Drvivá väčšina občanov Únie a Európy nevie, že účelovo zahmlievaná pomoc Ukrajiny v prospech ich krajín je omnoho väčšia, než pomoc ich rodných krajín Ukrajine. To účelové zahmlievanie má veľmi dobrý dôvod.
Ak by sme Ukrajine vracali len 10 eur za každý deň, ktorý odpracuje jej občan v krajinách Únie či Európy, ročne by sa jej vrátilo viac než 22 miliárd eur. To by z našej strany nebola žiadna charita, ani dar, či pôžička, ale len časť z toho, čo sme mali Ukrajine už dávno vracať, na čo má Ukrajina svätý nárok.
Celý tento príspevok skladajúci sa z niekoľkých častí je venovaný opisu problematiky škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z Ukrajiny, Slovenska či aj iných chudobnejších krajín Únie bohatšími krajinami Únie a Európy.
Prvá časť príspevku bola uverejnená pod názvom:
1.Okrádate nás a vyžierate, bratia unijní, tak ako okrádate a vyžierate aj Ukrajinu. Nečudujte sa, teda, výsledku slovenských volieb. [16]
Predstavitelia viacerých krajín Únie, či aj Bruselu, sú rozčarovaní z výsledku slovenských parlamentných volieb, avšak, už nechcú vidieť, že ten výsledok je aj dôsledok ich politiky priživovania sa a žitia na úkor Slovenska, na úkor jeho občanov.
1.1 Vaša krajina sa na slovenských občanoch tiež priživuje.
1.2 Nikto, žiadna unijná krajina, Slovensku bližšia či vzdialenejšia, sa Slovákov nezastala.
1.3 Slovensko a Ukrajina sú ako otroci. Tiež odvedú obrovskú prácu, ale už nedostanú za ňu zaplatené.
Druhá časť príspevku bola uverejnená pod názvom:
2. Krajiny Únie a Európy dlžia Ukrajine stovky miliárd eur – dokedy ju budeme ešte okrádať? [19]
Brusel, médiá a politici v krajinách Únie a Európy, so zanietením a farbisto opisujú pomoc svojich krajín Ukrajine, ale o tej opačnej, o dlhoročnej pomoci Ukrajiny ich krajinám, už zarputile mlčia.
2.1 Podpora Ukrajiny klesá – medvedia zásluha médií a predstaviteľov krajín Únie a Európy
2.2 Ranking krajín Ukrajine pomáhajúcich máme, či ako sa na najväčších priateľov Ukrajiny hrajú tí, čo jej najviac škodia.
Nasleduje aktuálna, tretia časť tohto príspevku:
3. Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme
Ochotne sa, krajiny Európy, pýšime a poukazujeme na to, čo im, Ukrajincom, dávame, ale už ani slovkom nespomenieme, čo od nich, zadarmo, už dlhé roky dostávame.
3.1 O našej pomoci Ukrajine sa vie všetko, o ukrajinskej, v prospech nás, absolútne nič.
3.2 Účelové zamlčiavanie informácií o ukrajinskej pomoci krajinám Únie a Európy podporu Ukrajiny poškodzuje.
3.3 Prečo Bruselu a krajinám Únie i Európy tak nesmierne záleží na utajení rozsahu ukrajinskej pomoci v ich prospech?
3.4 Nikto sa za nás, Slovákov, nepostaví, musíme si pomôcť sami.
3.1 O našej pomoci Ukrajine sa vie všetko, o ukrajinskej, v prospech nás, absolútne nič.
Médiá v európskych krajinách, politici či predstavitelia jednotlivých krajín alebo rôznych organizácií realizujúcich pomoc pre Ukrajinu, nestále hovoria o tom ako veľmi sme už Ukrajine pomohli, ako veľa jej dávame, ako by sme jej mohli pomôcť ešte viac.
Ľudia sú od samého začiatku ozbrojeného konfliktu podrobne informovaní o tom, ako ich krajiny Ukrajine pomáhajú, čo všetko jej dávajú.
Všetky hlavné médiá, televízia, novinári, komentátori, politici, osobnosti z rôznych oblastí života, predstavitelia rôznych inštitúcií, tak oni všetci rozsiahle informujú o tom, ako veľmi Ukrajine pomáhame, aká veľká je táto pomoc, čo všetko táto pomoc pre Ukrajinu znamená.
Zatiaľ čo pomoc krajín Únie a Európy smerovaná na Ukrajinu má v množstve médií náležitú propagáciu, už nikde, v žiadnych médiách, sa nedozviete, žiadny politik či predstaviteľ nejakej krajiny, doteraz, ani jeden jediný raz nespomenul skutočnosť toho, že Ukrajina nám, predsa, už dlhé roky,tiež nesmierne pomáha.
Že nám pomáha tým najlepším spôsobom z pohľadu toho, kto tú pomoc prijíma, teda z pohľadu nás, z pohľadu krajín Únie a Európy. Pomáha nám totiž bezplatne, čiže zadarmo, t. j. za svoju pomoc nič neberie. Že pomáha všetkým krajinám Únie a Európy.
Nikto občanov, nikto verejnosť, zatiaľ, za tie dlhé roky, neupozornil a neupozorňuje na to, že, Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, pomáha oveľa dlhšie než my, krajiny Únie a Európy, pomáhame jej, Ukrajine. My jej pomáhame dva roky, pomáhame jej od doby vypuknutia ozbrojeného konfliktu, ale Ukrajina nám pomáha oveľa, oveľa dlhšiu dobu.
Už nikto, žiadne médiá či novinári, komentátori, politici, predstavitelia jednotlivých krajín či Únie, žiadna z množstva organizácií zaoberajúcich sa pomocou ľuďom či ochranou práv človeka, či rôzne iné subjekty, tak, zatiaľ nikto, doteraz, ani jeden jediný raz, neupozornil verejnosť na to, že Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, už dlhé roky pomáha obrovskou pomocou, porovnateľnou, možnože, či skôr oveľa oveľa väčšou, než my pomáhame jej.
Pomáha nám formou miliónov svojich občanov, ktorých bezplatne poskytuje krajinám Únie a Európy ako lacných a kvalifikovaných pracovníkov pre ich ekonomiky.
Ukrajina, každoročne, už dlhé roky, bezplatne zásobuje krajiny Únie a Európy miliónmi svojich občanov-pracovníkov, ktorých pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania.
Pripravila ich len na svoje náklady, len na náklady svojho štátneho rozpočtu, len na náklady svojich občanov. Tie náklady, náklady na prípravu tých jej občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, ju stáli stovky miliárd eur. A stovky miliárd eur to, naozaj, sú.[5]
Prečo sa nič nehovorí o tejto pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, o obrovskej pomoci formou bezplatne poskytovanej pracovnej sily, formou miliónov ukrajinských pracovníkov pracujúcich v krajinách Únie a Európy a pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti len na náklady Ukrajiny?
Veď tie náklady na prípravu tejto pracovnej sily, ako už bolo uvedené, stáli ukrajinských občanov stovky miliárd eur. A, to je, predsa, nebotyčná suma, a ten, kto ju vynaložil, teda Ukrajina, si iste zaslúži, minimálne, aspoň poďakovanie zo strany tých krajín Únie a Európy, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú.
To nie my, krajiny Únie a Európy, ale oni, Ukrajinci, zaplatili prípravu týchto ukrajinských pracovníkov zo svojich vlastných vrecák, a krajiny, ktoré ich zamestnávajú, neprispeli na ňu ani minimálnou sumou.
Prečo sa o tom, o tejto pomoci Ukrajiny nikde nepíše, prečo o tom niet zmienky, niet žiadnych informácií, ani v jedných médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú?
Prečo o tom nehovoria, a sa ani slovkom nezmienia predstavitelia Únie či predstavitelia tých krajín Únie a Európy, ktoré z Ukrajiny bezplatne odčerpávajú desaťtisícové či státisícové počty jej produktívnych občanov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách?
Prečo sa nič nepíše a nehovorí o tejto obrovskej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy?
Či si táto pomoc Ukrajiny v prospech nás, v prospech európskych krajín – podobne ako aj bezplatná pomoc Slovenska v prospech bohatších krajín Únie a Európy – nezaslúži, aspoň maličkú zmienku v médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú? V médiách tých krajín, ktoré zamestnávajú desaťtisíce či státisíce občanov Ukrajiny?
Či si táto obrovská bezplatná pomoc z Ukrajiny nezaslúži ani tú najmenšiu zmienku zo strany predstaviteľov týchto krajín?
O našej pomoci Ukrajine sa hovorí všade a stále, avšak o tej ukrajinskej, smerom k nám, sa už nepovie ani slovko.
3.2 Účelové zamlčiavanie informácií o ukrajinskej pomoci krajinám Únie a Európy podporu Ukrajiny poškodzuje.
Zamlčiavaním informácií o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy, o rozsahu tejto pomoci formou miliónov Ukrajincov pracujúcich v týchto krajinách, tak ich zamlčiavaním nedosiahneme nič iné ako to, že občania našich krajín nadobudnú dojem, že to len my, krajiny Únie a Európy pomáhame Ukrajine, avšak, ona nám už absolútne nič.
Ale, veď to je úmyselné zavádzanie občanov o vzájomnej pomoci medzi Ukrajinou a krajinami Únie i Európy. To nie je neúmyselné zatajovanie, práveže to je vedomé a účelové zatajovanie faktu o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy.
Ale prečo to robíme? Prečo naše krajiny, krajiny Únie a Európy, prečo Brusel, zatajujú informáciu o skutočnom rozsahu pomoci Ukrajiny našim krajinám, prečo zatajujú a nepublikujú informáciu o počte ukrajinských občanov pracujúcich v jednotlivých krajinách Únie a Európy. Veď zistenie tejto informácie je pre Brusel, či pre jednotlivé krajiny Únie a Európy, také jednoduché, tak nesmierne ľahké.
Tak prečo sa táto informácia, informácia o počte ukrajinských občanov zamestnávaných v krajinách Únie a Európy, prečo sa, keď je tak ľahko zistiteľná, tak prečo sa neuverejňuje?
Veď, oboznámením sa občanov s touto informáciou, by sme dosiahli len to, čo si neprestajne želáme, čo si želajú predstavitelia našich krajín, predstavitelia krajín Únie a Európy. Bez najmenších pochybností, podpore Ukrajiny zo strany občanov krajín Únie a Európy, by uverejnenie tejto informácie, jednoznačne, prospelo.
Oboznámenie sa našej verejnosti so skutočným stavom vzájomnej pomoci medzi Ukrajinou a krajinami Únie a Európy, teda , nielen uverejňovaním rozsahu našej pomoci Ukrajine, ale aj uverejňovaním rozsahu ukrajinskej pomoci v prospech krajín Únie a Európy, by si občania uvedomili, že to nie len my pomáhame Ukrajine, že to nie len my jej dávame zo svojho, a Ukrajina len berie a berie, ale, práveže, by si uvedomili, že tak isto, a možno v oveľa väčšom rozsahu, pomáha Ukrajina nám, našim krajinám, krajinám Únie a Európy.
A keď viete, že niekto vám nesmierne pomáha, že vám pomáha obrovskou pomocou, no tak aj vy budete v prípade potreby ochotnejší pomáhať mu v oveľa väčšom rozsahu, než mu pomáhate teraz.
Veď, predsa, ak niekomu pomáhate, tak v poskytovaní tej pomoci vydržíte oveľa dlhšiu dobu vtedy, ak viete, ak máte informáciu o tom, že ten, komu pomáhate, tak ten už dlhú dobu pomáha vám. Že vám pomáhal už vtedy, keď ešte vašu pomoc nepotreboval, teda že vám pomáhal už vtedy, keď z vašej strany ešte nedostával žiadnu pomoc.
A ak viete, že jeho pomoc bola rozsiahla, že bola, naozaj, veľmi veľká, tak potom, keď potrebuje pomoc on, tak potom mu pomáhate oveľa ochotnejšie a aj oveľa dlhšiu dobu, než v prípade, ak by ste o jeho pomoci vo váš prospech nič nevedeli, pretože by ste o nej nemali žiadnu informáciu.
A presne to isté sa odohráva aj teraz, v prípade Ukrajiny.
Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, už dlhé roky pomáhala a naďalej pomáha obrovskou bezplatnou pomocou prostredníctvom miliónov svojich občanov- pracovníkov, ktorých na vykonávanie pracovnej činnosti pripravila len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov. Touto pomocou nám pomáhala už dlhé roky pred začatím ozbrojeného konfliktu.
Tá jej dlhoročná pomoc bola bezplatná, to znamená, že naše krajiny, všetky tie krajiny, v ktorých ukrajinskí občania pracovali, tak ani jedna z našich krajín sa ani minimálnou mierou nepodieľala na nákladoch, ktoré Ukrajina vynaložila na prípravu tých svojich občanov, ktorí pracujú v ekonomikách našich krajín.
Ukrajinu príprava týchto občanov, príprava na ich zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, tak Ukrajinu príprava tých jej občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, stála stovky miliárd eur.
Ukrajina len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, pripravila pracovníkov pre potreby našich krajín.
Avšak, nikto z nás, žiadny občan z našich krajín, z krajín Únie a Európy, nemá o tejto pomoci zo strany Ukrajiny žiadnu informáciu. Pretože sa o nej nikde a nikdy, v žiadnych médiách, nič nepísalo. Pretože o nej nehovoril žiadny politik, žiadny predstaviteľ krajín Únie a Európy, žiadny predstaviteľ Únie. Pretože informácie o tejto obrovskej dlhoročnej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech našich krajín, v prospech krajín Únie a Európy, tak tieto informácie sa z určitého dôvodu neuverejňovali.
Ak by občania krajín Únie a Európy vedeli, že Ukrajina našim krajinám, predsa, už dlhé roky pomáhala ešte pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu na jej území, a stále nám aj pomáha, stále v tejto bezplatnej pomoci pokračuje prostredníctvom miliónov svojich občanov- pracovníkov, ktorých pripravila len na svoje vlastné náklady, a ktorých my zamestnávame v našich ekonomikách, tak budú iste ochotnejší a viac naklonení k väčšej podpore pomoci Ukrajine.
Budú ochotnejší než sú teraz, keď informácia o rozsahu doterajšej pomoci zo strany Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, nemá v médiách našich krajín ani to najmenšie miesto, keď nikto o nej nehovorí, keď je o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy absolútne ticho, keď proti – vo verejnosti sa šíriacim – zavádzajúcim a skresľujúcim informáciam o tom, že Ukrajina len berie a berie, že len k nám naťahuje ruku a už nič nám nedáva, tak keď proti týmto nepravdivým informáciam sa neozývajú žiadne médiá či žiadni politici, žiadni predstavitelia jednotlivých krajín Únie i Európy, žiadni predstavitelia Únie.
Nikto z nich sa nesnaží uviesť veci na pravú mieru, nikto z nich nezamýšľa zasvietiť na tú skutočnú pravdu.
Nikto z našich krajín, žiadny predstaviteľ tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú, žiadny predstaviteľ Únie, nik z jej kompetentných inšititúcií, sa proti týmto, nepravdivým a hrubo zavádzajúcim informáciam nepostaví, nikto z nich nežiada, aby sa uverejnili skutočné a pravdivé informácie o pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie i Európy.
Práveže, naše médiá a politici, nieže nereagujú a tento stav mlčky tolerujú, ale práveže sa správajú, akoby im šírenie sa týchto zavádzajúcich informácií o nulovej pomoci Ukrajiny v náš prospech, tak akoby im to nesmierne vyhovovalo.
Potom, nemožno sa čudovať tomu, že, práve, aj „vďaka“ tomu neustálemu zdôrazňovaniu pomoci našich krajín, krajín Únie a Európy, v prospech Ukrajiny, a zamlčovaniu ukrajinskej pomoci v prospech našich krajín, narastá v občanoch pocit, že Ukrajine už pomáhame príliš dlho, že jej pomáhame nadštandardne, že jej pomáhame oveľa viac akoby si zaslúžila, že my jej pomáhame, avšak ona nám už vôbec nie, a tento pocit sa u občanoch aj zreteľne prejavuje v poklese podpory pomoci Ukrajine, čo vidieť napr. aj z nasledujúcich citácií článkov rôznych médií:
„Viaceré prieskumy z posledných mesiacov naznačujú, že podpora Ukrajiny na Slovensku klesá. Dáta jasne ukazujú, že podpora Ukrajiny na Slovensku klesá. Podľa sociálnej psychologičky môže byť za týmto trendom napríklad aj závisť – spoločnosť totiž vníma zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a mnohí majú Ukrajincov zaškatuľovaných ako tých, ktorí dostávajú všetko zadarmo.“ [6]
„Komentáre na sociálnych sieťach naznačujú, že sa pomaly láme aj nálada voči Ukrajincom…Opisuje, že ľudia začali byť podráždení a ruka v ruke s tým ustúpila aj prosociálnosť. „Ľudia začali byť do istej miery až agresívni. Bolo na mieste očakávať podobný trend aj v otázke Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou.“ [7]
„Proč mě nemají Češi rádi, co jsem jim udělal?“ Tato dětská otázka prý zaznívá v plzeňském komunitním centru zaměřeném na pomoc Ukrajincům poměrně běžně.“ [8]
Práveže, médiá a politici v našich krajinách, médiá a predstavitelia krajín Únie a Európy, predstavitelia Bruselu, svojou doterajšou pasivitou, svojím odvracaním zraku od faktu toho, že občania ich krajín ani v najmenšom nie sú informovaní o dôležitej pomoci Ukrajiny ich krajinám, šíreniu týchto zavádzajúcich a klamlivých informácií o nulovej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, pomáhajú.
Pomáhajú už len tým, že sa vôbec neozývajú proti ich šíreniu, že im nezabraňujú a ich „nelikvidujú“, práve, tým najlepším, tým najúčinnejším spôsobom, aký na to existuje, a tým je pravdivé informovanie verejnosti o skutočnom rozsahu dlhoročnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy.
Bohužiaľ, naše médiá, politici, naši predstavitelia, hodnotiac ich doterajšiu činnosť v tomto smere, sa svojou pasivitou javia, akoby nemali ani ten najmenší záujem objektívne informovať verejnosť svojich krajín o obrovskej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech našich krajín.
Veď, občania našich krajín, občania krajín Únie a Európy, by boli, iste, oveľa ochotnejší k intenzívnejšej pomoci Ukrajine, boli by prístupnejší k rozsiahlejšej podpore tejto pomoci, ak by vedeli o tom, o čom nevedia, či vedia len veľmi hmlisto, o čom im žiadne médiá v našich krajinách nenapíšu či žiadny z našich predstaviteľov nič nepovie, teda, ak by vedeli o značnej pomoci v hodnote stoviek miliárd eur, o pomoci, ktorú len na svoje náklady pripravila Ukrajina, a ktorá je našim krajinám už dlhé roky zo strany Ukrajiny bezplatne poskytovaná.
Ktorá je našim krajinám poskytovaná prostredníctvom miliónov ukrajinských občanov zamestnávaných v našich ekonomikách.
Každej krajine zamestnávajúcej ukrajinského občana takýto spôsob zabezpečenia čoraz viac nedostatkovej pracovnej sily nesmierne vyhovuje.
Prináša jej to, totiž, nielen značnú úsporu financií štátneho rozpočtu, ktoré by musela vynaložiť v prípade, ak by nemala k dispozícii ukrajinského pracovníka a musela by si potrebného pracovníka pripraviť na svoje vlastné náklady, z radov svojich občanov, ale prináša jej to aj ďaľšie, veľmi príťažlivé benefity: daň zo mzdy zamestnávaného ukrajinského občana, daň zo zisku výrobcu zamestnávajúceho ukrajinského občana, daň z pridanej hodnoty či aj spotrebnú daň, ktoré ukrajinskí občania pracujúci v danej krajine odvádzajú pri kúpe rôznych výrobkov a služieb, zdravotné i dôchodkové poistenie, ktoré ukrajinský občan tiež platí v krajine zamestnávateľa.
Veď, ak má už človek niekomu v núdzi pomáhať, tak je isté, že oveľa radšej a vo väčšom rozsahu prispeje tomu, kto jemu samotnému už niekedy pomohol, ako tomu, kto mu ešte nikdy nepomohol.
A drvivá väčšina občanov našich krajín, krajín Únie a Európy, ani nevie a si neuvedomuje, akú obrovskú pomoc zo strany Ukrajiny ich rodné krajiny za tie dlhé roky doteraz prijali. Nevie o tom, a si to ani neuvedomuje, pretože nikto v našich krajinách, žiadne médiá a žiadny politik či predstaviteľ našich krajín, žiadny predstaviteľ Únie, tak nikto našich občanov o tejto pomoci zo strany Ukrajiny, dosiaľ, nikdy neinformoval, nikto im o tejto pomoci doteraz ani slovko nepovedal.
A na tom neinformovaní, na tom nepovedaní ani slovka, majú tí, ktorí by to mali urobiť, ale to nerobia, tak tí majú na to veľmi dobrý dôvod.
3.3 Prečo krajinám Únie a Európy tak nesmierne záleží na utajení informácií o rozsahu ukrajinskej pomoci v ich prospech?
Prečo sa, vlastne, krajiny Únie a Európy, takýmto škodlivým spôsobom správame voči Ukrajine, prečo sme zvolili takúto neúprimnú a využivačnú taktiku, takéto škodlivé správanie voči nej, prečo predstavitelia našich krajín či aj médiá v našich krajinách, prečo nikto z nich doteraz neupozornil na obrovský význam každoročnej, už dlhé roky realizovanej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy?
Prečo občania Únie, či aj neunijných krajín, o tejto pomoci Ukrajiny v hodnote stoviek miliárd eur, tak prečo o tejto pomoci Ukrajiny v prospech ich krajín nič nevedia, a ak tak len veľmi chabo, neurčito, prečo nič nevedia o rozsahu bezplatnej pomoci zo strany Ukrajiny formou miliónov ukrajinských občanov pracujúcich v krajinách Únie a Európy?
Prečo ich o tom neinformujú médiá, či predstavitelia ich krajín, prečo im o tom nepovedia ani slovka predstavitelia Únie?
Prečo je o tejto nesmierne veľkej pomoci zo strany Ukrajiny, o pomoci krajinám Únie a Európy, tak prečo je o nej také hlboké ticho?
Prečo sú informácie o jej veľkosti pred verejnosťou tak starostlivo ukrývané, prečo krajiny zamestnávajúce desaťtisíce či státisíce ukrajinských občanov, tak prečo nemajú ani ten najmenší záujem tieto informácie uverejňovať, či prečo sa tak úporne snažia o zamlčiavanie týchto informácií pred verejnosťou, pred občanmi svojich krajín. Veď zistenie týchto informácií, t. j. zistenie počtu ukrajinských občanov zamestnávaných v jednotlivých krajinách Únie či celej Európy, je pre krajiny, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú, tak jednoduché, tak nesmierne ľahké.
Tak prečo ich neuverejňujú, z akého dôvodu, prečo sa boja ich uverejnenia?
Aby, náhodou, niekto, nejaký občan, nezačal rozmýšľať – veľmi nebezpečným smerom pre Brusel a pre bohaté krajiny Únie a Európy, ktorých ekonomiky silne závisia od zahraničnej pracovnej sily – že, predsa, na prípravu tých ukrajinských pracovníkov pracujúcich v krajinách Únie a Európy, teda, na ich výchovu a vzdelávanie, musela ich rodná krajina, Ukrajina, vynaložiť určité náklady, že musela vynaložiť obrovské náklady.
Aby si náhodou niekto nespočítal, že, veď teda, ak počet tých ukrajinských občanov zamestnávaných v krajinách Únie a Európy dosahuje milióny, a že ak náklady na prípravu jedného ukrajinského pracovníka, teda náklady, ktoré sa vynaložili v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, tak, že ak tieto náklady sú v priemere také a také, že sú iste vo výške vyšších desiatok tisíc eur, tak potom náklady, ktoré boli vynaložené na prípravu týchto miliónov ukrajinských občanov do pozície pracovníkov, idú do stoviek miliárd eur.
A, naozaj, bez najmenšieho prikrášlenia či najmenšej nadsádzky, náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých ukrajinských občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, stovky miliárd eur skutočne predstavujú [5].
A občania, si, prirodzene, aj uvedomia, že tieto obrovské náklady, ktoré Ukrajina vynaložila na prípravu tých svojich občanov do pozície pracovníkov, ktorí pracujú v iných krajinách, tak že tieto náklady sú pre Ukrajinu nesmiernou stratou.
Sú stratou preto, pretože ukrajinskí občania pracujúci v zahraničí, síce, svojou prácou prinášajú zisky svojim zamestnávateľským krajinám, avšak tieto zamestnávateľské krajiny sa z takto dosiahnutých ziskov už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na prípravu ukrajinských občanov do pozície pracovníkov. Vynaložených na prípravu tých ukrajinských občanov, ktorí pracujú, práve, v ich ekonomikách.
A odtiaľ už je len krôčik k tomu, aby si aj slovenskí občania uvedomili, že, predsa, keď takto nesmierne, na nákladoch vynaložených na prípravu svojich občanov do pozície pracovníkov, stráca Ukrajina, tak potom aj Slovensko nesmiere stráca na nákladoch, ktoré vynakladá na prípravu tých svojich občanov do pozície pracovníkov, ktorí sú zamestnávaní v iných krajinách.
A stráca, naozaj, obrovskú sumu, pretože tých slovenských občanov pracujúcich v iných krajinách sú, predsa, státisíce.
Odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby si nielen slovenskí, ale aj občania tých krajín, z ktorých je pracovná sila masovo odčerpávaná, tak aby si aj občania týchto krajín uvedomili, že, veď predsa, keď Ukrajina stráca stovky miliárd bezplatným prenajímaním svojich občanov ako pracovníkov pre ekonomiky iných krajín, tak potom aj ich rodné krajiny strácajú obrovské sumy bezplatným prenajímaním svojich občanov iným krajinám.
Odtiaľ je už len krôčik k tomu, aby občania tých krajín, ktoré takýmto, pre ekonomiku ich krajiny škodlivým spôsobom – teda bezplatným prenajímaním občanov iným krajinám – prenajímajú svojich občanov, tak už je len krôčik k tomu, aby sa aj občania týchto krajín začali ozývať proti takejto nespravodlivej formy odčerpávania svojich občanov inými krajinami, teda, aby začali naliehať na začatie procesu spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené na výchovu a vzdelávanie tých ich občanov, ktorí pracujú v zahraničí.
Aby začali tlačiť na spravodlivú kompenzáciu týchto nákladov zo strany tých krajín, ktoré zahraničných občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Nikde sa o tejto obrovskej bezplatnej pomoci Ukrajiny, o pomoci poskytovanej krajinám Únie a Európy už dlhé roky, tak nikde sa o nej nič nehovorí, nehovoria o nej žiadni predstavitelia ani jednej z tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú.
A zmienok o tejto pomoci v médiách je, ak už, tak ako šafranu.
Snaha Bruselu i krajín Únie a Európy o utajenie informácií o rozsahu ukrajinskej bezplatnej pomoci v ich prospech, o pomoci formou miliónov ukrajinských pracovníkov zamestnávaných v týchto krajinách, tak táto snaha kopíruje dvadsaťročnú snahu Bruselu o zamlčovanie a ukrývanie informácií o rozsahu pomoci takého istého charakteru, o pomoci poskytovanej krajinám Únie i Európy zo strany Slovenska, teda o zamlčovanie informácií o počte občanov Slovenska pracujúcich v jednotlivých krajinách Únie či celej Európy.
Podrobnejšie je problematika zamlčiavania informácií o rozsahu pomoci formou pracovnej sily poskytovanej Slovenskom krajinám Únie a Európy opísaná v [17], a problematika príčin zamlčiavania tejto pomoci zasa v [14].
Prečo sa informácie o počtoch občanov Slovenska či jednotlivých krajín Únie pracujúcich v iných jej krajinách, tak prečo sa tieto informácie nikde neuvádzajú, prečo sa pred verejnosťou ukrývajú?
Či preto, aby, ako už bolo uvedené, tak aby nezačal občan rozmýšľať, z pohľadu Bruselu škodlivým smerom, teda, aby nezačal rozmýšľať o tom, že, predsa, na tie náklady vynaložené počas prípravy slovenských občanov do pozície pracovníkov, na náklady vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie, sa musel niekto poskladať, že tú ich prípravu musel niekto zaplatiť zo svojho.
Že na tie náklady sa museli poskladať a ich zaplatiť slovenskí občania, zaplatiť zo svojich vlastných vrecák. Že, teda, tie náklady, boli vynaložené na Slovensku, že ich zaplatilo Slovensko, že ich zaplatili všetci slovenskí občania.
A, že teda, keďže zamestnávanie slovenských občanov prináša ich zamestnávateľským krajinám zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných slovenských občanov, tak by sa patrilo, aby – dodržujúc tak základné pravidlo trhovej ekonomiky o úhrade nákladov zo zisku – sa na úhrade týchto nákladov spravodlivou mierou zúčastňovala každá krajina, ktorá slovenských občanov zamestnáva.
Prečo, z akého dôvodu, by krajiny, ktorých občania pracujú v zahraničí, napr. aj Slovensko, nemali dostávať určitú finančnú sumu ako spravodlivú kompenzáciu za svojho občana-pracovníka, za „výrobný prostriedok“, ktorý vyrobili len na svoje náklady?
Dostávať ako spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené v procese prípravy tohto občana na vykonávanie pracovnej činnosti? Ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, vynaložené v jeho rodnej krajine.
Prečo by túto spravodlivú kompenzáciu nemali dostávať od tej krajiny, ktorá ich občana zamestnáva, a ktorej zamestnávanie tohto občana prináša zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy tohto občana?
Predsa, netreba,vymýšľať nič nové, žiadny nový zákon či pravidlo, ktorým by sa riešila táto, doteraz neriešená situácia, stačí len dodržiavať už od počiatku ľudstva celosvetovo platiace pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Je jedno, ktorá krajina tie náklady vynaložila, a je jedno, ktorej krajine vynaloženie týchto nákladov prinesie zisk, podstatné však je, aby krajina, ktorej ten zisk vznikol, sa podieľala na primeranej úhrade týchto nákladov, to znamená, aby sa podieľala na primeranej úhrade týchto nákladov tej krajine, ktorá ich vynaložila.
Absolútne podstatné je, že náklady sa uhrádzajú zo zisku, ktorý vznikol ich vynaložením. A nepodstatné už je, komu ten zisk vznikol a kto vynaložil tie náklady.
Veď, z hľadiska morálneho, kedy je ten najvhodnejší, ten najpríhodnejší moment na ukončenie toho doterajšieho nesmierneho okrádania Ukrajiny krajinami Únie a Európy, okrádania v podobe odmietania účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených Ukrajinou v procese prípravy tých jej občanov do pozície pracovníkov, ktorí pracujú v našich krajinách, tak kedy je na to najvhodnejší moment, ak nie práve teraz, keď je Ukrajina devastovaná prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom, keď ide o jej existenciu, keď práve teraz tie peniaze tak zúfale potrebuje, keď má extrémne výdavky a minimálne príjmy.
Veď tu sa nejedná o peniaze, ktoré by sme Ukrajine mali darovať či požičať. Tu nejde o to, dať, darovať či požičať Ukrajine niečo z nášho, niečo z toho, čo patrí nám.
Tu ide o to, aby sme Ukrajine už, konečne, začali dávať to, čo je jej, čo jej právom patrí.
Tu sa jedná o peniaze, ktoré si krajiny Únie a Európy zamestnávajúce ukrajinských občanov, už dlhé roky, neprávom privlastňujú, miesto toho, aby ich vracali tomu, komu skutočne patria, teda miesto toho, aby ich vracali Ukrajincom.
„Veď, ak už upozorniť na tento závažný problém poškodzujúci ekonomiky mnohých krajín sveta, na problém nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily, tak niet na to vhodnejšej doby, než, práve teraz, keď negatívnymi dôsledkami bezplatného odčerpávania občanov je nielenže postihnutá krajina, z ktorej odchádza za prácou do zahraničia obrovská časť jej produktívnych občanov, časť percentuálne vyjadrená dvojciferným číslom, ale táto krajina je navyše tragicky postihnutá aj dôsledkami ozbrojeného konfliktu prebiehajúceho na jej území.
Ak už Ukrajine pomôcť, tak práve v tomto čase, keď prežíva dve obrovské nešťastia súbežne decimujúce jej ekonomiku.
Na jednej strane nešťastie vo forme ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny, a na strane druhej, nešťastie vo forme devastácie ukrajinskej ekonomiky spôsobenej nespravodlivým bezplatným odčerpávaním miliónov jej občanov krajinami Únie a Európy.“ [18]
Ak chceme Ukrajine, skutočne, pomôcť, ak chceme, aby naša pomoc pre ňu bola čo najúčinnejšia, tak potom našu doterajšiu snahu pomôcť Ukrajine vedenú heslom: „Pomôžme Ukrajine hmotnou a finančnou pomocou “, začnime viesť pod heslom, ktoré je pre nastolenie férovejších a spravodlivejších vzťahov s Ukrajinou, pre nastolenie, skutočne, obojstranne výhodných ekonomických vzťahov s Ukrajinou, oveľa aktuálnejšie: „Pomôžme Ukrajine tým, že jej začneme vracať to, čo je jej, čo jej patrí.“
Ak chceme, krajiny Únie a Európy, Ukrajine a jej občanom, skutočne, pomôcť, tak, úplne stačí, ak im začneme vracať to, čo patrí im, čo nie je naše, a čo si stále, už dlhé roky, neprávom privlastňujeme.
Nakoniec, dôkaz o vedomom a zámernom ukrývaní či zamlčiavaní informácií hovoriacich o nesmiernej pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy, o ukrývaní a zamlčiavaní zo strany médií a predstaviteľov jednotlivých krajín Únie či aj Bruselu, veľmi názorne vidieť aj na správaní sa tých, ktorí sa snažia Ukrajine, v súčasnej, pre ňu tak ťažkej dobe, čo najviac pomôcť.
Títo občania, rôzne organizácie, spoločnosti, spolky a inštitúcie, sa snažia svojou činnosťou o maximálnu podporu pomoci pre Ukrajinu.
Pre túto pomoc sa snažia získať čo najviac svojich spoluobčanov, čo najväčšiu časť verejnosti, využívajúc pri tom rôzne argumenty, ktorých použitie zvyšuje pravdepodobnosť vzrastu pomoci Ukrajine.
Využívajú buď osobné alebo sprostredkované svedectvá osôb, ktoré na Ukrajine boli, opisujú akému nešťastiu sú vystavení ukrajinskí občania v ich rodnej krajine, na území zasiahnutom ozbrojeným konfliktom.
Opisujú situáciu na územiach zasiahnutých bojmi, hovoria o obetiach z radov detí, žien, starých ľudí, o obetiach tak z radov civilov ako aj vojakov, hovoria o obrovských materiálnych škodách, ktoré vznikli bojmi.
Správne argumentujú tým, že sú to tragické chvíle pre Ukrajinu a jej občanov, pre ich deti, ženy, starých ľudí, pre všetkých. Že Ukrajinci potrebujú našu pomoc.
Opisujú to, čo buď sami videli, alebo čo vedia od iných osôb konfrontovaných so súčasnou realitou Ukrajiny, opisujú frustráciu ukrajinských občanov zo súčasnej situácie, ich hnev, a ich bezmocnosť, či ich smútok z obetí ich spoluobčanov.
Tí, ktorí sa snažia rozličnými zbierkami, či už materiálnymi alebo finančnými, organizovaním pomoci pre Ukrajinu, ktorí sa takto snažia Ukrajine pomôcť, sa, prirodzene, snažia využiť každý dostupný a vhodný argument, ktorý ich posunie bližšie k cieľu, ktorý pomôže zväčšiť podporu Ukrajiny.
Avšak, je tu jeden, jeden podstatný a pravdivý argument, snáď najúčinnejší v snahe získať čo najväčšiu podporu verejnosti pomoci Ukrajine.
A, tento argument, čuduj sa svete, nevyužíva nikto z nich, nikto z tých, ktorým na podpore Ukrajiny nesmierne záleží, a ktorí by, prirodzene, radi využili všetko, čo by im pomohlo podporu Ukrajiny zväčšiť.
Ale prečo, teda, tento argument nevyužívajú, keď by im tak veľmi pomohol v uskutočňovaní ich charitatívnej myšlienky čo najviac pomáhať Ukrajine? A, čo je to, vlastne, za argument?
Tým, snáď, najúčinnejším prostriedkom či argumentom na rast podpory pomoci Ukrajine, tak tým je poukázanie na rozsah pomoci, ktorú Ukrajina už dlhé roky bezplatne poskytuje krajinám Únie a Európy prostredníctvom miliónov svojich občanov ako pracovníkov pre ich ekonomiky.
Ak by sa občanom, ak by sa verejnosti jednotlivých krajín Únie i Európy, sprístupnila informácia o rozsahu tejto pomoci, o bezplatnej pomoci Ukrajiny ich krajinám, o pomoci, prostredníctvom ktorej ich rodné krajiny bezplatne, teda, zadarmo, získali desaťtisíce či státisíce ukrajinských pracovníkov, tak by občania týchto krajín, zrazu, videli, by si uvedomili, že to nie len ich rodná krajina pomáha v súčasnosti Ukrajine, ale že Ukrajina už, predsa, dlhé roky pomáhala a aj naďalej pomáha ich rodnej krajine.
Že jej pomáha množstvom ukrajinských pracovníkov pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti len na náklady svojich ukrajinských spoluobčanov, len na náklady Ukrajiny.
Občania jednotlivých krajín Únie a Európy by, zrazu, videli , že Ukrajina takýmto spôsobom pomáha ich rodným krajinám oveľa dlhšiu dobu, než pomáhajú ich rodné krajiny Ukrajine.
Ak by občania krajín Únie a Európy o tejto bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech ich rodných krajín vedeli, ak by informácie o rozsahu tejto pomoci boli uverejňované v médiách, či ak by o nich hovorili aj predstavitelia či politici týchto krajín, tak by to, jednoznačne, malo pozitívny účinok na ochotu verejnosti pomáhať Ukrajine.
Veď, ak už má človek niekomu pomáhať, tak je isté, že oveľa radšej a väčšou pomocou prispeje tomu, kto jemu samotnému už niekedy pomohol, než tomu, kto mu nikdy nepomohol.
Ale, práveže preto, že informácie o rozsahu pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy chýbajú, že tieto informácie o počte ukrajinských pracovníkov pracujúcich v našich ekonomikách nikto neprináša, žiadne médiá či politici, že tieto informácie sú, teda, pre verejnosť uzamknuté, a sú pre ňu veľkou neznámou, tak, práve z tohto dôvodu, nemôžu byť využité ako dôležitý argument na podporu pomoci Ukrajine.
Ako dôležitý argument aj pre tých, ktorí pomoc pre Ukrajinu organizujú a ktorí sa snažia o čo najväčšiu podporu tejto pomoci zo strany verejnosti.
Ten nedostatok či skôr absolútna absencia informácií o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy, či už informácií o počtoch ukrajinských občanov pracujúcich v ekonomikách jednotlivých krajín Únie a Európy, o sumárnej dĺžke času, ktorí odpracovali v danej krajine za daný rok [12] , prípadne aj informácií poukazujúcich na výšku nákladov, ktoré boli vynaložené na výchovu a vzdelávanie týchto ukrajinských pracovníkov, tak absencia týchto informácií spôsobila, že verejnosť krajín Únie a Európy žije v mylnom presvedčení, že to len ich rodné krajiny Ukrajine pomáhajú, že to len ich rodné krajiny Ukrajine dávajú, a Ukrajina im už nič nedáva, Ukrajina im už, vôbec, ani v tej najmenšej miere, nepomáha.
Žijú v mylnom presvedčení, že Ukrajina je pre ostatných zbytočnou záťažou, ktorá žije na úkor krajín Únie a Európy, ktorá vyžiera Európu.
A práve na tejto skutočnosti, teda na tom, že informácie o skutočnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy sa neuverejňujú, že chýbajú, tak na tejto skutočnosti padá aj snaha tých, ktorí by radi pomohli zväčšiť podporu Ukrajiny.
Ak tieto informácie nemajú, tak nemajú ani dôležitý argument, ktorého použitie by podporu pomoci Ukrajine mohlo, jednoznačne, len zvýšiť.
A, to, aké škodlivé je vedomé utajovanie informácií o skutočnej pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy, tak to vidieť aj v súvislosti s inou vecou.
Neklesá, totiž, len podpora pomoci poskytovanej Ukrajine, ale klesá aj podpora občanov Únie pomáhať tým ukrajinským občanom, ktorí , či už sami, alebo aj so svojimi rodinami, utiekli zo svojej krajiny, a sú ubytovaní v našich krajinách, v krajinách Únie a Európy.
Pokles ochoty pomoci týmto ukrajinským občanom na našom území, je tiež, spojený, práve s tým, že naši občania vidia len pomoc krajín Únie a Európy v prospech Ukrajiny, ale už nevidia pomoc, ktorú už dlhé roky bezplatne dostávame z Ukrajiny.
Už nevidia pomoc formou miliónov ukrajinských občanov zamestnávaných v našich ekonomikách.
A to, že túto pomoc zo strany Ukrajiny nevidia, to nie je ich vina, to je, práveže, vina predstaviteľov našich krajín, vina predstaviteľov Únie či aj vina médií krajín Únie a Európy, ktoré o pomoci Ukrajiny v náš prospech nepodávajú ani minimum informácií.
A, znovu vystupuje otázka: „A prečo o tejto pomoci zo strany Ukrajiny, tak prečo sa o tejto pomoci nič nehovorí? Prečo je na túto pomoc informačné embargo?
Komu tak záleží na tom, aby sa informácie o skutočnej pomoci Ukrajiny v prospech našich krajín, v prospech krajín Únie a Európy, tak aby sa tieto informácie nedostali na verejnosť?
Na jednej strane, predstavitelia Únie či jej krajín, oni všetci majú plné ústa slov o význame boja s dezinformáciami, o tom, aké je dôležité, aby občania našich krajín, krajín Únie a Európy, boli chránení pred nepravdivými či zavádzajúcimi informáciami, aký dôležitý je boj proti dezinformáciám, avšak, oni sami svojím konaním, svojou snahou o neuverejňovanie či zamlčiavanie pravdivých faktov týkajúcich sa obrovskej bezplatnej pomoci zo strany Ukrajiny, zo strany Slovenska, či aj zo strany iných chudobnejších krajín Únie, o obrovskej pomoci prostredníctvom pracovnej sily z týchto krajín, tak oni sami touto svojou snahou rozširovaniu dezinformácií o tom, že to len my pomáhame Ukrajine a ona nám už ani v najmenšej miere, že ona nás len vyžiera, tak oni sami touto svojou snahou rozširovaniu týchto dezinformácií napomáhajú.
Na zamlčiavanie informácií o pomoci Ukrajiny našim krajinám, krajinám Únie a Európy, na ich vedomé zamlčiavanie predstaviteľmi našich krajín či kompetentnými inštitúciami Únie, zamlčiavanie zo strany najvyšších inštitúcií našich krajín, zamlčiavanie zo strany tých krajín, ktoré zamestnávajú značné množstvá ukrajinských občanov, ako už bolo uvedené, existuje veľmi dobrý dôvod, a tí, ktorí to zamlčiavajú, dobre vedia, prečo to robia, prečo nemajú ani ten najmenší záujem na uverejnenie týchto informácií.
Krajiny, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú, sa, totiž, nechcú vzdať nemorálnej a neoprávnenej výhody, ktorú im, práve, „bezplatné“ odčerpávanie ukrajinských občanov poskytuje.
Veď, to bezplatné odčerpávanie a zamestnávanie občanov iných krajín šetrí, predsa, obrovské náklady ich štátnym rozpočtom. Šetrí im to náklady, ktoré by museli vynaložiť na prípravu potrebných pracovníkov z radov vlastných občanov, v prípade, ak by nemali k dispozícii, práve, tých ukrajinských.
V súčasnosti nemusia vynakladať náklady na prípravu pracovníkov z radov svojich občanov, pretože si potrebných pracovníkov bezplatne odčerpajú z Ukrajiny, ktorá im týchto pracovníkov zabezpečila na svoje náklady, na náklady svojich občanov.
Predstavitelia krajín zamestnávajúcich ukrajinských občanov si veľmi dobre si uvedomujú, že v prípade uverejnenia informácie o počte ukrajinských občanov zamestnávaných v ich krajinách, by si, nielen občania Ukrajiny, ale aj občania tých krajín Únie, z ktorých sú značné množstvá ich občanov bezplatne odčerpávané bohatšími krajinami Únie i Európy, tak občania týchto krajín by si uvedomili, aké obrovské straty pre ich krajiny toto bezplatné odčerpávanie ich spoluobčanov inými krajinami, znamená.
Uvedomili by si obrovskú hodnotu nákladov vynaložených na prípravu tých ich spoluobčanov, ktorí pracujú v zahraničí.
A tiež by si uvedomili, že všetky tie náklady boli platené len z ich vrecák, a, teda, že by bolo vhodné, že by bolo spravodlivé, aby sa na týchto nákladoch podieľali aj tí, tie krajiny, ktoré ich spoluobčanov zamestnávajú a ich prácou prichádzajú k značným ziskom.
A, práve preto, aby si občania krajín, z ktorých odchádza značné množstvo ich spoluobčanov za prácou do zahraničia, tak aby si nieže len neuvedomili tieto obrovské straty vznikajúce odchodom ich spoluobčanov za prácou do iných krajín, ale ešte viac z toho dôvodu, aby nevzniesli svoju požiadavku na spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli na ich spoluobčanov pracujúcich v zahraničí vynaložené – aby ju nevzniesli na tie krajiny, ktoré ich občanov bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú – tak práve preto krajiny zamestnávajúce zahraničných občanov neuverejňujú informácie o počte občanov jednotlivých krajín Únie pracujúcich v ich ekonomikách.
Jednoducho, krajiny odčerpávajúce a zamestnávajúce značné množstvá občanov iných krajín, dobre vedia, že uverejnením informácie o počte zahraničných občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách, vzrastá pravdepodobnosť toho, že by sa museli začať zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na prípravu týchto zahraničných občanov do pozície pracovníkov, teda, vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie.
A, keďže, na tejto spravodlivej kompenzácii nemajú ani ten najmenší záujem, tak, aby túto pravdepodobnosť znížili na minimum, tak z tohto dôvodu informáciu o počte občanov iných krajín, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách, neuverejňujú.
Požiadavka týchto krajín, ich požiadavka vyhnúť sa spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na prípravu tých zahraničných pracovníkov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách, má prioritu pred požiadavkou pomôcť Ukrajine tým, že by sa uverejnila informácia o počtoch ukrajinských občanov, ktorých zamestnávajú v ekonomike svojej krajiny.
V [14] je podrobnejšie rozobraté, prečo bohatšie krajiny Únie a Európy, bezplatne odčerpávajúce občanov z iných chudobnejších krajín, napr. zo Slovenska, Rumunska či Ukrajiny, tak prečo majú také obavy z uverejňovania informácií o počtoch občanoch iných krajín, ktorých bezplatne z iných krajín odčerpávajú a zamestnávajú v svojej ekonomike.
Vedia totiž, že uverejnením týchto informácií, by dali do ruky krajine, ktorej občanov zamestnávajú, pádny dôkaz umožňujúci jej v budúcnosti vymáhanie odškodnenia za bezplatné odčerpávanie občanov, ktoré sa v súčasnosti realizuje.
Tieto bohatšie krajiny vedia, že uverejnením týchto informácií vzrastá pravdepodobnosť toho, že by museli v budúcnosti odškodniť krajinu, z ktorej jej občanov odčerpávali či stále odčerpávajú.
Oprávneným dôvodom na neuverejňovanie informácií o počtoch zamestnávaných občanov iných krajín, je pre bohatšie krajiny aj v súčasnosti čoraz väčší tlak na odškodnenie tých krajín, ktoré boli poškodené otroctvom či kolonializmom:
„Vznikne tribunál kvůli historickému otrokářství? Podpora v Africe a Karibiku roste
- dubna 2024
Mezi africkými a karibskými zeměmi roste podpora pro vytvoření mezinárodního soudu, jenž by řešil krutosti, které se staly v době transatlantického obchodu s otroky. Iniciativu podporují Spojené státy a OSN.
Soud byl navržen už loni po vzoru jiných ad hoc soudů, jako byl norimberský tribunál pro nacistické válečné zločince po druhé světové válce. Nyní získal podporu v rámci širšího hnutí za odškodnění za otroctví. Informuje o tom agentura Reuters …
Rozsah případného soudu nebyl stanoven, ale fórum OSN v předběžné zprávě doporučilo, aby se zabýval odškodněním za zotročení, apartheid (rozdělování černošské populace od bílé), genocidu a kolonialismus…
Zastánci vytvoření soudu zabývajícího se odškodněním za otroctví tvrdí, že západní země a instituce by měly být pohnány k odpovědnosti, zejména vzhledem k přetrvávajícímu dědictví rasové diskriminace…
K potenciálnímu vytvoření soudu se vyjádřil mluvčí britského ministerstva zahraničí. Agentura Reuters uvádí, že připustil roli Velké Británie v transatlantickém otroctví, ale uvedl, že země nemá v plánu platit odškodnění. Místo toho by se měly minulé křivdy řešit poučením z historie a řešením „dnešních problémů“, dodal.“ [20]
Podobných článkov ako je aj ten, ktorého časť je v vyššie uvedenej citácii, je čoraz viac, a sú dôkazom toho, že rastie tlak na vyrovnanie sa s pozostatkami otroctva ako aj kolonializmu, tlak na odškodnenie tých, ktorí boli týmito zločinnými procesmi postihnuté.
A krajiny, ktoré v súčasnosti bezplatne odčerpávajú a zamestnávajú značné množstvá občanov z iných krajín, si uvedomujú, že tak, ako vzrastá tlak na odškodnenie tých krajín, ktoré boli poškodené otroctvom či kolonializmom, tak sa bude čoraz viac zvyšovať tlak aj na odškodnenie tých krajín, ktoré v súčasnosti trpia škodlivým bezplatným odčerpávaním svojich občanov bohatšími krajinami.
A, práve, to je dôvod, ktorý ich vedie k tomu, aby neuverejňovali počty občanov iných krajín, ktorých zamestnávajú v svojej ekonomike. Uverejnením tohto údaju, ako už bolo uvedené, by, totiž, dali do rúk krajín, z ktorých odčerpávajú pracovnú silu, dôležitý argument umožňujúci im v budúcnosti vymáhanie odškodnenia za škôdy vzniknuté nemorálnym bezplatným odčerpávaním svojich občanov (viac [14]).
Umožňujúci im vymáhanie odškodnenia od tých krajín, ktoré ich občanov týmto škodlivým spôsobom, teda bezplatne, odčerpávajú.
Chceme pomôcť Ukrajine? Netreba vymýšľať nič nové. Účinné riešenie je tu už dávno, už dávno sa ponúkalo a stále sa ponúka, stačí ho len zaviesť do života, stačí ho len začať realizovať. Ukrajina nepotrebuje z našej strany žiadne pôžičky, žiadne dary, granty či charitu.
Úplne postačí, ak sa začne dodržiavať a realizovať, celosvetovo a počas celej histórie ľudstva platné pravidlo trhovej ekonomiky o spravodlivej kompenzácii nákladov zo zisku, úplne postačí, aby krajiny ktoré odčerpávajú ukrajinských občanov, tak, aby sa tieto krajiny začali podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy tých ukrajinských občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Ukrajina stráca každý rok desiatky miliárd eur len preto, že krajiny Únie a Európy, že všetky krajiny, ktoré zamestnávajú jej občanov v svojich ekonomikách, tak že všetky tieto krajiny sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré vynaložila Ukrajina na výchovu a vzdelávanie tých svojich občanov, ktorí pracujú v iných krajinách.
Riešime, Brusel či krajiny Únie a Európy, ako pomôcť Ukrajine, navrhujeme rôzne formy pomoci, od grantov cez pôžičky, dary atď:
„EÚ vyplatila prvé miliardy eur v rámci nového nástroja pre Ukrajinu“
Brusel 20. marca (TASR) – Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že vyplatila prvých 4,5 miliardy eur v rámci nového nástroja EÚ pre Ukrajinu. Na správu exekutívy EÚ upozornil spravodajca TASR.
…Nástroj pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur poskytne stabilné a udržateľné financovanie na podporu obnovy, rekonštrukcie a modernizácie Ukrajiny počas rokov 2024 – 2027, vrátane kľúčových reforiem potrebných pri napĺňaní eurointegračných ambícií Kyjeva. Táto suma sa skladá zo 17 miliárd eur v podobe grantov a 33 miliárd eur vo forme pôžičiek.“ [21]
Ako vidieť z vyššie uvedenej citácie, Únia sa snaží pomôcť Ukrajine aj formou pôžičiek a grantov.
Samozrejme, každá pomoc pre Ukrajinu je dobrá, avšak, aj takáto pomoc zo strany EU je spojená s určitými komplikáciami, napr. už len zdĺhavosťou schvaľovacieho procesu a súhlasom všetkých členov EU.
Oveľa efektívnejším spôsobom pomoci Ukrajine by bola realizácia spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré vynaložila Ukrajina v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu (na vykonávanie pracovnej činnosti), teda, ktoré Ukrajina vynaložila v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania svojich občanov. Ktoré vynaložila Ukrajina na tých svojich občanov, ktorí sú zamestnávaní v krajinách Únie i Európy.
Predsa, táto spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na prípravu pracovníka, spravodlivá kompenzácia týkajúca sa nielen Ukrajiny, ale aj Slovenska, Rumunska či ďaľších krajín, je niečím, čo sa už malo dávno uskutočňovať, čo vyplýva z celosvetovo a počas celej histórie ľudstva platného pravidla o kompenzácii nákladov zo zisku.
Túto kompenzáciu by mala automaticky uskutočňovať každá krajina, ktorá odčerpáva občanov inej krajiny a ich zamestnáva v svojej ekonomike.
Podrobnejšie o spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, teda vynaložených na jeho výchovu a vzdelávanie – viď [22] i [23].
Ako už bolo uvedené v [19], ak by sme Ukrajine vracali len 10 eur za každý deň, ktorý odpracuje jej občan v iných krajinách, teda aj v krajinách Únie a Európy, tak Ukrajina by ročne získala – z titulu spravodlivej kompenzácie nákladov – viac než 22 miliárd eur. A to je, ešte, silne podhodnotená suma. V skutočnosti je to oveľa viac než tých 22 mld eur. Problematika spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré vynaložila Ukrajina na prípravu svojich občanov do pozície pracovníkov je podrobnejšie opísaná napr. v [5], či aj v [4].
Ako vidieť z vyššej citácie, EU hodlá počas štyroch rokov, r. 2024-2027, poskytnúť Ukrajine sumu 50 mld eur.
To sú peniaze vo forme pôžičiek a grantov. Na jeden rok to vychádza priemerne na 12,5 miliardy eur.
Ak by sme, však, EU či aj ostatné krajiny Európy, pristúpili k už vyššie spomínanej kompenzácii nákladov vo výške 10 eur za deň, za každého ukrajinského občana pracujúceho v krajinách Únie a Európy, tak za rok by Ukrajina obdržala sumu vyššiu než 22 mld eur.
A za štyri roky by to bolo minimálne 88 miliárd. To je o 38 mld eur viac, než to, čo ponúka Ukrajine Únia na roky 2024-2027.
Ale to, čo je dôležité, tak to je to, že na schvaľovanie týchto peňazí Ukrajine nie je potrebný žiadny súhlas všetkých krajín Únie.
Jednoducho, tieto peniaze by náležali Ukrajine od každej krajiny, ktorá zamestnáva jej občanov.
Náležali by jej z titulu spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré Ukrajina vynaložila v procese prípravy tých svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, ktorí sú zamestnávaní v krajinách Únie a Európy.
Niektoré krajiny Únie a Európy zamestnávajú tisíce ukrajinských občanov, niektoré desaťtisíce, a sú aj také, ktoré zamestnávajú státisíce ukrajinských občanov.
Ak začneme dodržiavať základné pravidlo trhovej ekonomiky o úhrade nákladov zo zisku, ak sa začneme spravodlivo podieľať na úhrade nákladov, ktorých Ukrajina vynaložila v dlhodobom procese prípravy tých svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ktorých zamestnávame v svojich ekonomikách a ktorých nám Ukrajina v súčasnosti bezplatne poskytuje, tak Ukrajina získa každoročne obrovskú sumu, ktorá jej právom patrí, a ktorá by jej, práve, v súčasnej, pre Ukrajinu tak nesmierne ťažkej dobe, nesmierne pomohla.
Záleží len od nás, od krajín Únie i Európy, čo urobíme, ako sa zachováme v súčasnej, pre existenciu Ukrajiny kriticky dôležitej dobe. Záleží len od nás, či chceme naše vzťahy s Ukrajinou budovať ako vzťahy rovných s rovnými, alebo budeme pokračovať v súčasnom kurze znamenajúceho obohacovanie sa našich krajín, krajín Únie a Európy, na úkor Ukrajiny, na úkor jej občanov.
Súčasný zápas za zavedenie spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy pracovníka, teda vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana, zápas za to, aby sa krajiny, ktoré v súčasnosti bezplatne odčerpávajú občanov z iných krajín ako pracovníkov pre svoje ekonomiky, tak aby sa tieto krajiny začali spravodlivo podieľať na nákladoch, ktoré boli vynaložené pri príprave týchto zahraničných pracovníkov, tak tento zápas môže byť príležitosťou pre každého, kto chce pomôcť ukončiť už stáročia trvajúci nespravodlivý proces škodlivého, bezplatného odčerpávania občanov jedných tých chudobnejších krajín, druhými tými bohatšími krajinami.
Príležitosťou tak pre kandidátov do budúcich eurovolieb, ako aj príležitosťou pre jednotlivé krajiny, ktoré sú procesom škodlivého bezplatného odčerpávania občanov postihnuté (viac – viď [18]).
3.4 Nikto sa za nás, Slovákov, nepostaví, musíme si pomôcť sami.
Nikto tento problém, problém nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily, nebude za nás, Slovákov, riešiť, je to len na nás, na našich predstaviteľoch, či na niekom, komu vadí, a nemôže sa zmieriť s tým, že jeho spoluobčania sú neustále okrádaní.
Bezplatným odchodom svojich občanov do zahraničia nestráca len Ukrajina, ale aj Slovensko, či mnoho ďaľších krajín. Slovensko stráca obrovské peniaze, a preto by sme sa mali pokúsiť urobiť všetko preto, aby sme tento zhubný proces zastavili.
Veď spravodlivé vyriešenie tohto problému, problému škodlivého bezplatného odčerpávania občanov, je v záujme náš všetkých, v záujme všetkých občanov Slovenska, nezávisle od nášho politického presvedčenia, nezávisle od našich názorov na to či ono, nezávisle od toho či patríme k pravičiarom, či k ľavičiarom, alebo k tým v strede, či sme radikálni či umiernení, či sme homo či heterosexuáli, resp. iní, či sme chudobní alebo bohatí, starí alebo mladí, nezávisle od vierovyznania, či sme kresťania či pohania, či fandíme Západu či Východu alebo niekomu inému.
Spravodlivé vyriešenie tohto problému je v záujme nielen našej krajiny, ale všetkých tých, ktoré sú problémom nespravodlivého bezplatného odčerpávania poškodzované. A na svete ich je veľa.
Nikto iný to za nás neurobí. Musíme sa do toho pustiť my sami, my, ktorí sme poškodzovaní procesom bezplatného odčerpávania našich občanov bohatšími krajinami.
Veď, nakoniec nie oni, teda tí, čo od nás bezplatne berú pracovníkov, tak nie oni sú tí zlí, oni, predsa, využívajú len to, čo sme im my dovolili, na čo sa nikto od nás nesťažuje, na čo nikto od nás, žiadny náš predstaviteľ, nikto, kto zastupuje našich občanov, neupozorňuje.
Či sa už riešenia tohto obrovského problému nesmierne poškodzujúceho Slovensko a jeho občanov, problému nespravodlivého bezplatného odčerpávania slovenských občanov inými krajinami, tak či sa jeho riešenia chytí niekto zo súčasných predstaviteľov Slovenska, či niekto z tých, ktorí kandidujú vo voľbách do europarlamentu, alebo sa toho chytí hocikto iný, jednoducho, niekto, komu nesmierne záleží na osude jeho rodnej krajiny a jeho spoluobčanov, tak … ten, kto sa na podujme, ten to bude mať nesmierne ťažké.
Bude sa musieť postaviť proti tým silnejším a bohatším, ktorí tento problém nechcú riešiť, pretože, práve jeho neriešenie im prináša obrovské zisky, aj keď za cenu zbedačovania iných.
Zastať sa práv občanov iných krajín je chvályhodné. Ale postaviť sa za práva občanov vlastného štátu, postaviť sa za práva občanov svojej rodnej krajiny, za práva svojich spoluobčanov, postaviť sa za práva pošliapavané tými mocnejšími bratmi či súrodencami v jednej veľkej rodine nazývanej Európska únia, tak … tak to chce odvahu nezviazanú vypočítavosťou.
To chce odvahu skutočného štátnika plne stojaceho za svojim národom, ktorý nevidí hriechy len tých jedných, len tých vzdialenejších, tých cudzích, tých, ktorých kritika nemôže kritizujúcemu ublížiť, ale ktorý vidí do očí bijúce previnenia aj tých bližších, mnohokrát od nás silnejších, ktorý nebojuje len za práva niektorých, ale ktorý bojuje za rovnú spravodlivosť pre všetkých, ktorý dobro vlastného národa povyšuje nad svoj osobný záujem.
[4] https://www.ivl.sk , kapitola F4 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 73 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F4- Ukrajina a Slovensko ako otroci pracujúci zadarmo, či EU v súčasnej podobe nie je dobrodením, ale čoraz väčším trestom“
[5] https://www.ivl.sk , kapitola F2 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 31 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F2- Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac než 369 miliárd eur“
[12] https://www.ivl.sk , kapitola A9 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 40 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
„A9- Rozpočty novopristúpených členských krajín – zdroj financovania bohatších ekonomík Únie“
[14] https://www.ivl.sk , kapitola F15 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 203 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F15- Prečo sa Brusel zubami-nechtami, silou mocou a za každú cenu, bráni uverejňovaniu počtu občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných krajinách Únie“
[17] https://www.ivl.sk , kapitola F14 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 195 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F14- Slovenský občan má, predsa, právo vedieť, koľko jeho spoluobčanov pracuje v iných krajinách Únie“
[18] https://www.ivl.sk , kapitola F18 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 230 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F18- Otázkou nie je, či nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily skončí, otázkou je kedy skončí, a kto bude tým prvým, kto mu začne vykrúcať krk. Môže byť ním Slovensko.“
[21] https://www.teraz.sk/najnovsie/eu-vyplatila-prvych-45-miliardy-eur-v/782626-clanok.html
[22] https://www.ivl.sk , súbor „Odvďačme sa rodičom“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
[23] https://www.ivl.sk , súbor „Úniu áno, ale nie takúto“, (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
Dlhéééééé, trápne ...... u nás i v Nemecku... ...
Celá debata | RSS tejto debaty