ktorá je pre nás, pre iné krajiny Únie a Európy ekonomickým vzorom, krajiny, ktorá udáva smer chodu Únie a je jej formálnym i neformálnym vodcom, tak nech sa vyjadrí, a nech povie, či si myslí, že je spravodlivé, keď jedny krajiny, len na svoje náklady, v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripravia svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, a iné krajiny, ktoré takto pripravených občanov z ich rodných krajín odčerpajú, zamestnajú a ich prácou dosiahnu zisky, tak či je spravodlivé, že tie krajiny, ktoré týchto zahraničných občanov odčerpávajú a zamestnávajú, sa už ani minimálnou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Nech povie, či si myslí, že či by bolo spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Alebo či je spravodlivejší terajší stav, keď všetky tieto náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie znáša len rodná krajina tohto zahraničného občana, keď všetky tieto náklady znášajú len jeho spoluobčania v jeho rodnej krajine.
Veď, nech hocikto z predstaviteľov Nemecka, ako vedúcej krajiny Únie, ako krajiny, ktorá zo Slovenska, podobne ako aj ďaľšie krajiny Únie a Európy, odčerpáva značné množstvo jeho občanov a zamestnáva ich v svojej ekonomike, tak nech hocikto z týchto nemeckých predstaviteľov i politikov povie, či si myslí, že požiadavka Slovenska, či aj ďaľších krajín bezplatne poskytujúcich značné množstvá svojich občanov ako pracovníkov pre ekonomiku Nemecka, tak či ich požiadavka na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas prípravy tých ich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, ktorí pracujú v nemeckej ekonomike, tak či táto ich požiadavka je oprávnená, alebo či nie je.
A, ak nie je, tak potom z akého dôvodu?
Predsa, Slovensko, či aj ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie, odvedú obrovskú prácu a vynaložia značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov do roly budúcich pracovníkov.
Odvedú prácu, vynaložia náklady, avšak, za túto odvedenú prácu, za náklady vynaložené pri príprave týchto pracovníkov, nie sú spravodlivo odmenení tými krajinami, v ekonomikách ktorých sú ich občania zamestnaní, a ktorým práca týchto občanov iných krajín prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného zahraničného občana.
Nie sú odmeňovaní žiadnym spôsobom, za túto odvedenú prácu nedostávajú absolútne nič. Presne tak, ako neboli za svoju prácu odmeňovaní ani otroci.
Takýmto spôsobom dochádza k porušeniu jedného zo základných práv každého podnikateľského subjektu – a štát podnikateľským subjektom je – práva na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, resp. práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku.
A toto markantné a vedomé porušovanie práva Slovenska, či aj práva iných krajín, vedomé porušovanie tohto práva najsilnejšou ekonomikou Únie udávajúcou smer chodu Únie, Nemeckom, či aj ďaľšími bohatšími krajinami Únie, tak toto porušovanie práva už kompetentné inštitúcie Únie nebudú riešiť?
Toto porušovanie práva, už Bruselu, zrazu, nevadí? Toto porušovanie práva zo strany Nemecka i ďaľších bohatších krajín Únie je už sväté? Nedotknuteľné?
.
.
.
13. Únia narieka, že v technológiach zaostávame za USA i Čínou. Vykrádanie odborníkov z chudobnejších krajín Únie tomu zaostávaniu znamenite prospieva.
13.1 Bez dostatočného počtu odborníkov nemá Únia šancu na technologickú špičku
13.2 Prečo by malo Slovensko, len na svoje náklady, pripravovať odborníkov aj pre bohatšie krajiny Únie?
.
.
.
13.2 Prečo by malo Slovensko zadarmo, len na svoje náklady, pripravovať odborníkov aj pre bohatšie krajiny Únie?
Čím lepších odborníkov budeme vychovávať, tým bude po nich väčší dopyt v zahraničí, tým väčšia pravdepodobnosť, že do zahraničia odídu.
Značná časť odborníkov z novopristúpených krajín Únie odchádza po skončení vysokoškolských štúdií do zahraničia – to sú praktické skúsenosti každej krajiny, ktorá pristúpila do EU po r. 2004.
Odchádzajú bez toho, aby niekto kompenzoval náklady, ktoré boli vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie. Aby ich kompenzoval tomu, tej krajine, ktorá ich vynaložila.
A odchádzajú aj tí najlepší. Je to nepríjemný, ale bohužiaľ neúprosný fakt.
A tento fakt je silne demotivujúci pri financovaní procesu vyhľadávania a ďaľšieho rozvoja nadaných jedincov. Demotivujúci pre každý štát, ktorého sa toto nemorálne bezplatné odčerpávanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily týka.
Nastupuje totiž praktická a oprávnená otázka: „Aký význam má vôbec financovanie procesu vyhľadávania a ďaľšej podpory mladých talentov, keď po ukončení vysokoškolských štúdií veľká časť z nich odchádza za prácou do zahraničia.
Odchádzajú bez toho, aby sa vrátili nielen peniaze na vyhľadávanie týchto nadaných mladých ľudí, ale aj peniaze vynaložené v procese ich dlhodobej výchovy a vzdelávania“.
Ani štát, v ktorom sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, a ktorý má z tohto zahraničného pracovníka nemalý úžitok, minimálne vo forme dane z jeho mzdy, a ani zahraničný zamestnávateľ tohto odborníka, sa už nezaoberajú tým, že jeho vzdelávanie niečo stálo, že tohto odborníka, ktorý teraz pracuje v ich prospech, musel niekto vychovať za svoje peniaze.
Už vôbec nikoho netrápi fakt, že niekto musel financovať jeho výchovno-vzdelávací proces, že museli zaň zaplatiť občania konkrétnej krajiny, spoluobčania z rodnej krajiny tohto odborníka.
Ani nového zahraničného zamestnávateľa, a ani krajinu, v ktorej sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, už nezaujíma, že niekomu, kto vynaložil náklady počas dlhodobej prípravy tohto odborníka na zapojenie sa do pracovného procesu, kto financoval proces jeho vzdelávania, vznikne strata. Už ich nezaujíma ako sa tento „niekto“ vysporiada s finančnou stratou vzniknutou vynaložením nákladov na štúdiá tohto odborníka.
A tento nepríjemný fakt je demotivujúci nielen pre štát, ktorý tieto peniaze na prípravu odborníka vynaložil. Je demotivujúci aj pre občanov tohto štátu, pre tých občanov, ktorí sa na štúdiá týchto odborníkov skladajú svojimi daňami, a ktorí si kladú logickú otázku:
„Ako je možné, že my sa skladáme na štúdiá odborníka, ktorý bude potom aj tak pracovať v prospech inej ekonomiky, v prospech občanov inej krajiny.
V prospech ekonomiky štátu, ktorý absolútne finančne neprispel na štúdiá tohto odborníka. V prospech štátu, ktorého hospodárska situácia je omnoho lepšia než toho nášho, a platy jeho občanov sú niekoľkokrát vyššie od tých našich. V prospech štátu, ktorého ekonomika je na oveľa vyššej úrovni, a ktorý ma teda k dispozícii oveľa viac finančných prostriedkov potrebných na výchovu odborníkov pre svoje potreby z radov vlastných občanov.
A my, omnoho chudobnejší, vynakladáme náklady na niečo, čo sa nám nikdy nevráti, na čom sme výrazne stratoví.
My si za ťažké peniaze, za peniaze, ktorými by sme mohli prilepšiť našim deťom, našim dôchodcom, či prilepšiť nám všetkým, tak my si za tieto peniaze vychováme tých najlepších odborníkov, ale oni budú potom pracovať v prospech iných, budú prinášať zisky tým, ktorí na ich výchovu neprispeli ani tým najmenším dielom.
My, naša krajina, vynaložíme náklady, ale plody týchto nákladov už budú brať druhí, občania iných krajín. Pozri [96].
[96] – „A24. 1- Za ťažké peniaze si vychovávame tých najlepších odborníkov, avšak úžitok z nich už majú iní“
Táto absolútne logická úvaha občanov novopristúpených členských štátov EU, tento – z pohľadu nových členských štátov EU – logický nezáujem na vyhľadávaní a ďaľšej dodatočnej podpore mladých talentov, je v úplnom protiklade so záujmami vedenia EU, ktoré naopak presadzuje čo najväčšiu iniciatívu jednotlivých členských krajín pri ich vyhľadávaní a ďaľšej podpore.
V protiklade, ktorý nie je možné odstrániť len direktívnym nariadením z Bruselu, ale jedine odstránením problému devastujúceho ekonomiky chudobnejších krajín Únie, odstránením problému neférového a nespravodlivého bezplatného odčerpávania občanov z nových, ekonomicky slabších krajín Únie ekonomikami bohatších krajín Únie a Európy.
Predsa nie je možné, aby jedny krajiny len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, každoročne pripravovali množstvo odborníkov, ale celé zisky vzniknuté prácou týchto odborníkov už zhŕňali krajiny, ktoré ich bezplatne odčerpali z ich rodných krajín bez akejkoľvek účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas prípravy týchto odborníkov v ich rodných krajinách.
Veď, zatiaľ čo náklady vynaložené počas prípravy mladého človeka na zapojenie sa do pracovného procesu do jeho 18. roku, teda náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania mladého človeka do 18. roku, t. j. zhruba do ukončenia strednej školy, dosahujú na Slovensku minimálnu hodnotu 82 000 eur [2], tak náklady na prípravu odborníka s vysokoškolským vzdelaním sú už oveľa vyššie.
Napr. len náklady vynaložené na prípravu lekára vyjdú minimálne na 128 000 eur. [2], resp. [2A]
V Únii nám chýbajú státisíce odborníkov, zúfale ich potrebujeme, potrebuje ich každá členská krajina, hľadá ich celá Únia.
Na jednej strane nevieme, odkiaľ ich zobrať, ale, na strane druhej, tu, v chudobnejších krajinách Únie, máme státisíce ukrytých, neprejavených talentov, ktoré sú nevyužitým rezervoárom budúcich, tak, všadiaľ hľadaných a cenených kvalitných odborníkov.
Nevyužívame vôbec potenciál, ktorý im nadelila príroda, ich nadpriemerné schopnosti sú nepochopiteľne prehliadané.
A prečo ich rodné krajiny nevynakladajú peniaze na ich nájdenie, na ich podchytenie, na ich ďaľší dlhodobý rozvoj? No, z jednoduchého dôvodu.
Čo z toho, že za cenu značných finančných nákladov ich nájdu, že podchytia ich nadanie, že rozvinú ich talent, čo z toho, že vložia množstvo finančných prostriedkov do ich ďaľšieho rozvoja, ak záver celého tohto ich snaženia je taký, že takto pripravení mladí odborníci odídu do bohatších krajín Únie a Európy, že odídu bez toho, aby sa ich rodným krajinám v spravodlivej miere kompenzovali náklady, ktoré investovali do ich nájdenia, do ich vzdelávania, do ich kompletného rozvoja.
Hovorí sa o šetrení surovinami, ale mrhá sa tak drahocennými talentami. Či na nich sa už to šetrenie nevzťahuje?
Tí nevyužití a neobjavení nadaní mladí ľudí, premárnenenie ich jedinečných schopností, veď to je vyhodenie množstva patentov, vynálezov, objavov, jedinečných riešení a nových technológií ukrytých v ich hlavách. Ich prínos, len vo finančnom vyjadrení, by bol pre celú Úniu nesmierny.
„Na jednej strane vkladáme stovky miliónov, miliardy či desiatky miliárd do často kontroverzných a finančne náročných, doslova silových riešení problémov, ktoré nám dennodenne prináša život, a pritom venovanie možno len jednej stotiny tejto čiastky na hľadanie a ďalší rozvoj mladých talentov by odhalilo človeka, ktorý by priniesol lepšie, inteligentnejšie a oveľa lacnejšie riešenie, oveľa viac vyhovujúcejšie požiadavkám kladeným na riešenie daného problému.
Riešenie, ktoré by oveľa viac rešpektovalo požiadavky životného prostredia, ktoré by bolo oveľa humánnejšie voči svojmu okoliu, ktoré by nám ušetrilo množstvo financií a n-násobne by nám vrátilo náklady vynaložené na hľadanie a rozvoj talentovaných a nadaných mladých ľudí.
Treba podporovať všetky deti, už od mala, pretože niektoré prebudia svoj talent skôr, iné trocha neskôr. A na to, aby sme zistili, na čo majú vlohy, v čom sú dobré, tak na to potrebujeme čas, a zrejme aj nemálo nášho úsilia, ktoré by sme mali venovať našim deťom.
To, aké dieťa bude, či bude talentované viac alebo menej, aké má dispozície v tej-ktorej oblasti, to ukáže až čas. Čas, ktorý treba venovať všetkým deťom. Čas, ktorý by sme im mali venovať kvôli tomu, aby sme našli tie najväčšie talenty medzi nimi.
A hľadanie, objavovanie tých talentov chce čas, chce veľa času. Aj toho nášho.
Keď máme hrsť semien, nevieme, ktoré z nich patrí tej najkrajšej ruži, a preto sa musíme starať o všetky. Musíme všetkým zabezpečiť vodu a živiny a čakať, kedy vyrastú, kedy sa rozvinú.
A odmenou pre nás bude tá najkrajšia ruža.“ [98]
[98]- „D24.10A.5- Nedostatočná podpora rozvoju mladých talentov“
Hlavná časť výskumno-vývojovej základne celej EU je sústredená v ekonomicky rozvinutejších štátoch Západnej Európy, ako napr.: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko, Holandsko a i.
Tu sú sústredené malé, väčšie, a aj tie najväčšie výskumno-vývojové centrá zamestnávajúce nielen odborníkov z celej EU, ale aj z iných krajín sveta.
A túžbou takmer každého odborníka, ktorý chce niečo v svojom odbore dosiahnuť, je získanie pracovného miesta v týchto centrách. Je to prirodzené, pretože v nich sú nastavené špičkové podmienky nielen z hľadiska kvalitnej sebarealizácie, ale aj z hľadiska finančného, pričom k plnej spokojnosti ich zamestnancov je riešená aj otázka existencie ich rodín v prípade, že sa ich tieto rozhodnú nasledovať na ich nové zahraničné pracovisko.
Čiže je úplne normálne, že veľká časť odborníkov z novopristúpených krajín Únie sa po ukončení štúdií v svojej rodnej krajine snaží zamestnať v krajinách Západnej Európy, v bohatších krajinách Únie a Európy.
Samozrejme, tieto krajiny radi túto možnosť bezplatného získania kvalitných odborníkov – s vynaložením nulových nákladov na ich výchovu a vzdelávanie – využívajú.
Občania nových, chudobnejších krajín Únie, z ktorých „emigrovaní“ odborníci pochádzajú, vedia, že takto odídených odborníkov musia nahradiť opätovným financovaním dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania nových odborníkov, ktorí nahradia tých „emigrovaných“.
No, a tiež vedia, že čím bude vedecko-technický rozvoj v EU intenzívnejší a rozsiahlejší, t. j. čím bude intenzívnejší a rozsiahlejší vedecko-technický rozvoj v starších členských štátoch EU – pretože tu je sústredená prevažná časť výskumno-vývojovej základne Únie – tým bude v týchto krajinách väčší dopyt po nových a nových odborníkoch, ktorí budú následne odchádzať zo svojich rodných krajín, z novopristúpených krajín EU, do bohatších krajín Západnej Európy, aby tu zaplnili neustále vznikajúce pracovné miesta.
A tak ten odchod odborníkov pocítia občania v chudobnejších krajinách Únie na svojich vreckách, opätovným skladaním sa na prípravu nových a nových odborníkov, ktorí budú musieť nahradiť tých odídených, tých emigrovaných.
A takto sa to deje každý rok. Každý, každučký rok odíde množstvo odborníkov, a my, ich spoluobčania, sa stále skladáme na nových a nových. Na tých nových, ktorí by mali nahradiť tých odídených. A pokiaľ aj tí noví odídu, no tak sa zasa zložíme na ďaľších a ďaľších, a takto to ide stále dookola.
Veľmi dobre možno vidieť problém odchodu odborníkov zo Slovenska, na príklade lekárov, zdravotných sestier, programátorov, či aj odborníkov iných profesií.
Je to doslova donekonečna sa opakujúci proces, neustále vyťahujúci peniaze z vrecák nás všetkých, peniaze, ktoré, predsa, neboli určené na to, aby priniesli zisk iným, oni boli určené na to, aby pomohli ekonomike našej rodnej krajiny, aby pomohli tým občanom, ktorí sa na ne skladali. Viac – pozri [97].
[97] – „A24. 2- Päťsto géniov v Európskej únii“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/03/01/a24-2-patsto-geniov-v-europskej-unii/
Nie EU ako celok, ale bohaté štáty EU a Európy ako: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Švédsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, a mnohé iné bezplatne odsali z novopristúpených členských štátov počas dlhých dvadsaťjeden rokov ich členstva v EU státisíce špičkových talentovaných ľudí, ktorí boli vychovaní za peniaze občanov týchto novopristúpených členských krajín.
Obrovské množstvo odborníkov a talentov, ktorí odišli do bohatších členských či nečlenských štátov EU, ale za ich finančne náročnú výchovu a vzdelávanie nedostali ich rodné krajiny žiadnu protihodnotu, žiadnu spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas ich prípravy na danú profesiu. Nedostali absolútne nič.
Dostavil sa len horký kopec znechutenia, rozčarovania a oprávnený pocit nespravodlivosti.
Absolútne nič ani za vynaložené náklady na ich dodatočné vzdelávanie zamerané na podchytenie ich talentu.
Áno, novopristúpené členské krajiny Únie každoročne nemalými sumami podporovali, a naďalej ešte stále aj podporujú hľadanie a rast týchto talentov.
Podporili to nie raz, nie dva, či tri, ale nakoniec zistili, že to je stratový proces, v ktorom niet logických dôvodov na jeho pokračovanie. Veľká časť týchto talentov, veľká časť tých najlepších, je totiž po ukončení vzdelávacieho procesu v ich rodnej krajine odsatá nekompromisným a lákavejším bohatším finančným systémom ekonomicky rozvinutejších starších členských i nečlenských krajín EU, a samozrejme aj zdravou vidinou lepšej sebarealizácie v bohatších krajinách Západnej Európy.
Tak, aký vôbec záujem môžu mať potom občania nových, ekonomicky chudobnejších členských štátov Únie, na čo najmohutnejšom vedecko-technickom rozvoji v EU?
No, z toho dosiaľ uvedeného jasne vyplýva, že, absolútne žiadny. Pretože, čím viac odborníkov budú tie hospodársky bohatšie krajiny ako Nemecko, Anglicko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a i. potrebovať, no tak tým viac odborníkov od nás bude mať tendenciu odísť pracovať do týchto ekonomicky bohatších krajín Západnej Európy.
Motiváciou pre tých odchádzajúcich je lepšie finančné ohodnotenie a oveľa kvalitnejšie podmienky na sebarealizáciu.
A, naše, chudobnejšie krajiny Únie, ktoré týchto odborníkov vychovávajú, nemajú páky na to, aby mohli tomuto odchodu zabrániť.
Naopak, množstvo odborníkov odchádzajúcich z našich krajín bude vzrastať priamoúmerne požiadavkám západných štátov na ich počet.
„Dokiaľ nebude, v súvislosti s narastajúcou medzištátnou pracovnou migráciou a rozširujúcou sa globalizáciou, adekvátne zmenený spôsob financovania výchovy a vzdelávania občanov v nových krajinách EU, t. j. dokiaľ sa nebude na financovaní týchto nákladov spravodlivo podieľať každá krajina EU, ktorá občanov z týchto nových členských štátov EU zamestnáva v svojej ekonomike, dovtedy nemožno očakávať zmenu postoja novopristúpených krajín Únie v otázke vyhľadávania a ďaľšieho rozvoja a vzdelávania mladých nadpriemerných ľudí, mladých talentov.
Ak sa v EU začnú krajinám dodávajúcich odborníkov pre bohatšie krajiny Únie kompenzovať náklady vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie, tak jednotlivé štáty budú venovať oveľa väčšiu pozornosť vyhľadávaniu a rozvoju mladých talentov, budú mať abnormálny záujem na tom, aby ich vytiahli, doslova, z každého kúta.
Veď objavenie každého toho talentu znamená nielen prínos pre nás všetkých, ale aj finančný prínos pre jeho rodičov a pre jeho rodnú krajinu. Krajiny na tom budú hmotne zainteresované.
Nadanie, schopnosti a talent koľkých detí, či už v úplnych rodinách, alebo aj tých vyrastajúcich v detských domovoch, detí bez rodičov či detí v neúplnych rodinách sa prepadnú do zabudnutia len preto, že niet finančných prostriedkov na ich objavenie, na ich rozvíjanie.
A takýchto zatiaľ skrytých, neobjavených talentov sú v EU desaťtisíce… státisíce … milióny.“ [99]
[99]- „D24.10A.9 – Potreba zmeny systému financovania výchovy a vzdelávania mladých ľudí“
Prečo by sme my, občania novopristúpených krajín EU, občania chudobnejších krajín Únie, mali jednostranne financovať dlhodobý proces výchovy a vzdelávania odborníkov, ktorí potom pracujú v prospech ekonomík iných krajín, v prospech bohatších krajín Únie či bohatších krajín celej Európy?
Ktorí prinášajú týmto iným krajinám, nielen príjmy v podobe dane zo svojej mzdy, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane pri kúpe rôznych výrobkov a služieb, či dane zo zisku, ktorý pomôžu svojou prácou dosiahnuť svojmu zahraničnému zamestnávateľovi, alebo aj odvodov na dôchodkové a zdravotné poistenie, ale ktorí týmto svojim zamestnávateľským zahraničným ekonomikám prinášajú oveľa väčšie hodnoty v podobe nových riešení, jedinečných konštrukcií, zariadení, v podobe nových objavov, vynálezov a patentov, pričom nám sa z nákladov investovaných do prípravy týchto odborníkov, teda z nákladov investovaných počas dlhodobého procesu ich výchovy a vzdelávania, investovaných v ich rodnej krajine, nevracia počas ich zamestnávania sa v zahraničí ani cent.
Sú odčerpávaní odborníci, sú odčerpávaní aj tí najlepší z najlepších, tí, ktorí svojím len ťažko oceniteľným prínosom tvoria kostru výskumu a vývoja v rôznych oblastiach ekonomiky svojich rodných krajín.
Sú odčerpávaní tí, ktorí sa v častokrát oveľa horších materiálnych podmienkach, horších podmienkach na svoju prácu, než majú ich kolegovia v bohatších členských krajinách, snažia o aké-také udržanie sa našich krajín čo najbližšie úrovni výskumu a vývoja v ekonomicky bohatších západných krajinách.
A odčerpávanie týchto mozgov z ich rodných ekonomík znamená postupnú ekonomickú degradáciu výskumu a vývoja v týchto krajinách, úpadok priemyslu s výrobou výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, postupný ekonomický úpadok týchto krajín.
A čím ďalej, tým viac sa tak naše krajiny dostávajú do závislosti od ekonomicky bohatších členských krajín. Ak, tak máme len malú šancu niečo samostatne objaviť, skúmať to a transformovať do oblasti praktického využitia, niečo, čo by prinieslo finančné prostriedky do štátnych rozpočtov našich krajín.
Pritom účasť krajín v Únii, v Európe, či na celom svete, tak účasť krajín na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie nielen zahraničných odborníkov, ale vo všeobecnosti všetkých zahraničných pracovníkov, ktorých daná krajina zamestnáva v svojej ekonomike, by, bez najmenších pochybností, pomohlo zvýšiť počet kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov pripravovaných v krajinách, ktoré sú hlavnými zdrojmi pracovnej sily.
A, jednoznačne, by to zlepšilo situáciu aj v ďaľších oblastiach ekonomiky: zvýšenie pôrodnosti a omladenie populácie, zníženie veku odchodu do dôchodku, možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, lepšie finančné zabezpečenie tých, ktorí do dôchodku odchádzajú, väčšie zapojenie dlhodobonezamestnaných a problémových osôb do pracovného procesu, riešenie migrácie, a i.
Podrobnejšie je táto problematika, teda, v ktorých oblastiach ekonomiky, resp. čomu všetkému by pomohla spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana, a hlavne, akým spôsobom, akým mechanizmom, by pomohla, opísaná v časti „D“ súboru „Odvďačme sa rodičom“ [95], v časti „D“ pod názvom: „Veď oni sú tu aj pre nás a my zas pre nich, my všetci sme tu jedni pre druhých“, začínajúcej na str.537.
Výskumno-vývojové pracoviská v našej krajine podieľajúce sa na výskume a vývoji v rôznych oblastiach ekonomiky, ale bez dostatočnej finančnej podpory, musia častokrát sľubné a prínosné výsledky svojich dlhodobých výskumov lacno predať tomu, kto im zaplatí aspoň základné náklady pokrývajúce náročné bádania a výskumy s úplne minimálnym ziskom.
Musia výsledky svojich výskumov predať veľakrát tomu, kto im zaplatí len nepatrnú časť z toho, čo prinesie praktické ovocie ich dlhotrvajúcich a náročných výskumov.
Časť z tých najlepších, časť z tej elity vedcov a odborníkov odchádza tam, kde majú lepšie nastavené podmienky na realizáciu výskumu a vývoja.
Nie je to vôbec tým, že by boli u nich na prvom mieste financie. Je to niečo úplne iné, je to ich potreba dať reálnu podobu niečomu, čo nosia v hlavách, a o čom vedia, že to bude prínosom aj pre iných, pre nás všetkých.
Ale vedia, že to, čo v svojich hlavách nosia, tie nápady a riešenia, majú oveľa väčšiu šancu na to, aby uzreli svetlo sveta, v lepších podmienkach na výskum a vývoj. A tie lepšie podmienky na výskum a vývoj, bohužiaľ, sú lepšie nastavené v tých bohatších ekonomikách, nie v tej našej, na Slovensku.
A ak nám odídu tí najlepší z rôznych oblastí ekonomiky, tak to znamená, že tí najlepší už nebudú pracovať pre našu krajinu, ale budú pracovať pre zamestnávateľov v zahraničí, budú pracovať v prospech iných krajín.
A predsa tí najlepší majú najväčšiu šancu prísť s tými najlepšími nápadmi, tými najlepšími riešeniami, technológiami, vynálezmi či patentami, ktoré by posunuli náš priemysel, celú našu ekonomiku, dopredu, ktoré by jej dali šancu bojovať o umiestnenie medzi čelnými ekonomikami nielen Únie, ale aj sveta.
„Výroba, výroba a ešte raz diverzifikovaná výroba výrobkov s vysokou pridanou hodnotou s vlastným silným výskumom a vývojom, s finálnou výrobou – teda nie s výrobou len náhradných dielov, ktoré vám vyrobí množstvo ochotných záujemcov po celom svete, ale s výrobou hotových, na okamžité použitie pripravených výrobkov s čo najvyššou pridanou hodnotou – je tým, čo ženie ekonomiku každej krajiny dopredu, čo rapídne a jednoznačne prispieva k rastu životnej úrovne jej občanov, čo nepredstaviteľne pomáha zvyšovaniu miezd.
Ak nám takáto výroba bude chýbať, ak bude chýbať na Slovensku, v našich novopristúpených členských krajinách, ak ju budeme mať len slabo rozvitú, tak nemôžeme očakávať, že naša krajina bude ekonomicky prekvitať, že jej občania budú slušne žiť. Skôr naopak. Budú naďalej ekonomicky živoriť.“ [71], resp. [71A]
[71] – „A14.6 – Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“
Ale keď nám budú odchádzať tí najlepší, keď budú pracovať v zahraničí, keď budú pracovať pre iné ekonomiky, tak to znamená, že tie iné ekonomiky budú vždy lepšie, budú vždy pred nami. Pretože budú pre ne pracovať, nielen, ich najlepší odborníci, ale aj tí naši najlepší, ktorí tam odišli za lepšou prácou, za lepšie platenou prácou, za lepšími podmienkami sebarealizácie.
Naše ekonomiky, náš výskum a vývoj budú čoraz viac a viac zaostávať za úrovňou výskumu a vývoja nielen v ekonomicky bohatších členských krajinách Únie, ale aj za úrovňou výskumu a vývoja v iných krajinách sveta.
A rozdiel medzi ekonomickými úrovňami našich a tých krajín, v ktorých budú títo naši odborníci pracovať, sa bude neustále zväčšovať, čo bude zasa len prispievať k nárastu počtu odborníkov odchádzajúcich z chudobnejších krajín Únie do ekonomík bohatších krajín Západnej Európy.
No, a Slovensko, či aj ďaľšie novoprijaté chudobnejšie krajiny Únie, nielenže týmto odchodom svojich odborníkov do ekonomicky bohatších krajín Západnej Európy nič nezarobia – čo je asi unikátny prípad v svetovej histórii podnikania, keď výrobca produkuje výrobné prostriedky bez toho, aby mal čo len minimálny zisk – ale sa im nevráti ani cent z nákladov vynaložených na výrobu tohto najuniverzálnejšieho výrobného prostriedku, na „výrobu“ odborníka, t. j. sa im nevráti ani cent z výrobných nákladov, tvorených finančnými prostriedkami vynaloženými v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania odídeného odborníka.
Čiže „výrobca“ týchto odborníkov – t. j. ich rodná krajina spolu s rodičmi – nemá zo svojho výrobku, t. j. z odborníka, nielenže žiadny zisk, ale sa mu nevráti ani jeden jediný cent, ani najmenšia časť zo samotných výrobných nákladov vynaložených na jeho „výrobu“, vynaložených počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto odborníkov.
Nie, že by sme my – občania Slovenska či aj ďaľších novopristúpených štátov Únie – nechceli vedecko-technický rozvoj EU, vedecko-technický rozvoj v Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Švédsku, rozvoj u nás … rozvoj v celej EU, v celej Európe.
Nie, nie …práve naopak. Samozrejme, že ho chceme. Práveže dobre vieme, že urýchlením tohto rozvoja má EU obrovskú šancu na dosiahnutie čelnej pozície v špičke ekonomicky najvyspelejších subjektov sveta, čo by sa iste pozitívne prenieslo aj do stavu životnej úrovne obyvateľov jednotlivých krajín EU.
Samozrejme, že tiež chceme, aby EU dosiahla čo najväčší vedecko-technický rozvoj, chceme, aby Únia mala rozsiahlu a efektívnu výskumno-vývojovú základňu, pružne sa prispôsobujúcu aktuálnym požiadavkám súčasnej svetovej ekonomiky, ale, … ale nie na úkor zníženia životnej úrovne obyvateľov niektorých jej krajín, a, práve, tých chudobnejších.
Presnejšie, na úkor životnej úrovne občanov chudobnejších krajín Únie, ktorí sa musia opakovane skladať na financovanie dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania odborníkov, ktorí sú po ukončení vzdelávacieho procesu bezplatne odčerpávaní ekonomikami bohatších krajín Západnej Európy, krajinami ako napr.: Nemecko, Anglicko, Švajčiarsko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko a i.
Chudobnejšie krajiny Únie a Európy majú v súčasnosti k hľadaniu a ďaľšiemu rozvoju mladých talentov, k čo najkvalitnejšej príprave odborníkov, takú istú motiváciu, akú mali aj otroci k odvádzaniu čo najväčšieho pracovného výkonu. Žiadnu.
Otroci nemali záujem podávať čo najväčší výkon pri práci. Veď, prečoby aj? Či robil otrok svoju prácu s vyššou intenzitou alebo nižšou, či sa viac namáhal, alebo menej, jeho odmena bola rovnaká – nedostal za svoju prácu nič.
A presne tak je to aj s hľadaním talentov, či s ich ďaľším rozvojom, a tiež s čo najkvalitnejšou prípravou odborníkov v chudobnejších krajinách Únie.
Pri súčasnom mechanizme financovania výchovy a vzdelávania mladých talentov – budúcich odborníkov, kedy je ich dlhodobý proces výchovy a vzdelávania v plnom rozsahu financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu ich rodnej krajiny, a, samozrejme, aj z prostriedkov ich rodičov, bez spoluúčasti krajín, ktoré týchto odborníkov potom zamestnávajú v svojich ekonomikách, nemajú nové členské štáty, logicky, záujem na zbytočnom mrhaní peňazí svojich občanov formou nadštandardne finančne nákladného tak vyhľadávania, ako aj rozvoja mladých talentov v svojich krajinách.
Ide totiž o zbytočne vynaložené náklady na hľadanie a rozvoj nadaného mladého človeka, ktorý potom, v mnohých prípadoch, po ukončení vzdelávacieho procesu, aj tak odchádza za prácou do zahraničia.
Čím kvalitnejších odborníkov na Slovensku pripravíme, čím viac finančných nákladov vložíme do ich prípravy, čím budú v svojom odbore „špičkovejší“, tým väčšia pravdepodobnosť, že práve preto, že budú na takej vynikajúcej úrovni, tak tým väčšia pravdepodobnosť, že nám ich bohatšie ekonomiky odlákajú, bezplatne odčerpajú.
A náklady, ktoré sme vložili do ich vzdelávania, do ďaľšieho podchytenia a rozvoja ich talentu, sa tak premenia na stratu.
Občania tých chudobnejších krajín EU, ktorí výchovu a vzdelávanie odčerpávaných pracovníkov financujú zo svojho, nemajú z toho – okrem prázdnejších peňaženiek – absolútne nič, naopak, musia sa znova a znova skladať na štúdiá nových a nových odborníkov a pracovníkov, ktorí nahradia tých, ktorí už odišli.
A tie peniaze na nové a nové opakované štúdiá nových pracovníkov a odborníkov pôjdu z ich daní, z ich vrecák.
A, prostredníctvom daní odvádzaných do štátneho rozpočtu, sa na štúdiá týchto odborníkov skladajú aj státisíce tých, ktorí v dôsledku nízkych platov a života „od výplaty do výplaty“ nemôžu umožniť ďaľšie štúdiá vlastných detí, častokrát nadaných a talentovaných mladých jedincov, ktorých jedinou prekážkou rozvíjania ich nadpriemerného nadania a talentu je nedostatok financií ich rodičov.
Nedostatok financií spôsobený nie neschopnosťou ich rodičov pracovať, ale nedostatok financií spôsobený úbohými platmi ich rodičov.
Úbohými platmi spôsobenými nielen pokrivenými ekonomickými vzťahmi medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami Únie, kde tie bohatšie krajiny žijú – práve, aj prostredníctvom bezplatného odčerpávania a zamestnávania občanov z chudobnejších krajín – na úkor tých chudobnejších, ale aj pokrivenými ekonomickými pravidlami a vzťahmi vo vnútri národných ekonomík týchto štátov.
Prečo by sme mali len my, len my, občania chudobnejších krajín Únie, platiť veľké finančné prostriedky na výchovu a vzdelávanie odborníkov, ktorí potom pracujú v prospech iných krajín, v prospech ekonomík bohatších členských štátov EU.
Prečo by sme mali z našich daní financovať výchovu a vzdelávanie odborníkov, ktorí potom nebudú pracovať v prospech tých, ktorí vynaložili náklady na túto ich výchovu a vzdelávanie, teda v prospech nás, ich spoluobčanov, ale budú pracovať v prospech tých, ktorí sa ani v najmenšej miere – a ak áno, tak potom v minimálnej, absolútne neproporcionálne úmernej využívaniu týchto odborníkov v svojich ekonomikách – nepodieľali na týchto nákladoch?
Prečo by sme len my mali platiť za niečo, z čoho budú mať úžitok občania tých krajín, ktoré týchto našich odborníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, ale ktoré nevynaložili ani cent na ich výchovu a vzdelávanie?
Ktorým práca našich odborníkov prináša značné zisky, ale ktorí už nie sú ochotní podieľať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, na spravodlivej kompenzácii nákladov, na kompenzácii spočívajúcej v zohľadnení času využívania týchto odborníkov v ich ekonomikách.
„V súčasnosti nemajú novopristúpené členské krajiny Únie nejaký evidentný záujem na vyhľadávaní talentov, na ich ďaľšej podpore a rozvíjaní ich nadpriemerných schopností.
Totiž, aj keď vychovajú odborníka na vysokej úrovni, tak je veľký predpoklad, že bude odčerpaný systémom výhodnejšie nastavených podmienok na výkon jeho profesie, systémom podmienok ponúknutým mu zo strany bohatších členských štátov.
A náklady investované do jeho vyhľadávania, do jeho ďaľšieho rozvoja a vzdelávania, do jeho výchovy, náklady vynaložené v jeho rodnej krajine, tak vyjdú nazmar, vyjdú navnivoč.
Prečo by teda jeho rodná krajina investovala do jeho vyhľadávania, do jeho rozvoja a vzdelávania – napriek tomu, že je nadaný, že má talent – ak existuje vysoká pravdepodobnosť, že po ukončení vzdelávacieho procesu bude odčerpaný ekonomikami bohatších členských krajín EU. Nemá to význam.
Znamená to len stratu ďaľších peňazí investovaných do mladého talentovaného človeka. Stratu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny, stratu spoločných peňazí všetkých jeho spoluobčanov.
Bohužiaľ, takto na tom stráca nielen rodná krajina tohto odborníka, ale celá Únia.
Mladému talentu v novopristúpených členských štátoch nebude, teda, umožnený rozvoj jeho nadpriemerných schopností, a EU tak príde možno o vynikajúceho výskumníka či odborníka, ktorý by svojimi objavmi či vynálezmi posunul jednak úroveň výskumu a vývoja, a na druhej strane by bol obrovským finančným prínosom pre ekonomiku nielen svojej rodnej krajiny, ale pre ekonomiku celej Únie.
Stratia všetci: mladý talent – lebo sa nerozvinie, a nikdy nedosiahne také výsledky, na ktorých dosiahnutie má všetky osobnostné predpoklady.
Stratí rodná krajina tohto nádejného odborníka, ktorá radšej nebude vynakladať náklady na rozvoj nadpriemerných schopností budúceho odborníka, ako by mala riskovať, že po ukončení vzdelávacieho procesu odíde do zahraničia a ona tak príde o náklady vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie.
A, nakoniec, stratí aj ekonomika celej Únie, stratí možno vynikajúceho odborníka, ktorý by svojimi schopnosťami, svojím talentom, prispel k napredovaniu výskumu a vývoja v Únii, ktorý by bol prínosom pre vedecko-technický rozvoj EU, ktorý by bol prínosom pre ekonomiku celej Únie.“[100]
[100]- „D32- Význam Systému rodičovských benefitov (SRB) z pohľadu Únie a jej členských krajín“
Darmo budú najvyšší predstavitelia v Únii nariekať a poukazovať na to, že technologickou úrovňou zaostávame za USA a Čínou, darmo budú najvyšší predstavitelia Nemecka, Francúzska, či aj ďaľších bohatších krajín Únie, ktoré bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú značné množstvá občanov z chudobnejších krajín Únie, upozorňovať predstaviteľov Únie, že musíme s tým technologickým zaostávaním Únie niečo robiť.
Darmo na zaostávanie Únie vo vývoji nových technológií za USA i Čínou budú upozorňovať médiá v krajinách Únie, ak, tak predstavitelia Únie, ako aj predstavitelia tých najbohatších unijných ekonomík budú tolerovať a zatvárať oči nad tým, že jedny, tie chudobnejšie krajiny Únie sú pre tie bohatšie krajiny Únie továrňami na bezplatnú výrobu tých najlepších odborníkov v požadovaných profesiách.
Jednoducho, pokiaľ v Únii nedôjde k tomu, že krajiny, ktoré zamestnávajú odborníkov z chudobnejších krajín Únie, sa nezačnú zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých zahraničných odborníkov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách, tak dotiaľ nebudú rodné krajiny týchto zahraničných odborníkov motivované k tomu, aby sa snažili vychovávať čo najviac odborníkov požadovaných profesií v čo najlepšej kvalite.
Viac o problematike bezplatného odčerpávania odborníkov z chudobnejších členských krajín Únie: pozri kapitoly „D24.10A –D24.10A.11“ zo súboru „Odvďačme sa rodičom“ [95].
.
.
.
Literatúra:
[2A] – „B4.3- Hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie pracovníka“
https://www.ivl.sk , kapitola B4.3 na str. 398 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“ (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[3] – „F6- Rastúce bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie smeruje Slovensko k ekonomickému kolapsu“
https://www.ivl.sk , kapitola F6 na str. 109 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[4] – „F6.1- Vy, Slováci, nám, zadarmo poskytnete svojich občanov, ktorých vychováte len na svoje náklady, a my, pomocou nich vyrobíme výrobky, ktoré predáme, zasa, vám. A takto na vás dvakrát zarobíme.“
https://www.ivl.sk , kapitola F6.1 na str. 114 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[5] – „F7 – Bezplatné odčerpávanie odborníkov zo Slovenska – stagnácia a degradácia výskumu a vývoja, úpadok a likvidácia priemyslu s vyššou pridanou hodnotou“
https://www.ivl.sk , kapitola F7 na str. 122 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[6] – „F9 – Čo všetko získali bohatšie krajiny Únie vstupom Slovenska do EU, a čo, zasa, stratilo Slovensko“
https://www.ivl.sk , kapitola F9 na str. 132 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[7] – „F9.1- Čím väčšia strata pracovnej sily, tým škodlivejšie dopady na ekonomiku krajiny“
https://www.ivl.sk , kapitola F9.1 na str. 142 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[8] – „A20- Chceme pomôcť Ukrajine? Ukrajincom? No, tak ich neokrádajme o to, čo im právom patrí. Veď aj na ich životoch záleží. Či rovní a rovnejší?“
[8A] – „A20 – Aj na našich životoch záleží. Či rovní a rovnejší?“
https://www.ivl.sk , kapitola A20 na str. 222 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[9] – „F2 – Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac než 369 miliárd eur“
https://www.ivl.sk , kapitola F2 na str. 31 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[10] https://cz24.news/ukrajine-darovali-slovaci-astronomicku-sumu/
[11] https://www.rp.pl/Rynek-pracy/181009516-Polacy-lekarstwem-na-brak-rak-do-pracy-w-RFN.html
[12] – „C7- Zamestnávanie zahraničných pracovníkov vylepšuje produktivitu práce“
https://www.ivl.sk , kapitola C7 na str. 519 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[13] https://www.teraz.sk/najnovsie/eu-vyplatila-prvych-45-miliardy-eur-v/782626-clanok.html
[14] – „F2. 2- Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II.“
[15] – „F2. 3- Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme“
[16] – „F11- Korupčné eurofondy sa vychvaľujú až do neba, avšak obrovská bezplatná pomoc Slovenska v prospech iných krajín Únie sa už zatajuje“
https://www.ivl.sk , kapitola F11 na str. 165 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[17] – „F14- Slovenský občan má, predsa, právo vedieť, koľko jeho spoluobčanov pracuje v iných krajinách Únie“
https://www.ivl.sk , kapitola F14 na str. 195 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[18] – „F15- Prečo sa Brusel zubami-nechtami, silou mocou a za každú cenu, bráni uverejňovaniu počtu občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných krajinách Únie“
https://www.ivl.sk , kapitola F15 na str. 203 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[19] – „F16- Jedny členské krajiny sa glorifikujú a z druhých sa robia vyžierky Únie“
https://www.ivl.sk , kapitola F16 na str. 209 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[21] https://uzitocna.pravda.sk/praca-a-kariera/clanok/475279-zamestnavat-cudzincov-je-vyhodne/
[22] – „F4- Ukrajina a Slovensko ako otroci pracujúci zadarmo, či EU v súčasnej podobe nie je dobrodením, ale čoraz väčším trestom“
https://www.ivl.sk , kapitola F4 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 73 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[23] – „A26- Ukrajina krváca a krajiny Únie a Európy sa na nej priživujú a parazitujú“
[24] – „F1- Zneužívanie Ukrajiny členskými krajinami Únie + ozbrojený konflikt – dve z hlavných príčin ekonomickej genocídy Ukrajiny“
https://www.ivl.sk , kapitola F1 na str. 10 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[25] https://www.aktuality.sk/clanok/5cyy8n1/na-slovensku-zije-5-449-270-obyvatelov/
[26] – „F3- Slovensko každoročne dotuje krajiny Únie a Európy pomocou vo výške viac než 25 miliárd eur“
https://www.ivl.sk , kapitola F3 na str. 56 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[27] – „F0- Brusel nás má v paži, pomôžme si sami, či nie sú ako oni, sú oveľa horší“
[28] – „F1- Zákaz štartu ruských športovcov chcú tí, ktorých rodné krajiny Ukrajinu okrádajú, alebo zlodej kričí chyťte zlodeja I “
[29] – „F1- Zákaz štartu ruských športovcov chcú tí, ktorých rodné krajiny Ukrajinu okrádajú, alebo zlodej kričí chyťte zlodeja II“
[30] – „F2.1- Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-I. Okrádate nás a vyžierate, bratia unijní, tak ako okrádate a vyžierate aj Ukrajinu. Nečudujte sa, teda, výsledku slovenských volieb.“
[31] – „F2. 2- Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II. Krajiny Únie a Európy dlžia Ukrajine stovky miliárd eur, dokedy ju budeme ešte okrádať?“
[32] – „F2. 3- Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme“
[33] – „F3- Patriotizmus je aj to, čo tvoje srdce bolí, keď cudzie čižmy šľapú po tvojej rodnej zemi“
[34] – „F4- „Úniu áno, ale nie takúto“ – okrádanie Slovenska a Ukrajiny krajinami Únie a Európy – skrátená verzia“
[35] https://www.aktuality.sk/clanok/a8dTrAz/30-rokov-po-v-cesku-pracuje-rekordny-pocet-slovakov-cechov-to-k-nam-za-pracou-netaha/
https://www.aktuality.sk/clanok/a8dTrAz/30-rokov-po-v-cesku-pracuje-rekordny-pocet-slovakov-cechov-to-k-nam-za-pracou-netaha/#google_vignette
[38] – „F5- Prečo Západu tak nesmierne záležalo na vstupe Slovenska do EU, či prečo za vstup Slovenska do EU nehlasovala ani polovica oprávnených voličov“
https://www.ivl.sk , kapitola F5 na str. 88 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[39] – „F17- Prečo sa proti nespravodlivému bezplatnému odčerpávaniu pracovnej sily neozvú naši predstavitelia?“
https://www.ivl.sk , kapitola F17 na str. 220 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[40] – „A8- O bezplatnej pomoci novopristúpených členských krajín sa mlčí“
[41] – „A14. 3- Prečo EU mlčí, prečo zatvára oči, prečo nepomôže tým, ktorým by pomôcť mala“
[42] – „A25. 1- Prenajmeš auto, zarobíš, prenajmeš ochrankára, zarobíš, prenajmeš Slováka, bohužiaľ, prerobíš“
[43] – „F18- Otázkou nie je, či nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily skončí, otázkou je kedy skončí, a kto bude tým prvým, kto mu začne vykrúcať krk. Môže byť ním Slovensko.“
https://www.ivl.sk , kapitola F18 na str. 230 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[44] – „F10- Koloniálne vyžieranie ekonomík Slovenska, Rumunska a Ukrajiny bohatšími krajinami Únie a Európy Bruselu vôbec nevadí, svojou politikou ho, práveže, čoraz viac podporuje“
https://www.ivl.sk , kapitola F10 na str. 149 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[45] – „F10.1- Dobre sa Nemcom, Angličanom či Švajčiarom buduje produktivita práce, keď im ju dotujú Slováci, Ukrajinci a Rumuni“
https://www.ivl.sk , kapitola F10.1 na str. 158 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[46] – „A14. 2- Devastácia ekonomík novopristúpených členských krajín je Úniou tolerovaná“
[47] – „A14. 6- Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“
[48] – „A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/02/03/a15-bohati-este-bohatsi-a-chudobni-este-chudobnejsi/
[48A] – „A15- Bohatí ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší“
https://www.ivl.sk , kapitola A15 na str. 199 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[49] – „A16- Roztváranie nožníc ekonomického rozdielu medzi členskými krajinami Únie“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/02/04/a16-roztvaranie-noznic-ekonomickeho-rozdielu/
[50]- „E1- Naša planéta nebojuje proti nám, ona sa len bráni nášmu útoku“
[51]- „E2- Ako je to, vlastne, s tým otepľovaním?“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/16/e2-ako-je-to-vlastne-s-tym-oteplovanim/
[52]- „E3- Oxid uhličitý zlikvidujeme možno, seba isto“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/06/23/e3-oxid-uhlicity-zlikvidujeme-mozno-seba-isto/
[53]- „E4- Podporou spotreby k teplejším zajtrajškom“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/05/e4-podporou-spotreby-k-teplejsim-zajtrajskom/
[54]- „E5- Človek – hlavná príčina otepľovania? To ako naozaj?“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/07/28/e5-clovek-ako-hlavna-pricina-oteplovania-to-naozaj/
[55] – „E6- CO2 síce ponúka nádej, bohužiaľ, asi falošnú“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/09/01/e6-co2-sice-ponuka-nadej-bohuzial-asi-falosnu/
[56] – „E7- NASA spochybňuje človeka ako hlavnú príčinu otepľovania“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2022/09/08/e7-nasa-spochybnuje-cloveka-ako-hlavnu-pricinu-oteplovania/
[57] – „E8. 1- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 1.“
[58] – „E8. 2- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 2.“
[59] – „E8. 3- Zníženie emisií CO2 efektívnejšie a lacnejšie? Išlo by to. Časť 3.“
[60] – „E9- Ten posledný hurikán bol, naozaj, dielom človeka?“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2023/10/22/e9-ten-posledny-hurikan-bol-naozaj-dielom-cloveka/
[61] – „E10- Tým skutočným nepriateľom je oxid uhličitý? Naozaj?“
https://vlceki.blog.pravda.sk/2023/12/03/e10-tym-skutocnym-nepriatelom-je-oxid-uhlicity-naozaj/
[62] – „D24. 1. 4- Socializmus a pôrodnosť. Prečo to tí zlí komunisti dokázali ľavou zadnou, a títo tu nemajú ani šajnu ako na to.“
[63]- https://www.noviny.sk/slovensko/510953-viac-pracovnych-prilezitosti-lepsi-plat-a-vyssia-zivotna-uroven-pocet-slovakov-zijucich-v-cesku-z-roka-na-rok-narasta
[64] – „F13 – Prečo slovenskí predstavitelia zdôrazňujú a vyzdvihujú finančnú pomoc Únie v prospech Slovenska, ale už ani slovkom sa nezmienia a neocenia každoročnú bezplatnú pomoc Slovenska krajinám Únie?“
https://www.ivl.sk , kapitola F13 na str. 187 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto “, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[65]- „A19- Prečo nechce EU ukázať aj tvár tej zamlčiavanej pomoci“
[66]- „A22- Pomoc druhým dáva zmysel nášmu bytiu“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/02/17/a22-pomoc-druhym-dava-zmysel-nasmu-bytiu/
[67] – „A25- Neúplná pravda o vzájomnej pomoci“
https://www.ivl.sk , kapitola A25 na str. 251 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[68] – „A13. 3- Kolonializmus neskončil, kolonializmus trvá“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/01/10/a13-3-kolonializmus-neskoncil-kolonializmus-trva/
[69] – „A13. 4- Jedny členské krajiny Únie žijú aj na úkor druhých – II. časť“
[70] – A14- Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily devastuje ekonomiku
[71] – „A14.6 – Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“
[71A] – „A14.6 – Bohatšie krajiny Únie a Európy sa priživujú na tých chudobnejších“
https://www.ivl.sk , kapitola A14.6 na str. 187 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[72] https://www.ivl.sk , súbor „Úniu áno, ale nie takúto“ stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[73] – „A5- Občania bohatších krajín Únie nechcú jednostranne prispievať do rozpočtu“
[73A]- „A5- Občania bohatších krajín Únie nechcú jednostranne prispievať do rozpočtu“
https://www.ivl.sk , kapitola A5 na str. 28 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[74] – „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry“
[74A] – „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry“
https://www.ivl.sk , kapitola C3 na str. 511 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[75] – „A9- Rozpočty novopristúpených členských krajín – zdroj financovania bohatších ekonomík Únie“
[75A] – „A9- Rozpočty novopristúpených členských krajín – zdroj financovania bohatších ekonomík Únie“
https://www.ivl.sk , kapitola A9 na str. 40 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[76] -„F2.1- Pani predsedníčka, krv zabitých ukrajinských detí je aj na rukách tých najvyššíchpredstaviteľov Únie“
https://www.ivl.sk , kapitola F2.1 na str. 51 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[78]- „A25. 5- A Brusel naďalej úspešne chrápe“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/04/19/a25-5-a-brusel-nadalej-uspesne-chrape/
[79]- „A25. 4- Akcií máme do aleluja, len tie dividendy keby toľko nemeškali“
[83] -„A9. 1- Nenávratne dotujeme ekonomiky bohatších členských krajín Únie“
[85] https://www.trend.sk/ekonomika/premarnena-sanca-26-miliard-eur-slovensko-zlyhalo-dobiehani-zapadu
[87]– „D13- Potreba nových ekonomických vzťahov medzi štátmi“
https://ivanvlcek.blog.pravda.sk/2021/12/31/d13-potreba-novych-ekonomickych-vztahov-medzi-statmi/
[88]– „A13. 1- Globalizácia zviditeľňuje neriešený problém medzištátnej pracovnej migrácie“
[89] „F19 – Úniu áno, ale nie takúto“
https://www.ivl.sk , kapitola F19 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 243 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
[90]- „A37- Čím silnejšie budú členské krajiny, tým silnejšia bude Únia“
https://www.ivl.sk , kapitola A37 na str. 374 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[91] https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/mnichov-vance/r~109f56c4eaf911efa26cac1f6b220ee8/
[92] – „A25. 3- Pomoc bohatších je pre Brusel všetkým, ale pomoc chudobnejších už ničím“
[94] https://obserwatorgospodarczy.pl/2025/02/21/niemcy-sie-boja-imigranci-przejmuja-rynek-pracy/
[95]- https://www.ivl.sk, súbor „Odvďačme sa rodičom“ stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“
[96]- „A24. 1- Za ťažké peniaze si vychovávame tých najlepších odborníkov, avšak úžitok z nich už majú iní“
[97] – „A24. 2- Päťsto géniov v Európskej únii“
https://vlcekivan.blog.pravda.sk/2022/03/01/a24-2-patsto-geniov-v-europskej-unii/
[98] „D24.10A.5- Nedostatočná podpora rozvoju mladých talentov“
https://www.ivl.sk , kapitola „D24.10A.5“ zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 759 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[99]- „D24.10A.9 – Potreba zmeny systému financovania výchovy a vzdelávania mladých ľudí“
https://www.ivl.sk , kapitola „D24.10A.9“ zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 770 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[100]- „D32- Význam Systému rodičovských benefitov (SRB) z pohľadu Únie a jej členských krajín“
https://www.ivl.sk , kapitola „D32“ zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 860 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[101]- https://www.ivl.sk, súbor „Bratia sa, predsa, neokrádajú“ stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 3“
Celá debata | RSS tejto debaty