Ochotne sa, krajiny Európy, pýšime a poukazujeme na to, čo im, Ukrajincom, dávame, ale už ani slovkom nespomenieme, čo od nich, zadarmo, už dlhé roky dostávame.
Ak by sme Ukrajine vracali len 10 eur za každý deň, ktorý odpracuje jej občan v krajinách Únie či Európy, ročne by sa jej vrátilo viac než 22 miliárd eur. To by z našej strany nebola žiadna charita, ani dar, či pôžička, ale len časť z toho, čo sme mali Ukrajine už dávno vracať, na čo má Ukrajina svätý nárok.
Prvá časť príspevku už bola uverejnená pod názvom:
1.Okrádate nás a vyžierate, bratia unijní, tak ako okrádate a vyžierate aj Ukrajinu. Nečudujte sa, teda, výsledku slovenských volieb. [16]
Predstavitelia viacerých krajín Únie, či aj Bruselu, sú rozčarovaní z výsledku slovenských parlamentných volieb, avšak, už nechcú vidieť, že ten výsledok je aj dôsledok ich politiky priživovania sa a žitia na úkor Slovenska, na úkor jeho občanov.
1.1 Vaša krajina sa na slovenských občanoch tiež priživuje.
1.2 Nikto, žiadna unijná krajina, Slovensku bližšia či vzdialenejšia, sa Slovákov nezastala.
1.3 Slovensko a Ukrajina sú ako otroci. Tiež odvedú obrovskú prácu, ale už nedostanú za ňu zaplatené.
Ďaľší text predstavuje druhú, aktuálnu časť príspevku:
2. Krajiny Únie a Európy dlžia Ukrajine stovky miliárd eur – dokedy ju budeme ešte okrádať?
Brusel, médiá a politici v krajinách Únie a Európy, so zanietením a farbisto opisujú pomoc svojich krajín Ukrajine, ale o tej opačnej, o dlhoročnej pomoci Ukrajiny ich krajinám, už zarputile mlčia.
2.1 Podpora Ukrajiny klesá – medvedia zásluha médií a predstaviteľov krajín Únie a Európy
2.2 Ranking krajín Ukrajine pomáhajúcich máme, či ako sa na najväčších priateľov Ukrajiny hrajú tí, čo jej najviac škodia.
2.1 Podpora Ukrajiny klesá – medvedia zásluha médií a predstaviteľov krajín Únie a Európy
Ukrajina je v ťažkej ekonomickej situácii. Zúfale potrebuje peniaze, minimálne na základný chod krajiny. Potrebuje peniaze na chod štátnych inštitúcií, škôl, úradov, na platy ich zamestnancov, na chod dopravy, na zdravotníctvo či dôchodky, na odstraňovanie škôd spôsobených ozbrojeným konfliktom, … chýbajú jej peniaze na všetko.
A kde ich zobrať? Kde nájsť tie tak potrebné peniaze, ktoré by pomohli Ukrajine prežiť súčasnú, nesmierne ťažkú situáciu?
Krajiny Únie a Európy, už od začiatku vypuknutia ozbrojeného konfliktu, Ukrajine pomáhajú a posielajú jej pomoc, a nielen vojenskú. Posielajú humanitárne zásielky, posielajú peniaze.
Avšak, tá pomoc čoraz viac slabne, tých peňazí je čoraz menej. A ochota krajín, a nielen tých z Európy, ochota posielať ďaľšiu pomoc, je čoraz menšia.
Občania krajín, ktoré sa pomoci zúčastňujú, sú z predlžujúceho sa ozbrojeného konfliktu čoraz viac frustrovaní, čoraz unavenejší, pretože, táto ich pomoc Ukrajine, sa, bohužiaľ, premieta aj do ekonomickej situácie ich krajiny, a, teda, následne aj do stavu ich peňaženiek. Ich počiatočné nadšenie, čo najviac pomáhať Ukrajine, ochabuje.
Ľudia sú od samého začiatku ozbrojeného konfliktu neustále informovaní o tom, ako ich krajiny Ukrajine pomáhajú, čo všetko jej dávajú.
Avšak, ich nadšenie pomáhať, už nie je také, aké bolo na začiatku, počiatočná eufória čoraz viac vyprcháva, ľudia sú množstvom informácií o konflikte na Ukrajine zahltení, presýtení, unavení. A tomu poklesu nadšenia napomáha aj stav ekonomiky ich rodnej krajiny, ktorý sa, bohužiaľ, vo väčšine európskych krajín, ak nie vo všetkých, skôr zhoršuje než zlepšuje.
A to sa negatívne premieta aj do postoja občanov k pomoci pre Ukrajinu. Jej podpora začína u verejnosti klesať.
Občania našich krajín, totiž, vedia, že predlžovanie konfliktu bude, nielenže devastovať Ukrajinu a ožobračovať jej obyvateľov, ale sa negatívne premietne aj do ich ekonomickej situácie.
Čím dlhší konflikt, tým viac peňazí, ktoré sú ním viazané, samozrejme, aj peňazí krajín Únie či Európy, ktoré Ukrajine pomáhajú, ktoré časť finančnej záťaže Ukrajiny prebrali na svoje plecia.
Médiá v európskych krajinách, politici či predstavitelia jednotlivých krajín alebo rôznych organizácií realizujúcich pomoc pre Ukrajinu, nestále hovoria o tom ako veľmi sme už Ukrajine pomohli, ako veľa jej dávame, ako by sme jej mohli pomôcť ešte viac.
No, a práve to, že sa neustále zdôrazňuje len fakt toho, ako veľmi Ukrajine pomáhame, že sa podčiarkuje význam len toho, koľko jej dávame, tak ľudia si tento fakt, spolu so všeobecne sa zhoršujúcou ekonomickou situáciou ich krajiny či ich samých, spájajú v úvahe: „Naša ekonomická situácia sa zhoršila aj preto, pretože nadmerne pomáhame Ukrajine. O čo viac im, Ukrajincom, z toho nášho dáme, o to menej nám ostane, o to viac sa budeme musieť uskromniť.“
A, práve, pozorovateľné zhoršovanie ekonomickej situácie občanov, hoci sa začalo už pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, rozširovaniu tejto úvahy napomáha.
Čiže, uvedomenie si, médiami a politikmi neustále zdôrazňovaného faktu o neprestávajúcej pomoci krajín Únie a Európy v prospech Ukrajiny, uvedomenie si faktu rozsahu tejto pomoci, sa ľuďom premieta do úvahy, že to, čo Ukrajine dávame, je, vlastne, to, čo strácame, o čo prichádzame, skutočnosť darovaného sa ľuďom stotožňuje aj ako skutočnosť strácaného.
Čoraz viac občanov sa vyjadruje v zmysle: „Áno, samozrejme, pomôžeme v núdzi tomu, komu pomôcť treba, ale každá pomoc má svoje hranice, ktorých prekročenie znamená ohrozenie či zhoršenie našej ekonomickej situácie, našej životnej úrovne. Čím viac budeme Ukrajine pomáhať, tým viac to negatívne ovplyvní našu situáciu.“
Potom, nemožno sa čudovať tomu, že, práve, aj „vďaka“ tomu neustálemu zdôrazňovaniu pomoci našich krajín, krajín Únie a Európy, v prospech Ukrajiny, a zamlčovaniu ukrajinskej pomoci v prospech našich krajín, narastá v občanoch pocit, že Ukrajine už pomáhame príliš dlho, že jej pomáhame nadštandardne, že jej pomáhame oveľa viac akoby si zaslúžila, že my jej pomáhame, avšak ona nám už vôbec nie, a tento pocit sa u občanoch aj zreteľne prejavuje v poklese podpory pomoci Ukrajine, čo vidieť napr. aj z nasledujúcich citácií článkov rôznych médií:
„Viaceré prieskumy z posledných mesiacov naznačujú, že podpora Ukrajiny na Slovensku klesá. Dáta jasne ukazujú, že podpora Ukrajiny na Slovensku klesá. Podľa sociálnej psychologičky môže byť za týmto trendom napríklad aj závisť – spoločnosť totiž vníma zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a mnohí majú Ukrajincov zaškatuľovaných ako tých, ktorí dostávajú všetko zadarmo.“ [6]
„Komentáre na sociálnych sieťach naznačujú, že sa pomaly láme aj nálada voči Ukrajincom…Opisuje, že ľudia začali byť podráždení a ruka v ruke s tým ustúpila aj prosociálnosť. „Ľudia začali byť do istej miery až agresívni. Bolo na mieste očakávať podobný trend aj v otázke Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou.“ [7]
„Proč mě nemají Češi rádi, co jsem jim udělal?“ Tato dětská otázka prý zaznívá v plzeňském komunitním centru zaměřeném na pomoc Ukrajincům poměrně běžně.“ [8]
A, paradoxne, médiá i politici, proste, všetci, ktorých verejnosť sleduje, neustálym zdôrazňovaním faktu, že koľko toho Ukrajine dávame, ako veľmi jej pomáhame, vlastne, preukazujú podpore Ukrajiny medvediu službu.
Neustále mediálne podsúvanie informácie o tom, ako Ukrajine veľmi pomáhame, napomáha v ľuďoch rastu presvedčenia, že za našu aktuálnu, nie najlepšiu ekonomickú situáciu, môže, práve, aj naša intenzívna podpora Ukrajine. Teda aj úvahy občanov o tom, čo, resp. kto všetko môže za zhoršovanie našej ekonomickej situácie, si našli nezanedbateľného vinníka v postave pomoci Ukrajine.
Neustále zdôrazňovanie tejto pomoci, zdôrazňovanie jej významu a rozsahu, vlastne, vytvára znamenite živnú pôdu pre úvahu, že čím viac Ukrajine dávame, tým menej zostáva pre nás, o to viac oberáme svojich občanov, o to viac má táto naša pomoc Ukrajine podiel na zhoršujúcej sa ekonomickej situácie občanov krajín Únie a Európy.
Zatiaľ, všade, vo všetkých hlavných médiách, televízia, novinári, komentátori, politici, osobnosti z rôznych oblastí života, predstavitelia rôznych inštitúcií, tak oni všetci rozsiahle informujú o tom, ako veľmi Ukrajine pomáhame, aká veľká je táto pomoc, čo všetko táto pomoc pre Ukrajinu znamená.
A, v tom je kameň úrazu. Práve, v tom tkvie veľmi podstatná príčina celkového ochabovania podpory pomoci Ukrajine.
Pretože, zatiaľ čo pomoc krajín Únie a Európy smerovaná na Ukrajinu má v množstve médií náležitú propagáciu, už nikde, v žiadnych médiách, sa nedozviete, žiadny politik či predstaviteľ nejakej krajiny, doteraz, ani jeden jediný raz nespomenul skutočnosť toho, že Ukrajina nám, predsa, už dlhé roky nesmierne pomáha. Že nám pomáha bezplatne, t. j. za svoju pomoc nič neberie. Že pomáha všetkým krajinám Únie a Európy.
Nikto občanov, nikto verejnosť, zatiaľ, za tie dlhé roky, neupozornil a neupozorňuje na to, že, Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, pomáha oveľa dlhšie než my, krajiny Únie a Európy, pomáhame jej, Ukrajine. My jej pomáhame dva roky, pomáhame jej od doby vypuknutia ozbrojeného konfliktu, ale Ukrajina nám pomáha oveľa, oveľa dlhšiu dobu.
Už nikto, žiadne médiá či novinári, komentátori, politici, predstavitelia jednotlivých krajín či Únie, žiadna z množstva organizácií zaoberajúcich sa pomocou ľuďom či ochranou práv človeka, či rôzne iné subjekty, tak, zatiaľ nikto, doteraz, ani jeden jediný raz, neupozornil verejnosť na to, že Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, už dlhé roky pomáha obrovskou pomocou, porovnateľnou, možnože, či skôr, oveľa oveľa väčšou, než my pomáhame jej.
Pomáha nám formou miliónov svojich občanov, ktorých bezplatne poskytuje krajinám Únie a Európy ako lacných a kvalifikovaných pracovníkov pre ich ekonomiky.
Ukrajina, každoročne, už dlhé roky, bezplatne zásobuje krajiny Únie a Európy miliónmi svojich občanov-pracovníkov, ktorých pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania.
Pripravila ich len na svoje náklady, len na náklady svojho štátneho rozpočtu, len na náklady svojich občanov.
Tie náklady, náklady na prípravu tých jej občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, ju stáli stovky miliárd eur. A, stovky miliárd, to, naozaj, sú. [9]
Na jednej strane sa my, krajiny Únie a Európy, pózujeme do roly charitatívnych bohatierov, ktorí Ukrajine v súčasnej, pre ňu veľmi ťažkej situácii, nezištne pomáhajú, všade to o sebe za pomoci tých najvýznamnejších médií s náležitou pompou hlasno šírime, aby to každý vedel, aby to nikomu neuniklo, aby každý videl, akí sme my charizmatickí hrdinovia, ako pomáhame druhému v núdzi, avšak na strane druhej sme už tichúčko, a ani tým najmenším slovkom sa nezmienime o oveľa dlhšie trvajúcej obrovskej pomoci zo strany Ukrajiny, pomoci formou miliónov pracovníkov, ktorú krajinám Únie či Európy táto východoeurópska krajina už dlhé roky bezplatne poskytuje, o pomoci na ktorú Ukrajina neskutočne dopláca.
Na ktorú nesmierne doplácajú všetci občania Ukrajiny, celá Ukrajina.
Nikto z predstaviteľov európskych krajín, nikto z predstaviteľov Únie, tak nikto z nich, doteraz, ani jedným jediným slovkom neocenil obrovskú bezplatnú pomoc Ukrajiny smerujúcu do krajín Únie či celej Európy.
Nikto z nich, dosiaľ, neocenil pomoc, ktorú kompletne zaplatili občania Ukrajiny zo svojich vlastných vrecák.
Ochotne sa pýšime a poukazujeme na to, čo im, Ukrajincom, dávame, ale ani slovkom už nespomenieme, čo od nich, zadarmo, už oveľa dlhšiu dobu dostávame, čo si berieme bez toho, aby sme sa za to nejakým spôsobom s Ukrajinou vyrovnávali, čo si berú jednotlivé krajiny Únie a Európy od Ukrajiny bez toho, aby sa jej za túto obrovskú pomoc, aspoň slovkom, poďakovali.
Naši predstavitelia, predstavitelia krajín Únie i Európy, či aj najvyšší predstavitelia Únie, radi pred verejnosťou zdôrazňujú ako im, Ukrajincom, naše krajiny už dva roky intenzívne pomáhajú, ale ani jeden jediný z nich doteraz nespomenul, o koľko dlhšie už obrovskou, z ekonomického pohľadu oveľa rozsiahlejšou bezplatnou pomocou, pomáha Ukrajina našim krajinám prostredníctvom miliónov ukrajinských občanov pracujúcich v ekonomikách krajín Únie a Európy.
Prečo sa nič nehovorí o tejto pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, o obrovskej pomoci formou bezplatne poskytovanej pracovnej sily, formou miliónov ukrajinských pracovníkov pracujúcich v krajinách Únie a Európy a pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti len na náklady Ukrajiny?
Veď tie náklady na prípravu tejto pracovnej sily stáli ukrajinských občanov stovky miliárd eur.
A, to je, predsa, nebotyčná suma, a ten, kto ju vynaložil, teda Ukrajina, si iste zaslúži, minimálne, aspoň poďakovanie zo strany tých krajín Únie a Európy, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú.
To nie my, krajiny Únie a Európy, ale oni, Ukrajinci, zaplatili prípravu týchto ukrajinských pracovníkov zo svojich vlastných vrecák, a krajiny, ktoré ich zamestnávajú, neprispeli na ňu ani minimálnou sumou.
Prečo sa o tom, o tejto pomoci Ukrajiny nikde nepíše, prečo o tom niet zmienky, niet žiadnych informácií, ani v jedných médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú?
Prečo o tom nehovoria, a sa ani slovkom nezmienia predstavitelia Únie či predstavitelia tých krajín Únie a Európy, ktoré z Ukrajiny bezplatne odčerpávajú desaťtisícové či státisícové počty jej produktívnych občanov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách?
„Nezávislá Ukrajina sa za obdobie samostatnosti stala jednou z popredných krajín, ktorej obyvatelia chodia za zárobkom do zahraničia. Podľa ukrajinského Ministerstva sociálnej politiky ide približne o 3,5 milióna Ukrajincov. Po zarátaní pracovníkov, ktorí chodia za prácou len krátkodobo v takzvanom režime malého pohraničného styku, je celkový počet Ukrajincov pracujúcich v zahraničí 7 až 9 miliónov.“ [10] (uverejnené v decembri 2019)
Z vyššie uvedenej citácie vidieť, že minimálne 3,5 milióna Ukrajincov je zamestnávaných mimo územia svojej rodnej krajiny, predovšetkým v krajinách Európy.
Milióny z nich – ako stavební robotníci, lekári, zdravotné sestry, programátori, pracovníci pri výrobných linkách či v poľnohospodárstve, v baniach a v iných profesiach – pracujú, teda, aj v členských krajinách Únie.
Keďže minimálne náklady vynaložené na prípravu ukrajinského občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu do jeho 18. roku, teda náklady vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie do 18. roku, predstavujú hodnotu 41 000 eur [11, resp. 11A], tak potom náklady vynaložené na prípravu týchto 3,5 milióna ukrajinských občanov pracujúcich v zahraničí predstavujú sumu:
3,5 mil. x 41 000 eur = 143,5 miliárd eur.
A ak rátame s hornou hranicou udávanou pre počet Ukrajincov zamestnávaných v zahraničí, teda s údajom 9 mil. Ukrajincov, tak potom ich „výrobná hodnota“ bude predstavovať minimálnu sumu:
9mil. x 41 000 eur = 369 miliárd eur.
Poznámka: Vyššie uvedená citácia uvádzajúca počet Ukrajincov pracujúcich v zahraničí zachytáva stav pred piatimi rokmi, v r. 2019. V súčasnosti, v čase prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu, pracuje v zahraničí oveľa viac ukrajinských občanov. Ich počet prekračuje hodnotu 10 miliónov.
Čiže, Ukrajina bezplatne, každoročne, poskytuje iným krajinám – predovšetkým krajinám Únie a Európy – svojich občanov ako pracovníkov v rôznych profesiach, ako „výrobné prostriedky“, na výrobu ktorých Ukrajina, jej občania, vynaložili sumu minimálne 369 miliárd eur.
A aj táto hodnota nákladov, týchto 369 miliárd eur, predstavujúca náklady ukrajinskej ekonomiky na prípravu tých pracovníkov, ktorí pracujú v zahraničí, je značne podhodnotená, pretože uvažuje len s nákladmi vynaloženými na prípravu občana do jeho 18. roku, a teda, nezachytáva náklady na prípravu tých pracovníkov, ktorí k vykonávaniu svojej profesie nevyhnutne potrebujú vysokoškolské vzdelanie (napr. lekári, programátori, konštruktéri a pod.).
V prípade, ak by každá krajina, ktorá zamestnáva ukrajinského občana, platila Ukrajine len symbolické, jedno jediné euro za každý deň, ktorý by odpracoval tento ukrajinský občan v jej ekonomike, tak aj pri takejto, doslova, symbolickej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie ukrajinského občana, by Ukrajina, denne, za svojich 9 mil. občanov pracujúcich v zahraničí obdržala sumu 9 mil. eur. Deväť miliónov eur len za jeden jediný deň.
A za jeden rok, teda za približne 250 pracovných dní v roku, by sa Ukrajine vrátili peniaze v sume: 250 x 9 mil. eur = 2,25 miliardy eur
Teda za to, že Ukrajina poskytla, resp. prenajala, iným krajinám 9 miliónov svojich občanov-pracovníkov na obdobie jedného roku, tak by za to obdržala sumu 2,25 mld. eur.
Ale, veď takáto „symbolická“ suma by mohla Ukrajine pomôcť v mnohých oblastiach ekonomiky. Pomôcť dôchodcom, školstvu, zdravotníctvu, polícii a pod.
Tých 2,25 miliardy eur by bolo v prípade, ak by sa za ukrajinského občana platilo len jedno euro za deň. Len jedno jediné euro za deň, ako symbolická kompenzácia nákladov, ktoré vynaložila Ukrajina počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, teda počas dlhodobého procesu prípravy na vykonávanie pracovnej činnosti tých svojich občanov, ktorí sa zamestnávajú v zahraničí.
A ak by tá výška kompenzácie nákladov bola nie 1 euro za deň, ale by sa viac približovala realite, a bola by desaťkrát vyššia, teda by dosahovala výšku 10 eur za deň, čo zaiste oveľa lepšie vystihuje výšku spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania ukrajinského občana, no, tak vtedy by ročná hodnota kompenzácie nákladov za 9 miliónov ukrajinských občanov pracujúcich v zahraniční dosahovala desaťkrát vyššiu hodnotu, teda výšku 22,5 miliardy eur.
Avšak tá skutočná výška spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie ukrajinského občana, ktorú by odborníci vedeli určiť, tak to je suma, zaiste, vyššia než tých 10 eur.
Čiže, aj tá výška ročnej spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie 9 mil. ukrajinských občanov pracujúcich v zahraničí, bude iste vyššia než 22,5 mld. eur.
Teda, napr. v prípade, ak by tá výška spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie ukrajinského občana bola 20 eur za deň, tak vtedy by tá hodnota ročnej kompenzácie nákladov vynaložených na prípravu 9 miliónov ukrajinských občanov pracujúcich v zahraničí dosiahla sumu 45 miliárd eur.
Túto sumu, týchto 45 miliárd eur, by obdržala Ukrajina ako ročnú kompenzáciu nákladov, ktoré vynaložila na prípravu 9 miliónov svojich občanov pracujúcich v zahraničí, teda, ktoré vynaložila v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania.
A za tie dlhé roky, počas ktorých Ukrajina bezplatne poskytuje svojich občanov ako pracovníkov pre potreby iných krajín, už suma, ktorú Ukrajine dlžia krajiny Únie a Európy, ktorú jej dlžia všetky krajiny zamestnávajúce ukrajinských občanov, už dosiahla hodnotu stoviek miliárd eur.
Prečo sa nič nepíše a nehovorí o tejto obrovskej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy?
Či si táto pomoc Ukrajiny v prospech nás, v prospech európskych krajín – podobne ako aj bezplatná pomoc Slovenska v prospech bohatších krajín Únie a Európy – nezaslúži, aspoň maličkú zmienku v médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú? V médiách tých krajín, ktoré zamestnávajú desaťtisíce či státisíce občanov Ukrajiny?
Či si táto obrovská bezplatná pomoc z Ukrajiny nezaslúži ani tú najmenšiu zmienku zo strany predstaviteľov týchto krajín?
O našej pomoci Ukrajine sa hovorí nonstop, avšak o ukrajinskej, smerom k nám, už ani slovko.
2.2 Ranking krajín Ukrajine pomáhajúcich máme, či ako sa na
najväčších priateľov Ukrajiny hrajú tí, čo jej najviac škodia.
Veď, keď sa už zostavuje ranking krajín, ktoré Ukrajine v súčasnosti, v časoch ozbrojeného konfliktu na jej území, najviac pomáhajú, tak prečo sa nezostaví aj ranking krajín, ktorým, zasa, najviac pomáha Ukrajina?
Ktorým pomáha už dlhé roky, práve, bezplatným poskytovaním desaťtisícov či státisícov svojich produktívnych občanov pre potreby ich ekonomík.
Teda, prečo sa neuvádza ranking krajín, v ktorých pracuje najviac ukrajinských občanov?
Pretože v niektorých krajinách Únie a Európy pracujú tisícky ukrajinských občanov, v mnohých desaťtisíce, ale sú aj také, ktoré zamestnávajú státisíce ukrajinských občanov, či aj vyššie státisíce.
A všetkých týchto ukrajinských občanov-pracovníkov získali ich zamestnávateľské krajiny úplne zadarmo, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov potrebných na to, aby boli títo ukrajinskí občania schopní zapojiť sa do pracovného procesu, teda bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na ich výchovu a vzdelávanie. Všetky tieto náklady zaplatila, totiž, ich rodná krajina, Ukrajina.
Tento ranking najväčších zamestnávateľov ukrajinských občanov, by bol, zároveň, aj rankingom krajín, ktoré Ukrajinu najviac poškodzujú.
Pravdivo by, totiž, poukázal na tie krajiny, ktoré bezplatne odčerpávajú z Ukrajiny najväčšie počty jej občanov, teda by, poukázal na krajiny, ktoré Ukrajinu najviac poškodzujú, ktoré najviac devastujú jej ekonomiku, práve, prostredníctvom nespravodlivého a škodlivého bezplatného odčerpávania jej občanov. Poškodzujú ju, práve, tým, že sa ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na nákladoch, ktoré Ukrajina vynaložila na prípravu tých svojich občanov, ktorí pracujú v ich ekonomikách.
Čím viac ukrajinských občanov odčerpáva nejaká krajina súčasným škodlivým spôsobom, teda, čím viac ich odčerpáva bezplatne, tým viac Ukrajinu a jej občanov poškodzuje, tým viac ničí ukrajinskú ekonomiku, tým viac na nej parazituje, tým viac kradne ukrajinským deťom, tým viac kradne všetkým ukrajinským občanom.
Slovensku predstavitelia niektorých krajín Únie, či aj niektorí predstavitelia EU, vyčítajú, že ukončením vojenskej pomoci Ukrajine ju poškodzuje. Samozrejme, každý má právo vysloviť svoj názor. Veď, je dobré, že Slovensko kritizujú, nezávisle na tom, či už pravdu majú, alebo nie.
Takto by to malo, predsa, v Únii fungovať, že ak si niekto, niektorý predstaviteľ nejakej jej členskej krajiny či aj predstaviteľ Únie myslí, že iná jej členská krajina koná škodlivým spôsobom, tak je správne, že na to upozorní. Veď, nech sa to prešetrí, nech sa ukáže, či obviňujúci mal alebo nemal pravdu.
Je to oveľa lepší spôsob fungovania Únie, ako taký, keď predstavitelia jednej krajiny vidia škodlivosť konania inej krajiny, ale už na to neupozornia, pretože si nechcú pokaziť vzťahy s touto krajinou.
Teda, to, že Slovensku vyčítajú, že ukončením vojenskej pomoci Ukrajine jej uškodí, to je v poriadku.
Avšak, oveľa sympatickejšie, oveľa férovejšie, by od tých, ktorí to Slovensku vyčítajú, bolo, ak by, ak už upozorňujú na to, že Slovensko svojím konaním poškodzuje Ukrajinu, tak, aby povedali, či aj oni sami nejakým spôsobom neškodia Ukrajine.
Pretože, keď už na jednej strane upozorňujú na škodlivé konanie Slovenska, bolo by dobré, keby spomenuli aj na svoje škodlivé konanie voči Ukrajine.
A, skutočnosť je taká, že tí, čo vyčítajú Slovensku poškodzovanie Ukrajiny, jej škodia oveľa viac než Slovensko.
Poškodzujú ju vo väčšej miere práve tým, že z nej bezplatne odčerpávajú väčie množstvá ukrajinských občanov, než ich odčerpáva z Ukrajiny Slovensko.
Poškodzujú ju tým, že vďačne prijímajú ukrajinských občanov, vďačne ich zamestnávajú v svojej ekonomike, ale už ani minimálnou mierou sa nesnažia o spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré vynaložila Ukrajina v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto jej občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách.
A, tieto krajiny vyčítajúce Slovensku poškodzovanie Ukrajiny, predsa, bezplatným odčerpávaním slovenských občanov, poškodzujú aj slovenskú ekonomiku.
Priživujú sa na nej, priživujú sa na slovenských občanoch, podobne, ako sa priživujú aj na Ukrajine. Priživujú sa, pretože sa so Slovenskom za poskytovanú pracovnú silu spravodlivo nevyrovnávajú.
Ale toto poškodzovanie Ukrajiny, toto poškodzovanie Slovenska, už žiaden z tých, ktorí Slovensku vyčítajú poškodzovanie Ukrajiny ukončením vojenskej pomoci, tak toto poškodzovanie Ukrajiny či aj Slovenska svojou rodnou krajinou, to už nikto z nich nevidí, to už z nich, zrazu, nikto nechce vidieť, odrazu, je každý z nich slepý a hluchý.
Inému vyčítajú smietku v oku, ale brvno vo svojom už nevidia. Či: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja.“
Na jednej strane predstavitelia krajín Únie a Európy či predstavitelia Únie, médiá, novinári, organizácie bojujúce proti korupcii, či aj iní, neustále poukazujú na nesmiernu korupciu na Ukrajine ako jeden z hlavných problémov, s ktorým sa musí Ukrajina vysporiadať.
Oprávnene poukazujú na zhubný jav, ktorý dovoľuje jednotlivcom na Ukrajine obohacovať sa na úkor ostatných ich spoluobčanov, ktorý bohatstvo všetkých nespravodlivo vkladá do vrecák niekoľkých. Tí jednotlivci si, totiž, privlastňujú a ponechávajú to, čo patrí všetkým ostatným ich spoluobčanom, čo patrí všetkým Ukrajincom.
Ale, veď aj my, krajiny Únie a Európy, si tiež ponechávame to, čo patrí iným. Ponechávame si to čo, patrí Ukrajincom.
Žijeme, my, naše deti, všetci naši občania, žijeme aj z peňazí, ktoré patria ukrajinským občanom.
Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia si privlastňujeme to, čo nie je naše, čo patrí iným deťom, iným občanom, čo patrí druhým. Ukrajincom.
Či tento jav, toto naše privlastňovanie niečoho, čo patrí druhým, tak to je už akceptovateľné? To už nie je tak škodlivé, ako aj tá zlá korupcia, ktorú tak, oprávnene, Ukrajine vyčítame?
Toto naše ponechávanie si niečoho, čo nepatrí nám, tak to už je dobré, to je už v poriadku? Pretože to je už v záujme nás, v záujme krajín Únie či krajín Európy, v záujme našich občanov?
To už nikomu, žiadnemu z predstaviteľov našich krajín, žiadnemu predstaviteľovi Únie, nevadí, že uspokojenie tohto nášho záujmu, teda, bezplatné získavanie zahraničných pracovníkov, riešené, práve, aj odčerpávaním miliónov ukrajinských občanov, tak, to už nikomu z nich nevadí, že je vykúpené biedou všetkých Ukrajincov? Devastáciou ukrajinskej ekonomiky? To už nikoho z európskych politikov, nikoho z predstaviteľov Únie nezaujíma?
Či toto okrádanie inej krajiny, okrádanie v našom, európskom prevedení, tak toto okrádanie Ukrajiny povýšené na oficiálnu politiku, je už sväté a nepoškvrniteľné? Demokratické? Toto je tá naša demokracia?
Eurounijná koloniálna?
Prečo sa o súčasnej pomoci krajín Únie a Európy v prospech Ukrajiny hovorí stále a všade, ale o nemenšej a nemenej významnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy sa už nehovorí absolútne nič, a také parametre tejto pomoci, ako je počet Ukrajincov pracujúcich v jednotlivých krajinách Únie a Európy, či aj sumárna dĺžka času – viď [12], resp. [12A] – ktorý prepracovali ukrajinskí občania v týchto krajinách, už krajiny a predstavitelia krajín, ktoré ukrajinských pracovníkov zamestnávajú, starostlivo udržujú pod pokrývkou?
Či preto, aby sa v občanoch krajín Únie a Európy podarilo, naďalej, udržať to doterajšie zavádzajúce a mylné, Bruselom a bohatšími krajinami Únie a Európy silne podporované vnímanie Ukrajiny?
Aby bola Ukrajina naďalej chápaná a vnímaná občanmi tak, ako si to želá Brusel či aj bohaté krajiny Únie a Európy, teda tie, ktoré si z Ukrajiny – podobne ako aj zo Slovenska či Rumunska – urobili obrovskú továreň na bezplatnú výrobu výrobných prostriedkov „ukrajinský pracovník“ pre potreby svojich ekonomík?
Aby bola Ukrajina občanmi Únie i Európy chápaná ako tá, ktorá ich krajinám nič neprináša, nič nedáva, a len od nich žiada a žiada, len naťahuje ruku o pomoc? Aby bola občanmi Únie a Európy vnímaná, presne tak isto, ako sa Brusel už dvadsať rokov intenzívne snaží o vnímanie Slovenska krajinami Únie, ako chudák či žobrák, ktorý nič nedáva, a len berie? Aby sa za žiadnu cenu, nikto, nikto z verejnosti, nedozvedel, že ten chudák či žobrák, tak ten krajinám Únie i Európy dáva viac, že im dáva oveľa viac, než od nich berie.
Aby sa navodil dojem a presvedčenie, že to len my, krajiny Únie a Európy, Ukrajine pomáhame, že to len my jej dávame a na ňu doplácame, a ona nám už nedáva absolútne nič, že ona na nás, na naše krajiny, už vôbec, ale vôbec, nedopláca.
Aby sa navodil ten istý dojem, aký sa Brusel už dvadsať rokov snaží navodiť v občanoch Únie o Slovensku?
Falošný dojem, že Slovensko od Únie, od ostatných členov Únie prostredníctvom eurofondov len berie a berie, ale už nič im nedáva, či dáva podstatne menej než dostáva?
Prečo takéto hrubé zavádzanie a klamanie občanov Únie, či aj občanov Slovenska, prečo takéto hrubé prekrúcanie pravdy o Slovensku, prečo to utajovanie skutočnosti o nesmiernej dlhoročnej bezplatnej pomoci Slovenska bohatším krajinám Únie i Európy?
O bezplatnej pomoci v hodnote desiatok miliárd eur. O bezplatnej pomoci formou státisícov slovenských občanov zamestnávaných v ich ekonomikách, o pomoci vo finančnom vyjadrení oveľa väčšej, než je tá smerovaná na Slovensko prostredníctvom do neba ospevovaných, avšak aj zhubných či korupčných eurofondov? [13]
Prečo Brusel o Slovensku hovorí len to, čo je preňho výhodné, prečo za každú cenu zamlčiava o Slovensku informácie pre Brusel už nie až tak príjemné, informácie nepríjemné pre bohatšie krajiny Únie a Európy?
Prečo sa Brusel, za každú cenu, tak ako aj v prípade Ukrajiny, zubami-nechtam, bráni uverejňovaniu informácie o počte občanov Slovenska pracujúcich v iných krajinách Únie, prečo sa tak veľmi bojí a intenzívne bráni uverejneniu tejto informácie, keď jej zistenie je nevýslovne ľahké a jednoduché? [14]
Táto časť príspevku bola vypracovaná aj využitím textových materiálov: [15]
[1] https://www.ivl.sk , kapitola F17 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 220 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F17- Prečo sa proti nespravodlivému bezplatnému odčerpávaniu pracovnej sily neozvú naši predstavitelia?“
[2] https://www.ivl.sk , kapitola F6.1 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str.114 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F6.1- Vy, Slováci, nám, Nemcom a Angličanom, dáte zadarmo svojich občanov, ktorých vychováte len na svoje náklady, a my, pomocou nich vyrobíme výrobky, ktoré predáme, zasa, vám. A takto na vás dvakrát zarobíme.“
[3] https://www.ivl.sk , kapitola F3 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 56 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F3- Slovensko každoročne dotuje krajiny Únie a Európy pomocou vo výške viac než 25 miliárd eur“
[4] https://www.ivl.sk , kapitola F4 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 73 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F4- Ukrajina a Slovensko ako otroci pracujúci zadarmo, či EU v súčasnej podobe nie je dobrodením, ale čoraz väčším trestom“
[5] https://www.ivl.sk , kapitola F2 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 31 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F2- Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac než 369 miliárd eur“
[9] https://www.ivl.sk , kapitola F2 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 31 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F2- Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac než 369 miliárd eur“
[11A] https://www.ivl.sk , kapitola A20 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 222 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
„A20- Aj na našich životoch záleží. Či rovní a rovnejší?“
[12] https://www.ivl.sk , kapitola A9 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 40 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
„A9- Rozpočty novopristúpených členských krajín – zdroj financovania bohatších ekonomík Únie“
[13] https://www.ivl.sk , kapitola F11 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 165 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F11- Korupčné eurofondy sa vychvaľujú až do neba, avšak obrovská bezplatná pomoc Slovenska v prospech iných krajín Únie sa už zatajuje“
[14] https://www.ivl.sk , kapitola F15 zo súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, str. 203 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 2“)
„F15- Prečo sa Brusel zubami-nechtami, silou mocou a za každú cenu, bráni uverejňovaniu počtu občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných krajinách Únie“
[15] https://www.ivl.sk , kapitola A13.4 zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, str. 117 (súbor stiahnete kliknutím na tlačidlo s nápisom: „Download súbor 1“)
„A13.4- Jedny členské krajiny Únie žijú aj na úkor druhých“
Celá debata | RSS tejto debaty