Holandsko kritizuje Slovensko a Maďarsko za to, že sa im nepáči priživovanie sa Holandska na Slovensku a Maďarsku, že nesúhlasia s okrádaním Slovenska a Maďarska Holandskom.
Upozornenie – Príspevok je trochu dlhší a preto jeho stiahnutie zo servera môže vášmu počítaču trvať určitý čas (okolo 10-20 sekúnd, plus mínus). V dôsledku toho bude počas tejto krátkej doby sťahovaný príspevok ako keby „zamrznutý“ a nebude sa možné posúvať v ňom dopredu.
Príspevok pozostáva z nasledujúcich častí:
1. Aj Holandsko sa už viac než dvadsať rokov priživuje na slovenskej a maďarskej ekonomike
2. Slovensko a Maďarsko ako otroci, ako obrovské fabriky na bezplatnú výrobu pracovníkov pre potreby bohatších krajín Únie i Európy
3. Všetci, aj tí najchudobnejší Slováci, Maďari a Ukrajinci, s tými najbiednejšími platmi, prispievajú na holandskú kráľovskú rodinu
4. Slovákom nevadí prosperita holandskej ekonomiky, ale to, že je budovaná na úkor prosperity iných krajín, aj slovenskej i maďarskej
5. Holandsko i Nemecko chcú pomôcť Ukrajine … stačí, že ju prestanú okrádať
6. Voľby v Maďarsku aj ako nádej na ukončenie parazitovania bohatších krajín Únie i Európy na Maďarsku i Slovensku
Príspevok je pokračovaním opisu problematiky škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín. Táto problematika bola už čiastočne opísaná aj v dvoch predchádzajúcich súboroch:
1- „Úniu áno, ale nie takúto“ [5]
Vyššie uvedený link je odkazom na skrátenú verziu súboru. Odkaz na plnú verziu tohto súboru, spolu s jeho obsahom, je uvedený na konci tohto príspevku.
2- „Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu – I. [2]
Vyššie uvedený link je odkazom na skrátenú verziu súboru. Odkaz na plnú verziu tohto súboru, spolu s jeho obsahom, je tiež uvedený na konci tohto príspevku.
Začiatok príspevku
1. Aj Holandsko sa už viac než dvadsať rokov priživuje na slovenskej a maďarskej ekonomike
Citácia: „Nová progresívna holandská vláda má vo svojej koaličnej zmluve pasáž, v ktorej hovorí, že chce zbaviť európskych fondov a hlasovacích právomocí krajiny, ktoré sú vnímané ako euroskeptické, pričom výslovne menuje Maďarsko a Slovensko, upozornil M. Varuje, že krajiny vnímané ako euroskeptické a „nepoddajné“ budú zároveň čeliť nepriateľskej holandskej vláde.
„Tvrdo zasiahneme proti krajinám, ktoré aktívne podkopávajú Európu, ako napríklad Maďarsko a Slovensko“, uvádza sa v koaličnej dohode.“ [3]
Samozrejme, to, že nová progresívna holandská vláda kritizuje Slovensko a Maďarsko, že ich kritizuje a hrozí im trestom formou zbavenia európskych fondov a hlasovacích práv za ich euroskepticizmus a nepoddajnosť, za ich aktívne podkopávanie Európy, tak na tú kritiku má plné právo.
Predsa, ak je holandská vláda o tom presvedčená, ak nadobudla dojem, že Slovensko a Maďarsko nejakým spôsobom poškodzujú Úniu, tak je len dobre, že na to upozorní, nech sa ďaľším šetrením zistí, či to obvinenie Slovenska i Maďarska zo strany holandskej vlády je oprávnené, alebo nie je, či sa zakladá na pravde, alebo či je skôr zbožným prianím novej holandskej vlády vyrobiť za každú cenu obvineného z krajín, ktoré nechcú kráčať podľa Bruselom predpísanej šablóny správania sa a myslenia.
Veď, takto by to malo v Únii vždy fungovať, teda, že ak je určité podozrenie, ak má niekto, niektorá členská krajina EU, či niekto v kompetentných inštitúciach Únie, tak ak má niekto z nich podozrenie, ak je presvedčený, že tá a tá členská krajina Únie nekoná správne, že svojím správaním poškodzuje Úniu, tak nech na to upozorní, a nech sa preverí, či upozornenie na nevhodnosť správania sa danej členskej krajiny bolo oprávnené, alebo či nebolo.
Veď, predsa, v Únii nemôžeme fungovať tak, ako, bohužiaľ, aj v mnohých prípadoch fungujeme, že ak je to spriatelená členská krajina, tak budeme jej prehrešky tutlať a ukrývať, a ak to je členská krajina, ktorá nám nie je po chuti, tak ju budeme obtĺkať a špiniť zo všetkých možných strán, nezávisle na pravde.
Ak už, teda, nová holandská vláda, na jednej strane kritizuje tento euroskepticizmus Slovenska i Maďarska, ak sa im za ich „nepoddajnosť“ vyhráža stratou európskych fondov a hlasovacích právomocí, ak chce tvrdo zasiahnuť voči Slovensku i Maďarsku za ich, vraj, „aktívne podkopávanie Európy“, tak by bolo dobré, keby aj uviedla, čo je príčinou tohto ich narastajúceho euroskepticizmu a nepoddajnosti, z čoho sa ten narastajúci euroskepticizmus a nepoddajnosť Slovenska a Maďarska rodia, z čoho pramenia?
Bolo by dobré, keby nová holandská vláda aj uviedla, či k tomuto euroskepticizmu a nepoddajnosti Slovákov i Maďarov neprispieva aj dlhoročné, nie najvhodnejšie ekonomické správanie sa Holandska i ďaľších bohatších krajín Únie voči Slovensku i Maďarsku, či na ňom nemá svoj podiel aj už dlhé roky uplatňovaná príživnícka politika bohatších krajín Únie voči Slovensku i Maďarsku, teda aj dlhoročná škodlivá politika Holandska voči Slovensku, Maďarsku, či aj voči ďaľším chudobnejším krajinám Únie i Európy, ktorá vzťahy medzi Holandskom i bohatšími krajinami na jednej strane, a chudobnejšími krajinami Únie i Európy na strane druhej, nie zlepšuje, práveže naopak.
Bolo by dobré, keby nová holandská vláda, tak keby uviedla aj tie skutočnosti, ktoré už akosi nemá ochotu uviesť, napriek tomu, že o nich veľmi dobre vie, a ktoré, pre ňu z dobre pochopiteľných dôvodov neuvádza a zamlčuje, teda, keby povedala aj to, že tento euroskepticizmus, tento čoraz viac narastajúci odpor a nepoddajnosť občanov Slovenska i Maďarska i občanov ďaľších chudobnejších unijných krajín, vyplýva z ich sklamania sa z dlhoročného správania sa bohatších krajín Únie voči tým chudobnejším, vyplýva z ich poznatku, že bohatšie krajiny Únie, a, bezpochyby sa to týka aj Holandska, tak že tieto bohatšie krajiny Únie, na čele s najsilnejšou ekonomikou Únie i Európy, na čele s Nemeckom, už dlhé roky, už dlhých dvadsaťdva rokov členstva v EU žijú aj na úkor chudobnejších krajín Únie, že sa na nich už dlhých dvadsaťdva rokov vedome priživujú, parazitujú, že tie chudobnejšie krajiny už dlhých dvadsaťdva rokov zneužívajú, okrádajú, že ich s plným vedomím zneužívajú na svoje obohatenie sa.
A Holandsko, spolu s ďaľšími bohatšími krajinami Únie, okráda nielen tie chudobnejšie krajiny Únie, ako Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, či aj ďaľšie, ale okráda aj chudobnejšie krajiny mimo Únie, čoho priam bolestne kričiacou ukážkou je čoraz intenzívnejšie okrádanie ozbrojeným konfliktom ťažko trpiacej Ukrajiny, okrádanie všetkých ukrajinských občanov.
A, miesto toho, aby bohatšie krajiny Únie i Európy Ukrajine pomohli tým, že by toto, už dlhé roky existujúce zneužívanie Ukrajiny zo svojej strany zastavili, žeby toto intenzívne priživovanie sa na nej, na jej občanoch, zastavili aspoň na dobu prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu na jej území, tak miesto toho bohatšie krajiny Únie i Európy, na čele s troma najsilnejšími ekonomikami Európy, na čele s Nemeckom, Anglickom a Francúzskom, v tom okrádaní Ukrajiny a jej občanov, naďalej pokračujú, naďalej, aj napriek prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine, sa na Ukrajine a jej občanoch priživujú. Viď článok [1]:
—„Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II. Krajiny Únie a Európy dlžia Ukrajine stovky miliárd eur, dokedy ju budeme ešte okrádať?“— [1]
A v čom, vlastne, to dlhoročné okrádanie Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Česka, či aj okrádanie ďaľších chudobnejších krajín Únie i Európy, to dlhoročné priživovanie sa Holandska i ďaľších bohatších krajín Únie a Európy na tých chudobnejších krajinách, tak v čom spočíva?
Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Česko, Rumunsko, Bulharsko, či aj ďaľšie chudobnejšie ekonomiky Únie i Európy, každoročne, bezplatne poskytujú bohatším krajinám Únie a Európy státisíce, či aj milióny svojich občanov ako pracovníkov pre potreby ich ekonomík.
To poskytujú „bezplatne“ znamená, že občania z chudobnejších krajín pracujúci v bohatších ekonomikách, pracujúci v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Dánsku, Švédsku, Nórsku, Švajčiarsku, Francúzsku, či pracujúci aj v ďaľších bohatších krajinách Únie i Európy, tak títo občania boli a sú na vykonávanie svojej profesie, na zapojenie sa do pracovného procesu, pripravovaní v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pripravovaní výlučne na náklady svojej rodnej krajiny, bez minimálnej účasti na týchto nákladoch tých krajín, ktorí týchto občanov z chudobnejších krajín zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša značný zisk.
Zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú zahraniční občania pracujúci v bohatších krajinách odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
Bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z inej krajiny znamená, že krajina, ktorá zahraničných občanov zamestnáva, sa ani v minimálnej miere nepodieľa na primeranej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy zahraničného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, vynaložené v rodnej krajine zamestnávaného zahraničného občana.
Nepodieľa, napriek tomu, že jej takáto povinnosť, povinnosť účasti na takejto kompenzácii, vyplýva priamo z rešpektovania a riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Veď tento zahraničný občan-pracovník prináša svojej zamestnávateľskej krajine zisk, zisk minimálne formou dane zo svojej mzdy, ktorú odvádza do štátneho rozpočtu zamestnávateľskej krajiny.
A, teda, z tohto zisku – riadiac sa tak základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, ktoré hovorí, že náklady vynaložené na dosiahnutie zisku sa uhrádzajú z tohto zisku – by sa mali tieto náklady spravodlivo kompenzovať. Avšak sa nekompenzujú.
Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, či aj ďaľšie krajiny Únie i Európy odvedú značnú prácu a vynaložia obrovské náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, teda, v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, ale za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady, už nedostanú ani najmenšiu náhradu od tých krajín, ktoré takto pripravených zahraničných občanov-pracovníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk.
Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného zahraničného občana. Ale veď, a či nie zo zisku sa kompenzujú náklady vynaložené za účelom dosiahnutia tohto zisku? Tak o tom, predsa, hovorí základný zákon trhovej ekonomiky, zákon o kompenzácii nákladov zo zisku.
Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Česko, Rumunsko, ako aj ďaľšie krajiny, vynaložia značné náklady a odvedú prácu pri príprave svojich občanov do pozície budúcich pracovníkov, ale za túto odvedenú prácu a za takto vynaložené náklady už nedostanú adekvátnu náhradu, už nedostanú zaplatené, nedostanú ani euro od tých krajín, ktoré takto pripravených zahraničných občanov-pracovníkov – Slovákov, Maďarov, Ukrajincov, Bulharov, Rumunov, Čechov, či aj občanov ďaľších krajín – zamestnávajú.
A pritom povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch primeranou, resp. spravodlivou mierou, tak táto povinnosť, jednoznačne, vyplýva krajinám zamestnávajúcim zahraničných občanov z už vyššie spomínaného základného zákona trhovej ekonomiky, zákona o kompenzácii nákladov zo zisku.
Tie náklady na prípravu jedného občana na to, aby bol občan schopný zapojiť sa do pracovného procesu, náklady na jeho výchovu a vzdelávanie do jeho 18. roku života, len na Slovensku predstavujú hodnotu 82 000 eur, a to sú len úplne základné minimálne náklady.
Tých 82 000 eur, to sú náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy jedného občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu. To sú náklady bez minimálneho zisku toho, kto tieto náklady vynaložil.
A tými, kto tieto náklady vynaložil, sú rodičia a rodná krajina mladého občana. Pritom rodičia slovenského občana vynaložia na jeho výchovu, do jeho 18. roku, teda približne do ukončenia strednej školy, viac než 57 000 eur, a štát, zasa, na jeho vzdelávanie na základnej a strednej škole, viac než 25 000 eur.
A v prípade prípravy budúceho pracovníka-odborníka, ktorý potrebuje k vykonávaniu svojej profesie aj vysokoškolské vzdelanie, sú tieto náklady vynaložené na jeho výchovu a vzdelávanie oveľa vyššie. Napr. náklady na prípravu lekára, teda náklady na jeho výchovu a vzdelávanie vynaložené do ukončenia vysokoškolských lekárskych štúdií, dosahujú hodnotu minimálne 128 000 eur.
Samozrejme, to, že Holandsko, Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Belgicko, či aj iné bohatšie krajiny Únie a Európy odčerpávajú pracovnú silu z tých chudobnejších, tak to je úplne normálne, je to prirodzený, plne legitímny proces, teda proces, ktorý neporušuje žiadny zákon, proces, ktorý je v súlade s platnými zákonmi.
Takéto odčerpávanie občanov z iných krajín a ich zamestnávanie je absolútne v poriadku. Občan má, predsa, právo vybrať si slobodne, podľa svojho vlastného uváženia, svojho budúceho zamestnávateľa, vybrať si krajinu, v ktorej chce pracovať.
A, v prípade občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, je budúca zamestnávateľská krajina, v drvivej väčšine prípadov, vybraná podľa výšky mzdy, ktorú občan dostane za svoju prácu. Je to prirodzené, veď každý chce pracovať v krajine, ktorá ponúka možnosť vyšších zárobkov, možnosť vyššej mzdy.
Čiže, táto výhoda bohatších krajín Únie, teda ponuka atraktívnejších miezd, je ich plne legitímnou výhodou, a jej dôsledkom je to, že krajiny s vyššími mzdami majú väčšiu šancu na prilákanie pracovníka z iných krajín Únie i Európy, než tie, v ktorých sú mzdy na nižšej úrovni.
Je to súčasť legitímneho konkurenčného boja ekonomík jednotlivých krajín o pracovníka, ktorý si vyberá cieľovú krajinu svojho budúceho zamestnania hlavne podľa výšky garantovanej mzdy.
Avšak, to, čo Slovensku, čo jeho občanom, ako aj občanom Maďarska, Rumunska či aj občanom ďaľších chudobnejších krajín Únie, čo im vadí, čo závažným spôsobom poškodzuje nielen Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, ale aj mnohé ďaľšie krajiny, a nielen v Európe, tak to je škodlivé, bezplatné odčerpávanie pracovnej sily spočívajúce v ignorácii základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
To, čo na procese odčerpávania občanov-pracovníkov z chudobnejších krajín krajinami bohatšími už nie je legitímne, čo je neakceptovateľné, čo je zásadným porušovaním základného pravidla trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, tak to je odmietanie účasti krajín, ktoré zahraničných občanov zamestnávajú, ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto zamestnávaných zahraničných občanov-pracovníkov, čiže ich odmietanie zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zamestnávaných zahraničných občanov-pracovníkov.
Pretože, regulérny, spravodlivý proces zamestnávania každého zahraničného občana – v súlade so základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – má pozostávať z dvoch, navzájom neoddeliteľných súčastí, z dvoch neoddeliteľných procesov.
Nie iba z odmeny zamestnávaného zahraničného občana formou mzdy, ale aj z účasti krajiny, ktorá tohto zahraničného občana zamestnáva, na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu prípravy tohto občana na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zamestnávaného zahraničného občana.
Predsa, do nevyhnutných nákladov vynaložených na vznik zisku, patrí nielen mzda pracovníka, ale aj náklady vynaložené v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, pretože bez týchto nákladov, bez nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie by občan nebol schopný zapojiť sa do pracovného procesu, nedokázal by vykonávať pracovnú činnosť.
Štát Slovensko, tak, ako aj iné štáty, je podnikateľský subjekt, alebo podnikateľ, ktorý v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripraví svojho občana na zapojenie sa do pracovného procesu. Takýmto spôsobom pripravený slovenský občan-pracovník prináša zisk tej ekonomike, ktorá ho zamestnáva. Prináša jej zisk minimálne formou dane z jeho mzdy, ktorá je odvádzaná do štátneho rozpočtu jeho zamestnávateľskej krajiny.
A keďže náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania sú nákladmi nutne vynaloženými na to, aby sa občan mohol zapojiť do pracovného procesu, znamená to, že tieto náklady sú teda nutne vynaloženými nákladmi na dosiahnutie zisku v tej ekonomike, v ktorej je občan zamestnaný.
Čiže, tieto náklady sú súčasťou tohto zisku, a preto by sa mali z tohto zisku aj určitou, spravodlivou mierou, kompenzovať. Zo zisku tej ekonomiky, tej krajiny, ktorá tohto slovenského občana zamestnáva, a ktorej jeho práca prináša zisk, zisk minimálne v podobe dane zo mzdy zamestnávaného slovenského občana. Mali by sa kompenzovať tej krajine, ktorá tieto náklady vynaložila, teda Slovensku.
Základný zákon trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, predsa, jasne hovorí, že náklady vynaložené za účelom dosiahnutia zisku sa uhrádzajú z tohto zisku. A k tým nákladom na dosiahnutie zisku nepatrí iba mzda pracovníka, ale k tým nákladom potrebným k dosiahnutiu zisku patria aj náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto občana-pracovníka.
Veď, bez vynaloženia týchto nákladov, bez vynaloženia nákladov na jeho výchovu a vzdelávanie, by občan nebol schopný zapojiť sa do pracovného procesu, bez vynaloženia týchto nákladov by občan nebol schopný vykonávať pracovnú činnosť.
Bez vzdelania, bez nákladov na vzdelanie, ktoré sa uskutočňuje v prevažnej miere v réžii štátu, na základnej, strednej, či, veľa ráz, aj na vysokej škole, by občan by nevedel čítať, písať, počítať, neovládal by množstvo ďaľších úkonov a zručností nevyhnutných na vykonávanie pracovnej činnosti (lekár by nevedel liečiť, pedagóg učiť, informatik by nevedel pracovať s počítačom a pod.)
A dlhoročný proces výchovy mladého človeka uskutočňovaný v réžii rodičov (minimálne do 15-18. roku života) si, zasa, vyžaduje značné náklady rodičov. Na elektrickú energiu potrebnú na svietenie i ohrievanie, na stravu, oblečenie, dopravu, bývanie, záujmové krúžky, učebnice, zdravotnú starostlivosť dieťaťa, a pod. …
A práve preto sú tieto náklady – náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie občana, vynaložené v rodnej krajine občana – súčasťou nákladov pomocou ktorých je dosiahnutý zisk toho, tej krajiny, ktorá tohto občana zamestnáva, a jeho zamestnávaním dosahuje zisk, zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú zamestnaný občan odvádza do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Česko, či aj ďaľšie chudobnejšie krajiny, sú presne v takom istom postavení ako bol kedysi aj otrok. Otrok odviedol prácu, ale už nedostal za ňu zaplatené.
A tieto chudobnejšie ekonomiky sú na tom tak isto, ako aj ten otrok. Odvedú prácu formou prípravy občanov do pozície nových pracovníkov, pri ich príprave vynaložia vysoké náklady v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, avšak za túto prácu, za takto vynaložené náklady, nedostanú ani cent, nedostanú ani tú najmenšiu odmenu či protihodnotu od tých krajín, ktoré ich občanov-pracovníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk.
2. Slovensko a Maďarsko ako otroci, ako obrovské fabriky na bezplatnú výrobu pracovníkov pre potreby bohatších krajín Únie i Európy
Slovensko aj Maďarsko odvedú obrovskú prácu a vynaložia značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ale už nedostanú ani euro od tých krajín, ktoré týchto slovenských a maďarských občanov-pracovníkov zamestnávajú a ktorým ich práca prináša zisk.
Slovensko a Maďarsko odvedú obrovskú prácu, ale už nedostanú za ňu zaplatené, nedostanú ani euro od tých, ktorí by sa mali za túto odvedenú prácu nejakým spôsobom odmeniť, vyrovnať.
Slovensko i Maďarsko sú v postavení otroka. Otrok tiež odviedol prácu, ale už nedostal za ňu zaplatené.
Slovensko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, či aj ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie i Európy, sú bohatšími krajinami Únie i Európy už viac než dvadsať rokov zneužívané a poškodzované, okrádané. Bohatšie krajiny využívajú tie chudobnejšie ako obrovské fabriky na bezplatnú výrobu hotových, pripravených pracovníkov rôznych profesií pre potreby svojich ekonomík.
Chudobnejšie krajiny, totiž, každoročne, v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, len na svoje náklady, pripravia množstvo výrobných prostriedkov „pracovník“, z ktorých sú mnohí zamestnávaní v ekonomikách bohatších krajín Únie a Európy. Avšak, už žiadna z krajín, ktoré občanov z chudobnejších krajín zamestnávajú, tak žiadna z nich sa už nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie tých zahraničných pracovníkov, ktorých zamestnáva v svojej ekonomike.
Nezúčastňuje, napriek tomu, že to odporuje základnému ekonomickému pravidlu trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku. Všetky náklady na prípravu týchto zahraničných pracovníkov, všetky náklady na ich výchovu a vzdelávanie, znášajú len ich rodičia a ich rodné krajiny.
Teda, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko, či aj ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie i Európy, na bezplatné odčerpávanie svojich občanov ekonomikami bohatších krajín Únie i Európy, nesmierne doplácajú, nesmierne na tom strácajú. Napr. len Slovensko, každoročne stráca, nieže, vyššie stovky miliónov, ale prichádza o omnoho vyššiu sumu, o sumu omnoho vyššiu než miliarda eur. O omnoho vyššiu sumu. Viď článok:
—„Slovensko prichádza, aj vlastnou vinou, o viac než miliardu eur ročne“— viď str. 49 príspevku [2]
A, peniaze, ktoré sme vynaložili na výchovu a vzdelávanie našich občanov pracujúcich teraz v zahraničí, ktorí pracujú v ekonomikách bohatších krajín Únie a Európy, tak tieto peniaze sa nevracajú, nezhodnocujú, neprinášajú nám žiaden zisk, naopak sú čoraz väčšou stratou, nielen pre Slovensko, ale aj pre Ukrajinu, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, či aj ekonomiky mnohých ďaľších krajín, pre ekonomiky všetkých krajín, z ktorých je pracovná sila, masovo, takýmto škodlivým spôsobom – teda, bezplatne – odčerpávaná.
Bohatšie krajiny Únie i Európy si okrádaním Ukrajiny, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, či aj okrádaním ďaľších chudobnejších krajín Únie i Európy – ich okrádaním prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania ich občanov pre potreby svojich ekonomík – každoročne, neoprávnene a vedome, privlastňujú obrovské sumy vo výške desiatok miliárd eur, privlastňujú si sumy, ktoré im vôbec nepatria, ktoré, plne oprávnene, patria iným krajinám. Ktoré patria tým chudobnejším krajinám, tým, z ktorých pracovnú silu škodlivým, t. j. bezplatným, spôsobom odčerpávajú.
A ak si niekto vedome privlastňuje to, čo mu nepatrí, o čom veľmi dobre vie, že to patrí, práveže, druhému, tak toto vedomé privlastnenie si niečoho patriaceho inému sa nazýva krádež, a tí, čo to robia sú zlodeji.
Každý podnikateľský subjekt, každá firma, prenajímaním svojich pracovníkov prichádza k zisku.
Avšak, štát Slovensko, ktorý je tiež podnikateľským subjektom, či podnikateľom, tak Slovensko škodlivým bezplatným prenajímaním svojich občanov ako pracovníkov pre potreby iných krajín, jednoznačne, stráca, prerába. Stráca a prerába, práve, v dôsledku ignorovania základného zákona trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, jeho ignorovania zo strany tých krajín, ktoré slovenských občanov zamestnávajú.
Avšak, to nie my, to nie naša krajina, Slovensko, porušuje základný zákon trhovej ekonomiky, ale, to tie bohatšie krajiny, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, tak to oni, porušujú tento zákon, toto základné pravidlo trhovej ekonomiky, pravidlo o kompenzácii nákladov zo zisku.
Porušujú ho tým, že sa odmietajú zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých slovenských občanov, ktorí pracujú v ich ekonomikách.
Bohatšie krajiny Únie, či aj tie neunijné (Anglicko, Švajčiarsko, Nórsko a i.), si, každoročne, vedome privlastňujú peniaze, ktoré im vôbec nepatria, ktoré, práveže patria tým chudobnejším krajinám Únie, z ktorých pracovnú silu odčerpávajú.
Teda, bohatšie krajiny Únie i Európy tie chudobnejšie krajiny okrádajú. Bohaté krajiny Únie i Európy sa takto priživujú, takýmto spôsobom parazitujú na občanoch chudobnejších krajín Únie či celej Európy. Už dlhé roky.
A Holandsko sa na tom okrádaní, na tom priživovaní sa na chudobnejších krajinách Únie i Európy, podieľa tiež, a nemalou mierou.
Každá z tých bohatších krajín Únie i Európy, sa snaží z tých chudobnejších krajín odčerpať a zamestnať v svojej ekonomike čo najviac ich občanov, nepýtajúc sa rodných krajín týchto odčerpávaných občanov na ich názor na toto škodlivé bezplatné odčerpávanie občanov.
Opýtal sa už, vôbec, aspoň raz za tých dvadsaťdva rokov členstva Slovenska v EU, niektorý z holandských predstaviteľov, položil niekto v holandských médiách, aspoň raz, otázku smerom k Slovensku, či k Maďarsku, Rumunsku, Ukrajine alebo smerom ku krajine, ktorej občanov holandská ekonomika zamestnáva:
„A aké veľké náklady ste vynaložili počas prípravy tých vašich občanov, ktorí teraz pracujú v našej krajine, v Holandsku? Koľko peňazí ste vynaložili počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto vašich občanov? Koľko peňazí to stálo vašu krajinu, všetkých vašich občanov? A nemala by sa naša krajina zamestnávajúca vašich občanov, tak nemala by sa zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov?
Nemala by vám naša krajina, za týchto vašich, bezplatne poskytnutých občanov-pracovníkov pre potreby našej ekonomiky, nemala by vám poskytnúť nejakú protihodnotu? Nepatrilo by sa to? Nebolo by to férovejšie voči vám, voči vašej krajine, voči vašim občanom? Spravodlivejšie?“
Nová holandská vláda sa Slovensku i Maďarsku vyhráža zbavením európskych fondov. Samozrejme, to, že Holandsko, formou finančného príspevku do eurorozpočtu viac dáva než Slovensko, tak to je nespochybniteľné.
Avšak, treba si uvedomiť, že finančný príspevok do eurorozpočtu nie je vyjadrením celkového príspevku danej krajiny v prospech EU, je len jeho časťou, len jeho časťou.
Už viac než dvadsať rokov v EU uplatňovaná prezentácia len jednej informácie, len informácie o finančnej pomoci, len o finančnom príspevku jednotlivých členských krajín v prospech eurorozpočtu je zavádzajúca, klamlivá, je dezinformačná, pretože zohľadňuje len tú jednu, len tú finančnú pomoc, realizovanú vkladom do eurorozpočtu, ale už nič nehovorí o ďaľšom druhu pomoci jednotlivých krajín Únie v prospech ostatných členských krajín.
Pretože celková pomoc jednotlivých krajín Únie v prospech druhých jej členov sa skladá nielen z toho do neba neustále vychvaľovaného a ospevovaného finančného príspevku v prospech eurorozpočtu, ale aj z toho nikde neuvádzaného a nonstop úspešne zamlčovaného príspevku formou bezplatne poskytovanej pracovnej sily, prostredníctvom pracovníkov poskytovaných jednotlivými krajinami Únie.
Tá pracovná sila poskytovaná bezplatne jednými krajinami Únie v prospech druhých krajín Únie, bola, predsa, pripravovaná len na náklady krajiny, ktorá ju poskytuje.
A tieto náklady sú, teda, vo finančnom vyjadrení, príspevkom tých krajín, ktoré ju poskytujú. Sú ich príspevkom v prospech tých krajín, ktoré túto zahraničnú pracovnú silu zamestnávajú.
A ak Únia, ak Brusel, odtrháva jednu pomoc od druhej, ak poukazuje len na tú jednu, len na finančnú pomoc formou finančného príspevku do eurorozpočtu, ale tú druhú pomoc formou bezplatne poskytnutej pracovnej sily iným krajinám Únie už zamlčuje, neuvádza, tak to nie je nič iné, len dezinformácia najhrubšieho zrna dehonestujúca prínos ekonomicky slabších členov, prínos novopristúpených krajín Únie v prospech ostatných jej krajín, v prospech bohatších krajín Únie.
Je to je hrubé skreslenie skutočnosti nezodpovedajúce pravde, ktoré z krajín, ktoré viac prispievajú než berú, robí vyžierky Únie, a z tých, ktorí tými vyžierkami v skutočnosti sú, robí charitatívnych neviemčo či neviemkoho.
A až súhrn týchto dvoch pomocí – finančnej pomoci formou príspevku do eurorozpočtu spolu s pracovnou pomocou prostredníctvom bezplatne poskytovaných pracovníkov iným krajinám Únie– je tou skutočnou celkovou pomocou, až toto je ten reálny, ten, naozaj pravdivý prínos každej krajiny Únie v prospech jej druhých krajín, a nie len ten účelovo vytrhávaný z celkovej pomoci, len ten finančný.
Až toto je ten celkový príspevok jednotlivých krajín Únie v prospech druhých.
To, že Slovensko formou bezplatne dodávanej pracovnej sily, formou bezplatne dodávaných slovenských občanov-pracovníkov pre potreby Holandska, či aj pre potreby ďaľších bohatších ekonomík Únie, tak že im takouto formou prispieva, vo finančnom vyjadrení, značne vyššou sumou než dostáva z eurorozpočtu, tak o tom už holandskí predstavitelia mlčia, o tomto fakte už radšej nič nehovoria.
Mlčia o tom presne tak isto ako mlčia aj o tom, že ak by sa Holandsko, či aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie, tak ak by sa spravodlivo vyrovnávali za náklady, ktoré boli vynaložené na prípravu tých zahraničných občanov, ktorí sú zamestnávaní v ich ekonomikách, tak by sa mohlo ukázať, že v skutočnosti od iných unijných krajín berú vyššiu pomoc, než sami poskytujú iným unijným krajinám.
A to by ich krajine zobralo auru charitatívneho darcu, ktorý viac dáva než berie.
O tomto fakte už holandskí predstavitelia radšej nič nehovoria, pretože by sa mohlo reálne ukázať, že ten, ktorý sa v EU, neustále, za pomoci všemocných médií ,prezentuje ako ten, ktorý druhým viac dáva než od nich berie, tak ten v skutočnosti od druhých viac berie, než im dáva. Viď článok:
—„Unijná pomoc Slovensku sa heroizuje, avšak tá opačná sa už bagatelizuje“— viď str. 274 príspevku [2]
i článok:
—„Brusel tvrdí, že za 20 rokov dal Slovensku 26 miliárd v čistom. Je to zavádzanie, prekrútená a ošklbaná pravda.“— viď str. 208 príspevku [2]
Veď, ak sa už holandskí predstavitelia negatívne vyjadrujú k správaniu sa Slovenska i Maďarska, ak poukazujú na niečo, čo je, podľa nich v správaní sa Slovenska i Maďarska zlé – a, samozrejme, majú na svoj názor plné právo – tak iste by bolo dobré, keby sa vyjadrili aj k otázke, ktorej doterajšia ignorácia, aj zo strany holandských predstaviteľov, a jej neriešenie a zahrabávanie pred verejnosťou pod zem, je tiež jednou z príčin takého správania sa Slovenska i Maďarska.
Nech hociktorý z predstaviteľov Holandska, na nižšom či vyššom stupni, nech hociktorý zo zástupcov občanov Holandska, nech hocikto z novej holandskej vlády, či hociktorý holandský novinár, komentátor, ochranca práv ľudí, či hociktoré holandské médium, tak nech sa hocikto z nich vyjadrí k súčasnému spôsobu zamestnávania slovenských či aj zamestnávania občanov iných krajín v Holandsku, nech povie, či si myslí, že tento spôsob zamestnávania občanov iných krajín v Holandsku, tak či je správny, nech niekto z nich povie, či súčasný systém ekonomických vzťahov medzi krajinami Únie, a, nielen Únie, tak či je spravodlivý.
Či je podľa nich spravodlivý stav, keď jedny, tie chudobnejšie krajiny, len za svoje peniaze pripravia budúcich pracovníkov, keď vynaložia značné náklady a odvedú obrovskú prácu pri príprave týchto pracovníkov, keď vynaložia nemalé náklady v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania svojich občanov do pozície pracovníkov, ale za tieto vynaložené náklady, za túto svoju odvedenú prácu, už nedostanú ani minimálnu kompenzáciu, ani minimálnu náhradu, od tých krajín, ktoré takto pripravených pracovníkov odčerpajú a zamestnajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných zahraničných pracovníkov.
Alebo, či by bolo, podľa nich spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Teda, či je podľa nich spravodlivejší terajší stav, keď nedochádza k žiadnej kompenzácii týchto nákladov, alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa krajiny, ktoré zamestnávajú občanov z iných krajín, tak aby sa primeranou mierou zúčastňovali na kompenzácii týchto nákladov.
Holandsko, Nemecko, Anglicko, či aj ďalšie krajiny, každý z našich bohatších unijných a európskych súrodencov, ktorý zamestnáva občanov z chudobnejších krajín, tak každý z nich hľadí v prvom rade na seba, na svoje záujmy, na záujmy svojich občanov, bez ohľadu na to, či to tie chudobnejšie krajiny, z ktorých občanov odčerpáva a zamestnáva, či ich to poškodzuje, alebo nie.
Každý bojuje za výhody pre seba, nehľadiac, že tým častokrát poškodí toho druhého.
Žiadna z krajín Únie či Európy, ktoré slovenských, maďarských, rumunských, ukrajinských, či aj občanov ďaľších krajín, v súčasnosti odčerpávajú škodlivým spôsobom, teda ich odčerpávajú bezplatne, a zamestnávajú v svojich ekonomikách, tak žiadna z týchto krajín, doteraz, počas tých dlhých rokov, nič neurobila na vyriešenie tejto nespravodlivosti.
Bezplatné alebo bezkompenzačné odčerpávanie občanov z chudobnejších krajín je zhubný prostriedok, ktorý je zodpovedný za zväčšovanie rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami, a ktorý čoraz viac ničí ekonomiky chudobnejších krajín. Ničí ekonomiky tých krajín, z ktorých je pracovná sila odčerpávaná a obohacuje ekonomiky tých bohatších krajín, tých, ktoré túto pracovnú silu z chudobnejších krajín bezplatne odčerpávajú.
Tá jeho zhubnosť spočíva práve v tom bezplatnom odčerpávaní, teda v tom, že jedny krajiny len na svoje náklady vychovajú pracovníkov, pripravia pracovnú silu, avšak títo občania sú odčerpávaní ekonomikami iných krajín, pričom už nedochádza ani k najmenšej účasti na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov zo strany tých krajín, ktoré týchto zahraničných pracovníkov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Štátne rozpočty bohatších krajín, ktoré týchto občanov chudobnejších ekonomík odčerpávajú a zamestnávajú, tak ušetria náklady, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by týchto zahraničných pracovníkov nemali k dispozícii a museli by si pracovníkov potrebných profesií vychovať z radov vlastných občanov.
Rozpočty bohatších krajín ušetria a rozpočty chudobnejších krajín to zaplatia. Rozpočty bohatších krajín tak ešte viac zbohatnú na úkor chudobnejších rozpočtov chudobnejších krajín.
Bohatý bude ešte bohatší a chudobný ešte chudobnejší. Čiže, ekonomické rozdiely medzi krajinami nebudú klesať, ale ešte viac sa zväčšovať.
Ba, práveže, naopak, každá z krajín, ktoré občanov iných, z chudobnejších krajín odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, každá z nich sa na oficiálnej úrovni zaoberá tým, akým spôsobom, akými čo najprepracovanejšími metódami, fintami a trikmi prilákať zahraničnú pracovnú silu, zahraničných pracovníkov, akým spôsobom ich odlákať z ich rodnej krajiny bez toho, aby sa, aspoň minimálnou mierou, podieľala na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto zahraničných občanov, teda vynaložených v ich rodnej krajine počas ich dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.
Všetci rozmýšľajú nad spôsobom, ako týchto slovenských, maďarských, ukrajinských, či aj občanov ďaľších krajín, tak ako ich prilákať a zamestnať v ekonomikách svojich krajín, bez toho, aby sa venovala aspoň minimálna pozornosť tomu, aké obrovské množstvo peňazí, koľko nákladov, stála príprava týchto bezplatne odčerpávaných občanov ich rodnú krajinu, o akú veľkú sumu, o koľko desiatok miliárd eur (Slovensko) či stoviek miliárd eur (Ukrajina) to ochudobnilo ich štátny rozpočet, koľko za tú prípravu museli zaplatiť zo svojich vrecák ich spoluobčania.
Všetci rozmýšľajú ako občanov z chudobnejších krajín prilákať a zamestnať bez toho, aby sa, aspoň určitou mierou zúčastnili na kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, vynaložené v ich rodnej krajine.
Miesto toho, aby sme si vychovali, kúpili či prenajali sliepky, ktoré nám budú znášať vajcia, tak miesto toho sa snažíme prilákať tie susedove, aby ich zniesli u nás.
Aj napriek tomu, že náklady na vznik toho vajca, náklady na potravu sliepky, znáša sused.
Bohatšie krajiny bezplatne odčerpávajúce slovenských, maďarských, či aj občanov ďaľších krajín, pre potreby svojich ekonomík, tak tieto bohatšie krajiny vždy vedeli o negatívnych dôsledkoch tohto škodlivého „bezplatného“ odčerpávania občanov z iných, z chudobnejších krajín. Vedia o tom, že to ekonomiky krajín, z ktorých je pracovná sila masovo odčerpávaná, že to tieto ekonomiky značne poškodzuje.
Vedia, že ich to poškodzuje úmerne počtu odčerpávaných občanov ako aj úmerne dĺžke ich doby zamestnávania v zahraničnej ekonomike.
A, aj napriek tomu, že o tejto škodlivosti bezplatného odčerpávania občanov zo Slovenska, Maďarska, z Ukrajiny, Rumunska, či aj z iných, chudobnejších krajín, veľmi dobre vedia, tak aj napriek tomu v tomto škodlivom procese bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších, krajín pokračujú, ba, práveže, intenzitu tohto odčerpávania – v dôsledku čoraz väčšieho nedostatku pracovnej sily – neustále zvyšujú.
Problémom nie je globalizácia, ak sa pod pojmom globalizácia myslí vzájomné výhodné prepájanie ekonomík a ich spolupráca. Výhodné pre všetky spolupracujúce krajiny.
Problémom je to, že sa nezaviedla spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občanov v ich rodných krajinách už od momentu, kedy začala výraznejším spôsobom narastať medzištátna pracovná migrácia.
Pokiaľ z danej krajiny odchádzali za prácou do zahraničia len rádove desiatky, stovky či aj tisíce občanov – predstavujúce necelé percento produktívnych občanov tejto krajiny – tak z hľadiska ich absolútne i relatívne nízkeho počtu vzhľadom na celkový počet občanov v produktívnom veku to, síce, pre ekonomiku danej krajiny už strata bola, ale nepredstavovala pre ňu až takú výraznú záťaž, hoci v skutočnosti to bola nespravodlivá a nemorálna záťaž už od prvého občana odídeného za prácou do zahraničia.
Veď, už len ten jeden jediný odídený občan, ten jeden pracovník, predstavuje bezplatné odčerpanie výrobného prostriedku, ktorého výrobná cena na Slovensku je minimálne 82 000 eur.
Avšak, v prípade desaťtisícov či státisícov občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, teda v prípade odchodu takého množstva občanov, ktorý znamená už jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, bolo potrebné už dávno prijať opatrenie v zmysle spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov v ich rodnej krajine.
Pretože nejde len o stratu nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občana, ale ide aj o stratu potenciálnych daní, ktoré sú generované práve prácou tohto občana.
Tak dane zo mzdy, ktorú občan odvádza v zamestnávateľskej krajine, ako aj dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré vznikajú ak si občan zo svojej mzdy niečo kúpi, resp. ak zaplatí za nejaké služby. A, nepochybne, stratou sú aj odvody na dôchodkove a zdravotné poistenie, ktoré odvádza občan v zamestnávateľskej krajine.
Predpokladaným, čoraz väčším napredovaním ľudstva, a teda aj čoraz väčšou globalizáciou a s ňou spojenou čoraz masívnejšou medzištátnou pracovnou migráciou, sa odchod produktívnych občanov z jedných krajín do druhých nebude už rátať na jednotky percent z celkového počtu produktívnych občanov danej krajiny, ale na desiatky.
A ako sa ošetrí výpadok daní, ktoré v prípade zamestnávania sa občana v zahraničí idú do štátneho rozpočtu zahraničnej zamestnávateľskej krajiny, teda tej krajiny, ktorá sa absolútne nepodieľala na nákladoch vynakladaných počas dlhodobej prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu, čiže vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania.
A nedôjde len k výpadku dane zo mzdy, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ale – ako už bolo uvedené – vypadnú aj odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie. A obrovský dlh sa naakumuluje aj nesplácaním nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občanov odídených zo svojej rodnej krajiny do zahraničia. Pretože tieto náklady, náklady na výchovu a vzdelávanie, sa splácajú z dane zo mzdy, ktorú občan odvádza do štátneho rozpočtu zamestnávateľskej krajiny.
Ako sa strata všetkých týchto peňazí, chýbajúcich štátnemu rozpočtu rodnej krajiny občanov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, bude riešiť?
Bohaté krajiny v tomto škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov z iných krajín pokračujú nie preto, že si myslia, že je to správne, nie, to vôbec. Práveže, veľmi dobre vedia, že toto bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z iných krajín poškodzuje krajinu, z ktorej je pracovná sila odčerpávaná.
Pokračujú, však, v tomto procese, lebo vedia , že tento škodlivý a nespravodlivý spôsob získavania pracovnej sily z iných krajín – porušujúci základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku – je vo svete zaužívaný a tolerovaný, vedia, že jeho škodlivé dôsledky neznáša ten, ktorý je jeho príčinou, ale ten, ktorý je ním poškodzovaný.
Vedia, že je široko podporovaný, práve, tými najbohatšími krajinami s vysokými priemernými mzdami, ktoré si prosperitu svojich ekonomík budujú či zabezpečujú, práve, aj prostredníctvom bezplatného odčerpávania občanov-pracovníkov z iných, chudobnejších krajín.
A, práve, tie najbohatšie ekonomiky s vysokými mzdami, bezplatne odčerpávajúce pracovníkov z iných krajín, tak tie sú inšpirácou aj pre tie iné, pre tie menej bohatšie, ktoré vedia, že, však, keď ten druhý, ten bohatý, tá bohatá krajina, si berie pracovnú silu z tých chudobnejších krajín bez toho, aby sa spravodlivo podieľala na nákladoch, vynaložených na prípravu tejto zahraničnej pracovnej sily, tak prečo by si takýmto spôsobom nezabezpečila pracovnú silu pre potreby ekonomiky svojej krajiny aj ona, tá menej bohatšia krajina.
Všetci to vedia, ale tvária sa, ako keby to nevedeli. Vie sa o tom, každý to vie, všetci, všetci to vidia, … všetci vidia, že cisár je nahý … ale bez mihnutia oka sa ide ďalej.
Bohatým krajinám tento nespravodlivý systém bezplatného odčerpávania pracovníkov z chudobnejších krajín absolútne vyhovuje, pretože im to šetrí obrovské náklady, ktoré by museli vynaložiť, ak by si chceli pripraviť požadovaných pracovníkov z radov vlastných občanov, a chudobnejšie krajiny, práve preto, že sú slabšie a chudobnejšie, že žiadny ich predstaviteľ sa nevie postaviť, ozvať a upozorniť na túto nespravodlivosť, tak chudobnejšie krajiny toto koloniálne vykorisťovanie, túto „koloniálnu demokraciu okrádania slabších silnejšími“ nastolenú a panujúcu nielen v EU či Európe, ale na celom svete, mlčky znášajú a trpia.
3. Všetci, aj tí najchudobnejší Slováci, Maďari a Ukrajinci, s tými najbiednejšími platmi, prispievajú na holandskú kráľovskú rodinu
Niekedy sme, Slovensko, bezplatne ročne poskytovali či prenajímali iným krajinám desaťtisíc slovenských pracovníkov, desaťtisíc našich občanov, pripravených na naše náklady, pripravených za peniaze našich občanov, neskôr to bolo už viac než päťdesiattisíc, potom viac než stotisíc, a teraz odchádza každoročne zo Slovenska už vyše tristopäťdesiattisíc jeho občanov.
Tristopäťdesiattisíc slovenských občanov pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pripravených len na náklady svojich rodičov a na náklady svojej rodnej krajiny. Pripravených na zapojenie sa do pracovného procesu na náklady všetkých svojich spoluobčanov.
A koľko to bude za dva či päť, alebo desať rokov? Štyristopäťdesiat, šesťsto alebo dokonca deväťstotisíc pracovníkov? Alebo ešte viac, viac než milión, či, dokonca, viac než dva milióny?
Pretože nároky tých bohatších členských krajín Únie, ale aj tých nečlenských, ich požiadavky na počet zahraničných pracovníkov, ktoré budú potrebovať pre svoje ekonomiky, budú stále narastať. Budú potrebovať čoraz viac pracovníkov, aj z dôvodu klesajúcej pôrodnosti a čoraz menšieho počtu produktívnych občanov vo svojich krajinách.
A riešením pre nich budú pracovníci z iných krajín. Aj z tej našej. Zo Slovenska, či aj z Maďarska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, Česka, i z ďaľších chudobnejších krajín.
Nemôže sa, teda, nielen, nová holandská vláda, či aj predstavitelia ďaľších bohatších krajín Únie, čudovať a rozčuľovať, že občania Slovenska a Maďarska, Rumunska, Bulharska, či aj ďaľších chudobnejších krajín Únie, tak, že sú z takéhoto škodlivého dlhoročného správania sa bohatších členov Únie voči nim, voči tým chudobnejším, sklamaní, že sú čoraz viac euroskeptickejší, že sa im sa toto neustávajúce, nie zmenšujúce sa, ale, práveže, toto zväčšujúce sa okrádanie, toto priživovanie sa bohatších krajín Únie na nich, na tých chudobnejších, pochopiteľne, čoraz menej páči, že čoraz viac dávajú najavo svoju nespokojnosť s tým, že zadarmo, len na svoje náklady, len na náklady svojich rodných krajín, pripravujú milióny pracovníkov pre potreby svojich bohatších unijných i európskych súrodencov.
Pre potreby Holandska, Nemecka, Francúzska, Anglicka, Švajčiarska, Rakúska, Dánska, Švédska, Nórska, Belgicka, či aj pre potreby ďaľších krajín Únie i Európy.
Nemožno sa, teda, čudovať, že toto parazitovanie bohatších členov Únie na tých chudobnejších, parazitovanie prostredníctvom nespravodlivého a škodlivého bezplatného odčerpávania a zamestnávania občanov z chudobnejších krajín, je jedným z hlavných dôvodov narastajúceho euroskepticizmu občanov chudobnejších krajín Únie, je jedným z hlavných dôvodov, prečo nechcú žiť v takejto nespravodlivej Únii, v ktorej tie bohatšie krajiny žijú na úkor tých chudobnejších.
Občania chudobnejších krajín nechcú žiť v pokrivenej únii, v ktorej sa tí bohatší priživujú na tých chudobnejších, v ktorej, žiaľ, aj Holandsko žije na úkor občanov Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, či, čo je zvlášť smutné, aj na úkor ozbrojeným konfliktom ťažko skúšanej Ukrajiny.
Holandsko, holandská vláda, na jednej strane od svojich občanov dôsledne vyžaduje, aby si plnili svoje daňové povinnosti, a prísne postupuje voči tým, ktorí tieto povinnosti zanedbajú, ktorí sa snažia štátny rozpočet svojej krajiny ukrátiť, napr. neodvádzaním daní. A takto, prirodzene, postupuje každá krajina, nielen, Holandsko.
Každá krajina zamestnávajúca slovenských, maďarských, rumunských, ukrajinských, či zamestnávajúca aj občanov ďaľších krajín, tak každá takáto krajina prísne dbá na to, aby jej občania neokrádali jej štátny rozpočet, napr. tým, že neodvedú dane, ktoré sú povinní odvádzať.
Na jednej strane Holandsko, či aj iné krajiny zamestnávajúce slovenských, či zamestnávajúce aj občanov ďaľších krajín, tak oni všetky dôsledne dbajú na to, aby ich občania neokrádali štátny rozpočet svojej krajiny tým, že neodvedú dane, ktoré majú odviesť, a ktorých odvedenie im nariaďuje zákon.
Avšak to, že tieto krajiny okrádajú štátny rozpočet Slovenska, či aj štátne rozpočty tých krajín, ktorých občanov zamestnávajú, práve, tým, že nedodržujú základné pravidlo trhovej ekonomiky a odmietajú sa zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu tých slovenských občanov-pracovníkov, ktorí pracujú v ich ekonomikách, tak to už týmto krajinám, zrazu, nevadí, to je, kupodivu, dovolené, to sa berie ako niečo normálne, zaužívané.
Ak je štátny rozpočet týchto krajín okrádaný ich vlastnými občanmi, tak dôsledne proti týmto občanom zakročia, vyvodia z toho nekompromisné závery a prísne to potrestajú, ak už však oni okrádajú štátny rozpočet inej krajiny, práve, prostredníctvom bezplatného odčerpávania občanov iných krajín a ich zamestnávania v svojich ekonomikách, bez spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom výchovnovzdelávacom procese týchto zamestnávaných zahraničných občanov, tak to už im nevadí, to už je sväté, tolerované, nad tým už privierajú oči.
Holandsko je ukážkovo prísne voči tým svojim občanom, ktorí okrádajú jeho štátny rozpočet, avšak už absolútne toleruje to, že ono svojím chovaním, svojím škodlivým ekonomickým správaním sa voči chudobnejším krajinám Únie i Európy, voči Slovensku, Maďarsku, Ukrajine, Rumunsku, či aj voči ďaľším krajinám, okráda štátny rozpočet iných krajín, že okráda štátny rozpočet tých krajín, ktorých občanov zamestnáva v svojej ekonomike.
Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, či aj ďaľšie krajiny, predsa, nevstupovali do EU preto, aby sa stali obrovskými fabrikami na bezplatnú „výrobu“ státisícov pracovníkov pre potreby Holandska, Nemecka, Dánska, Švédska, Francúzska, Švajčiarska, Anglicka, či aj pre potreby ďaľších bohatších krajín Únie i Európy, aby sa stali otrokom pre bohatšie krajiny Únie i Európy, aby sa stali pre nich otrokom, ktorý pre ne zadarmo pripravuje pracovnú silu.
Tieto chudobnejšie krajiny Únie nevstupovali do EU preto, aby odviedli nesmiernu prácu a vynaložili obrovské náklady pri príprave státisícov či miliónov budúcich pracovníkov zamestnávaných v ekonomikách bohatších krajín Únie a Európy, avšak za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady už, presne ako aj ten otrok, nedostali ani tú najmenšiu odmenu od tých krajín, ktorí ich občanov zamestnávajú.
Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, či aj ďaľšie krajiny, Únie vstupovali do EU preto, aby sa stali jej plnohodnotnými členmi, na základe princípu rovného s rovným, a nie toho, v súčasnosti, či, vlastne, už od začiatku ich vstupu do Únie, v Únii bohate uplatňovaného, rovného s rovnejším.
Slovensko i Maďarsko nevstupovali do EU preto, aby, len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, na úkor svojich detí, starších ľudí, na úkor všetkých svojich občanov, zabezpečovali – v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania – prípravu státisícov budúcich kvalifikovaných pracovníkov pre ekonomiky svojich bohatších unijných súrodencov.
Slovensko i Maďarsko nevstupovali do EU preto, aby, tak ako aj otrok – úplne zadarmo, bez minimálnej odmeny za svoju prácu – za cenu vynaloženia obrovských nákladov a úsilia, pripravovali pre Holandsko či aj pre ďaľšie bohatšie krajiny pracovníkov potrebných profesií.
K čomu je dobrá takáto únia, ktorá neslúži všetkým členským štátom, všetkým občanom rovnako, ale, ako sa nielen zdá, len niektorým?
Ešte stále nie sme únia rovnocenných partnerov. Ešte stále sme únia vykorisťovateľov a vykorisťovaných, kolonizátorov a kolonizovaných, ešte stále sme úniou okrádajúcich a okrádaných.
Zatiaľ zostávame, naďalej, Európskou úniou rovných a rovnejších.
Holandská ekonomika, podobne ako aj ekonomiky ďaľších bohatších krajín Únie i Európy, napr. Nemecka či Anglicka, tak holandská ekonomika z tohto okrádania chudobnejších krajín, z ich okrádania formou škodlivého bezplatného odčerpávania ich občanov, nesmierne profituje, šetrí značné náklady svojho rozpočtu.
Občania Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunsku, Bulharska, či aj občania mnohých iných chudobnejších krajín Únie i Európy, a nielen Európy, totiž, pre Holandsko predstavujú výdatný bezplatný zdroj čoraz viac nedostatkovej lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, bezplatný zdroj prinášajúci nielen Holandsku, ale aj ďaľším krajinám Únie a Európy, obrovské bezprácne zisky.
Že prečo bezprácne? Pretože prostredníctvom bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín tie bohatšie krajiny, ktoré občanov chudobnejších krajín zamestnávajú v svojich ekonomikách, ušetria množstvo finančných prostriedkov, ktoré by museli vynaložiť v prípade, ak by týchto zahraničných pracovníkov nemali k dispozícii, a museli by si pracovníkov potrebných profesií zabezpečiť na svoje náklady z radov vlastných občanov.
A Holandsko, podobne ako aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie i Európy, má zo zamestnávania zahraničných občanov aj ďaľšie benefity:
Daň zo mzdy slovenských, maďarských, ukrajinských či aj zahraničných pracovníkov z iných krajín zamestnaných v Holandsku, pôjde do holandského štátneho rozpočtu, nie do rozpočtu rodných krajín týchto pracovníkov.
Aj daň zo zisku holandských výrobcov, ktorí zahraničných pracovníkov zamestnávajú a pomocou nich vyrobia výrobky dodávané aj do rodných krajín týchto zahraničných pracovníkov, tak tá ide tiež do štátneho rozpočtu Holandska.
Títo zahraniční pracovníci si kupujú v Holandsku zo svojej mzdy aj rôzne výrobky a služby, a tak daň z pridanej hodnoty či aj spotrebná daň, ktoré sa odvádzajú pri kúpe týchto výrobkov a služieb, ide tiež do holandského štátneho rozpočtu.
A títo zahraniční pracovníci pracujúci v Holandsku tu odvádzajú aj zdravotné i dôchodkové poistenie.
Toto všetko, jednoznačne pomáha holandskej ekonomike, o toto všetko prichádza rodná krajina týchto zahraničných pracovníkov.
Jednoducho, bez zamestnávania zahraničných občanov iných krajín, bez zamestnávania zahraničných občanov, ktorí boli na vykonávanie pracovného procesu pripravení len na náklady svojich rodičov a na náklady svojej rodnej krajiny, by holandská ekonomika – podobne ako aj nemecká, anglická, francúzska, či aj ďaľšie – nebola na tom nikdy tak dobre, ako je.
A je na tom tak dobre, ako je, práve, aj vďaka tomu, že už dlhé roky sa priživuje, že už dlhé roky žije na úkor druhých ekonomík, na úkor chudobnejších ekonomík Únie i Európy.
Aj na úkor slovenskej, maďarskej, rumunskej, či, čo je veľmi smutné, aj na úkor ozbrojeným konfliktom ťažko zmietanej ukrajinskej ekonomiky.
To žitie Holandska aj na úkor druhých, to jeho priživovanie sa na chudobnejších krajinách, spočíva v tom, že Holandsko sa ani tou najmenšou mierou nepodieľa na kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých zahraničných občanov, ktorí pracujú v holandskej ekonomike.
A, pritom mu, Holandsku, táto povinnosť, povinnosť zúčastňovať sa na tejto kompenzácii, priamo vyplýva z riadenia sa základným zákonom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Avšak, Holandsko, podobne ako aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie i Európy, tento základný zákon trhovej ekonomiky, v prípade zamestnávania občanov iných krajín, absolútne ignoruje.
Holanďania, Nemci, Angličania, Francúzi, Belgičania, Dáni, Švédi, Švajčiari, Nóri, či aj ďaľšie bohatšie krajiny, a, nielen Európy, ale celého sveta, týmto neférovým spôsobom budujú svoje ekonomiky, svoju úspešnú ekonomickú budúcnosť, blaho svojich občanov, aj na úkor iných, chudobnejších krajín Únie, Európy či sveta, na náklady Slovenska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska, či aj na náklady ďaľších chudobnejších krajín, na úkor všetkých občanov týchto krajín.
Peniaze, ktoré by mali bohatšie krajiny zamestnávajúce občanov z chudobnejších krajín vracať, ako spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania týchto zamestnávaných zahraničných občanov, tak tieto peniaze si ponechávajú, a využívajú ich pre potreby svojej ekonomiky.
Čiže, peniaze, ktoré patria, v skutočnosti, Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, Ukrajine, ako aj ďaľším rodným krajinám zamestnávaných zahraničných občanov, tak tieto peniaze si krajiny zamestnávajúce zahraničných občanov neprávom ponechávajú, a používajú ich pre potreby všetkých oblastí svojej ekonomiky.
Z týchto peňazí financujú svoju políciu, armádu, zdravotníctvo, školstvo, financujú z nich aj platy svojich politikov či štátnych predstaviteľov, poslancov, ministrov, premiérov i prezidentov, prispievajú nimi na svoj vklad do eurorozpočtu, do NATO, a prispievajú nimi aj jedným z najbohatších rodín v svojej krajine, prispievajú nimi kráľovským rodinám v svojich krajinách.
Dobre sa holandskej, nemeckej, francúzskej, dánskej, švédskej, či aj iným bohatším krajinám Únie hrá rola charitatívneho bohatiera, ktorý do eurorozpočtu vkladá viac než tí chudobnejší členovia Únie, keď značnú časť z toho čo doňho vložia, najprv ukradnú tým chudobnejším, keď doňho vložia to, čo by mali, jednoznačne, vrátiť tým chudobnejším.
Všetci pracujúci Slováci, Maďari i Ukrajinci pracujúci v svojich rodných krajinách, pracujúci na Slovensku, v Maďarsku či na Ukrajine, aj tí najchudobnejší s tými najbiednejšími platmi, ktorých rodiny s deťmi mnohokrát živoria, a žijú v nedôstojných podmienkách, tak oni všetci, práve, v dôsledku nespravodlivého a škodlivého bezplatného odčerpávania svojich spoluobčanov ekonomikami bohatších krajín Únie a Európy, prispievajú aj na chod tých najbohatších európskych rodín, kráľovských rodín v krajinách Únie a Európy.
Kráľovských rodín v Anglicku, Belgicku, Švédsku, Dánsku, Nórsku, Belgicku … a aj v Holandsku.
Smutný paradox, či skôr trpká irónia. Tí najchudobnejší, s tými najbiednejšími mzdami, prispievajú zo svojho mála tým najbohatším, prispievajú tým s tými najvyššími príjmami.
A nikto sa ich nepýta, či sa im to páči, alebo nie, či s tým súhlasia, alebo nie. Jednoducho, musia, pretože tak je to určené. Tými bohatšími, tými silnejšími.
Viď článok:
—„Aj ten najchudobnejší Slovák i Ukrajinec, s tým najbiednejším platom, prispieva na anglickú kráľovskú rodinu“— viď str. 193 príspevku [2]
Bohatšie krajiny Únie i Európy – Holandsko, Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Švajčiarsko, Nórsko, či aj ďaľšie krajiny Európy – žijú na úkor druhých krajín, tých chudobnejších. Zneužívajú svoje postavenie silnejšej a bohatšej ekonomiky na to, aby sa priživovali na chudobnejších a slabších.
To ich žitie na úkor chudobnejšieho, ich zneužívanie pozície silnejšieho na nespravodlivé obohacovanie sa, na okrádanie toho chudobnejšieho, to nie je chytrosť, to je z ich strany úbohosť.
Vyššie uvedené slová, to nie je falošné, účelové obvinenie bohatších krajín Únie i Európy založené na klamstve, to je bolestná pravda a aj oprávnená výčitka prameniaca z trpkej reality, z neúprosných faktov.
Na jednej strane chce Nemecko, spolu s Holandskom, Francúzskom, spolu s ďaľšími krajinami Únie, budovať novú dvojrýchlostnú EU, založenú na tom, že jedna časť Únie pôjde inou, väčšou rýchlosťou než tá druhá, tá pomalšia, tá, ktorá nestačí tým rýchlejším.
Ale, smutnou a trpkou pravdou je, že tá ich vyššia rýchlosť, tá vyššia rýchlosť Holandska, Nemecka, Anglicka, Francúzska, či aj ďalších bohatších ekonomík Únie i Európy, tak tá ich súčasná vyššia rýchlosť je, žiaľ, vykúpená, aj za cenu viac než dvadsaťročného okrádania chudobnejších krajín Únie i Európy, tá ich vyššia rýchlosť bola dosiahnutá aj „vďaka“ ich viac než dvadsaťročnému priživovaniu sa na tých chudobnejších krajinách Únie i Európy, na ich parazitovaní na druhých, na okrádaní tých chudobnejších krajín Únie i Európy prostredníctvom nesmierne škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín.
Nie je umenie zvyšovať vyššiu rýchlosť svojej ekonomiky tým spôsobom, že sa priživujete, že parazitujete na tom slabšom, na tej slabšej krajine, že okrádate tú chudobnejšiu krajinu, že okrádate ženy, deti, starých ľudí, že okrádate všetkých občanov tých chudobnejších krajín.
Nie je umenie zvyšovať rýchlosť svojej ekonomiky, ak náklady na zvýšenie tej rýchlosti prehodíte na tých slabších, na tých chudobnejších.
Holandsko chce vybudovať silnú Úniu. Ale to nechce len Holandsko, to chceme všetci, každý člen Únie, všetci by sme chceli silnú Úniu, ktorá by bola rovnocenným protivníkom pre tie najsilnešie ekonomiky sveta, pre USA i Čínu, či aj pre ďaľšie ekonomiky sveta.
Avšak, Holandsko, podobne ako aj Nemecko, či podobne ako aj ďaľšie bohatšie ekonomiky Únie, chcú budovať nielen silnú EU, ale, zároveň, chcú tieto bohatšie ekonomiky Únie budovať – a už dlhé roky aj budujú – aj svoje ekonomiky na úkor chudobnejších krajín Únie, na úkor jej chudobnejších členov.
Holandsko, Nemecko, Anglicko, Francúzsko, či aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie, Európy, i sveta, budujú svoje ekonomiky neférovým spôsobom absolútne odporujúcim základnému zákonu trhovej ekonomiky.
Jednu z najdrahších či najväčších nákladových položiek, ktoré sú potrebné pri tom budovaní, teda náklady vynaložené na prípravu pracovnej sily pre potreby svojich ekonomík, náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tejto pracovnej sily, presúvajú na iné, chudobnejšie ekonomiky.
Dobre sa týmto spôsobom buduje produktivita práce, dobre sa buduje ekonomika a zabezpečuje životná úroveň občanov svojej krajiny, keď náklady na to budovanie, náklady na zabezpečenie tej životnej úrovne, vedome presuniete aj na občanov iných, chudobnejších krajín.
Ale, ako sa potom môže rozdiel medzi holandskou a slovenskou ekonomikou vyrovnávať, ako sa môžu vyrovnávať rozdiely v rýchlostiach ekonomík Slovenska a Holandska, keď Slovensko, už od samého začiatku, od svojho vstupu do EU v r. 2004, pripravuje pracovnú silu, nielen pre svoje potreby, ale bezplatne ju pripravuje aj pre potreby Holandska, či aj pre potreby ďaľších krajín Únie a Európy.
Pripravuje „bezplatne“ znamená, že príprava tých slovenských občanov, ktorí pracujú či budú pracovať v Holandsku, tak náklady na túto prípravu stále znáša len Slovensko, len slovenskí občania, a Holandsko sa na tých nákladoch nepodieľa ani jedným jediným eurom.
A podieľať by sa rozhodne malo. Tak o tom hovorí základný zákon trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku. Viď článok:
—„Haló . . . Nemci, Rakúšania, Švajčiari či Angličania, bezplatne vám vychovávame lekárov. A náklady bude za vás kto platiť?“— [4]
i článok:
—„Dobre sa Nemcom, Angličanom či Švajčiarom buduje produktivita práce, keď im ju dotujú Slováci, Ukrajinci a Rumuni“— viď str. 158 príspevku [5]
Čím viac slovenských občanov bude Holandsko, či aj ďaľšie bohatšie ekonomiky Únie i Európy, tak čím viac slovenských občanov budú odčerpávať súčasným škodlivým spôsobom, teda čím viac ich budú zo Slovenska odčerpávať bezplatne, čím dlhšiu dobu ich budú zamestnávať v svojej ekonomike, tým viac slovenskú ekonomiku, slovenských občanov, poškodia, tým viac bude narastať rozdiel medzi holandskou, či aj rozdiel medzi ďaľšími ekonomikami bohatších krajín Únie i Európy zamestnávajúcimi slovenských občanov na jednej strane, a slovenskou ekonomikou na strane druhej.
Náš, chudobnejší slovenský štátny rozpočet, na to doplatí, bude ešte chudobnejší, a ten holandský, ten bohatší rozpočet, tak ten bude ešte bohatší, pretože ušetrí náklady, ktoré by musel vynaložiť v prípade, ak by nemal k dispozícii pracovníkov zo Slovenska, a musel by si potrebných pracovníkov potrebných profesií pripraviť na svoje náklady z radov vlastných občanov.
Holandsku takýto spôsob prípravy pracovníkov, teda, že to hradí iná krajina, samozrejme, vyhovuje. Slovensko, totiž, presne ako aj otrok, teda zadarmo, len na svojej náklady, pripraví pracovníkov pre potreby Holandska, a Holandsko mu za to nič nezaplatí.
Slovensko odvedie prácu pri príprave pracovníkov pre potreby holandskej ekonomiky, vynaloží náklady, avšak, za túto svoju odvedenú prácu, za takto vynaložené náklady, nedostane od Holandska nič. Presne tak, ako nedostával nič za svoju prácu ani otrok.
A presne tak isto, ako si svoju ekonomiku na úkor iných, na úkor občanov chudobnejších krajín Únie, posilňuje Holandsko, tak tak isto to robia aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie a Európy, teda Nemecko, Anglicko, Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, Francúzsko, či aj iné, a, nielen tie v Európe, takto to robí aj tá najsilnejšia ekonomika, tá za veľkou mlákou, Spojené štáty.
Všetky tieto krajiny si svoje bohatstvo, silu svojich ekonomík, budujú z veľkej časti, práve, aj na ožobračujúcom bezplatnom odčerpávaní potrebnej pracovnej sily z iných krajín.
Všetky sa radi pýšia svojou demokraciou, avšak, už akosi nezdôrazňujú, už nehovoria o tom, že táto ich demokracia je postavená, bohužiaľ, aj na nespravodlivom a škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov-pracovníkov z iných, chudobnejších, krajín, táto ich demokracia je postavená aj na otrockej práci jedných, chudobnejších národov v prospech druhých, tých bohatších, táto ich demokracia je postavená na ignorovaní základného zákona trhovej ekonomiky, zákona o kompenzácii nákladov zo zisku.
Už sa nepýšia tým, že táto ich koloniálna demokracia“ ťaží aj z toho, že zahraničnú pracovnú silu zamestnávanú v svojich ekonomikách si nechajú pripraviť len na náklady chudobnejších krajín, avšak, už ani najmenšou mierou sa nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov.
Čo je to za demokraciu, čo sú to za pokrivené ekonomické vzťahy medzi krajinami Únie a Európy, keď tie chudobnejšie krajiny, ako Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, či aj ďaľšie, každoročne, len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, vyrábajú množstvá nových výrobných prostriedkov pod názvom „pracovník“, keď ich vyrábajú nielen pre svoju potrebu, ale aj pre potrebu bohatších krajín Únie a Európy, avšak, tieto bohatšie krajiny sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Čo je to za demokraciu, keď sa bohatšie krajiny Únie a Európy: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, a, aj iné, prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín priživujú a parazitujú na chudobnejších krajinách, keď občania bohatších krajín, aj „vďaka“ tomuto vykrádaniu pracovnej sily z chudobnejších ekonomík žijú aj na úkor občanov Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, či aj na úkor občanov ďaľších krajín Únie a Európy?
Je absolútne k neuvereniu, že pod pojem demokracia, ktorou sa tak radi pýšia mnohé bohaté krajiny Únie, Európy, či celého sveta, spadá aj súčasný systém nespravodlivých koloniálnoekonomických vzťahov medzi krajinami, systém založený na nespravodlivom a škodlivom bezplatnom odčerpávaní pracovnej sily z jedných, z tých chudobnejších krajín, tými bohatšími.
Systém v ktorom jedny krajiny odvedú množstvo práce a vynaložia značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, avšak krajiny, ktoré týchto ich občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, sa už ani tou najmenšou mierou nepodieľajú na kompenzácii týchto nákladov, čím, jednoznačne, porušujú základné pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Pochopiteľne, že predstavitelia Holandska, či predstavitelia tých najsilnejších ekonomík v Európe – Nemecko, Anglicko, Francúzsko, či aj iné krajiny Únie a Európy masovo bezplatne odčerpávajúce občanov z iných krajín – tak, pochopiteľne, že mlčia, že sú ticho, a neprotestujú proti tejto príživnickej ekonomickej politike svojich rodných krajín voči Slovensku, Maďarsku, Ukrajine, či aj voči ďaľším chudobnejším krajinám, že neprotestujú voči tomuto okrádaniu chudobnejších krajín Únie a Európy tými bohatšími, proti ich okrádaniu prostredníctvom nespravodlivého bezplatného odčerpávania občanov z týchto chudobnejších ekonomík.
No, neprotestujú! Samozrejme! Prečoby aj?
Veď, práve, z tohto koloniálneho parazitického žitia na úkor chudobnejších krajín, z tohto okrádania občanov chudobnejších krajín, tak z toho nesmierne profitujú ich rodné krajiny, ich spoluobčania, ktorí sa majú lepšie, aj, práve, na úkor občanov tých krajín, z ktorých pracovnú silu nespravodlivým, teda, bezplatným spôsobom, odčerpávajú.
4. Slovákom nevadí prosperita holandskej ekonomiky, ale to, že je budovaná na úkor prosperity iných krajín. Aj tej slovenskej, aj tej maďarskej.
My, tu na Slovensku, tú našu pracovnú silu, tých našich občanov, ktorí pracujú v zahraničí, pripravíme len na svoje náklady, len na náklady našich občanov, pripravíme ich v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, avšak celý zisk vzniknutý ich prácou – zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú slovenskí pracovníci zamestnaní v zahraničí odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny – už berú iné krajiny. Tie, ktoré našich občanov zamestnávajú.
Berú ho celý, bez toho, aby sa spravodlivou mierou podieľali na kompenzácii týchto nákladov, pričom účasť na tejto kompenzácii im priamo vyplýva z riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Prečo sa nerieši takáto, do očí bijúca nespravodlivosť? Prečo ju, neriešia tí, ktorí sú, priam povolaní na toto, aby tento problém umožňujúci priživovanie sa bohatších krajín Únie na tých chudobnejších, tak aby ho riešili? Prečo sa tým nezaoberajú kompetentné inštitúcie EU?
Kompetentné inštitúcie Únie, sú, žiaľ, ako už mnohokrát v minulosti, hluché a slepé. Tvária sa, že sa nič nestalo, že sa nič nedeje, že to je, predsa, normálne.
Koho záujmy, záujmy ktorých krajín Únie, vlastne, kompetentné inštitúcie Únie bránia? Zájmy všetkých, či len niektorých?
Eurounijná koloniálna demokracia v praxi, v plnej svojej nahote. A niet nikoho, kto by sa voči tomu ozval, kto by na túto obrovskú nespravodlivosť podporovanú tými najvyššími unijnými inštitúciami upozornil.
Ale načo sú tu potom predstavitelia EU, ktorí sa nesnažia tento problém – problém škodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín Únie bohatšími krajinami –vyriešiť, a pritom majú na to všetky kompetencie?
Načo sú potom tí, ktorí majú plné ústa o zmierňovaní ekonomických rozdielov medzi krajinami Únie, o potrebe znižovania rozdielu medzi chudobnými a bohatými či medzi najchudobnejšími a najbohatšími, keď sa nesnažia – aj s titulu svojich právomocí – riešiť kardinálny problém, problém jasne viditeľný, ktorý je jednou z hlavných príčin narastania rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, a nielen v Únii, ktorý je jednou z hlavných príčin čoraz väčšej priepasti medzi bohatými a chudobnými, problém, ktorého neriešenie je tiež príčinou toho, že jedny, bohatšie krajiny Únie dosahujú väčšiu rýchlosť svojich ekonomík oproti tým druhým, tým chudobnejším.
Načo sú tu kompetentné inštitúcie EU, ktoré nedokážu riešiť takýto závažný problém, spôsobujúci toľko nespravodlivosti? Ktoré o tomto probléme vedia, a neriešia ho. Kto iný, ak nie oni, je ešte kompetentnejší na riešenie tohto problému? Viď článok:
—„Bohaté krajiny Únie budujú svoju ekonomiku na úkor slabších, a Brusel mlčí, Brusel je hluchý a slepý“— viď str. 366 príspevku [2]
Slovensku i Maďarsku, nevadí, že Holandsko, či Nemecko, Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, Švajčiarsko, že všetky krajiny Únie a Európy zamestnávajúce slovenských i maďarských občanov, tak, že všetky sa chcú mať lepšie, že chcú, aby sa lepšie mali ich deti, starí ľudia, aby sa mali lepšie všetci ich občania.
Nie, nie, to vôbec nie, to je, práveže, prirodzené, to Slovensku i Maďarsku absolútne nevadí. Veď, to chce každá krajina. Každá chce pre svojich občanov len to najlepšie.
Slovensku i Maďarsku, však, vadí, že mnohé krajiny sa chcú mať lepšie na ich úkor, na úkor ich detí a starých ľudí, na úkor všetkých ich občanov.
Slováci i Maďari, predsa, nechcú od Únie, od krajín Únie a Európy, od Holandska, Nemecka, Anglicka, Rakúska, Švajčiarska, Nórska, či Francúzska, nechcú od žiadnej z tých krajín, ktoré zamestnávajú slovenských a maďarských občanov, nechcú od nich žiadnu charitu, a ani žiadnu špeciálnu úľavu, či niečo navyše, nechcú od nich žiadne dary či niečo, čo Slovensku i Maďarsku, čo ich občanom, nepatrí.
Chcú od nich len to, čo občanom Slovenska i Maďarska, plným právom patrí, na čo majú slovenskí i maďarskí občania oprávnený nárok, o čo Slovensko i Maďarsko, slovenských i maďarských občanov, bohatšie krajiny Únie i Európy už dlhé roky oberajú, čo si bohatšie krajiny Únie i Európy neprávom privlastňujú.
Holandskí predstavitelia, predsa, musia vedieť, že tí slovenskí i maďarskí občania, ktorí pracujú v ich krajine, či pracujúci aj v iných krajinách Únie a Európy, tak oni sa nezjavili len tak, z ničoho nič, len čistou zásluhou prírody, bez pričinenia sa človeka, nevyrástli ako pýr na lúke, či stromy v džungli, nezrodili sa ako ryby v mori.
Tí slovenskí i maďarskí občania pracujúci v Holandsku, či aj v ďaľších bohatších krajinách Únie a Európy, boli, predsa, na vykonávanie pracovnej činnosti, teda, na to, aby sa mohli zapojiť do pracovného procesu, tak boli pripravení za cenu vysokých nákladov, za cenu nákladov investovaných do ich výchovy a vzdelávania, čiže investovaných do ich dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu. A tie náklady zaplatila ich rodná krajina, Slovensko, či Maďarsko, na tie náklady sa zložili ich slovenskí a maďarskí spoluobčania zo svojich daní.
A, teda, každá krajina, ktorá týchto slovenských a maďarských občanov zamestnáva, a ktorej ich práca prináša zisk – zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného slovenského i maďarského občana – tak každá takáto krajina má povinnosť, ktorá jej vyplýva z riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku, povinnosť podieľať sa na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov. A tá povinnosť sa, bez najmenších pochybností, vzťahuje aj na Holandsko.
Veď, ak už predstavitelia novej holandskej vlády tak kritizujú Slovensko i Maďarsko za ich euroskepticizmus, ak ich už tak rozčuľuje nie najpozitívnejší postoj slovenských i maďarských občanov k súčasnej EU, tak, by bolo veľmi dobré a prínosné, aby, najprv, hociktorý z týchto predstaviteľov, aby hociktorý holandský politik, hociktorý holandský predstaviteľ, či hociktorý holandský novinár, komentátor, hociktoré holandské médium, tak aby sa niekto z nich vyjadril a povedal, či si myslí, že súčasný systém zamestnávania zahraničných pracovníkov v holandskej ekonomike, či ich zamestnávania aj v ekonomikách ďaľších krajín, tak či je spravodlivý voči rodnej krajine týchto zahraničných pracovníkov.
Nech sa niekto z nich vyjadrí a povie, či si myslí, že je spravodlivé, keď jedny krajiny, len na svoje náklady, v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania pripravia svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, a iné krajiny, ktoré takto pripravených občanov z ich rodných krajín odčerpajú, zamestnajú a ich prácou dosiahnu zisk – zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú zamestnávaný zahraničný občan odvádza do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny – tak či je spravodlivé, že tie krajiny, ktoré týchto zahraničných občanov odčerpávajú a zamestnávajú, sa už ani minimálnou mierou nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Nech niekto z nich povie, či si myslí, že či by bolo spravodlivejšie, ak by sa, nielen Holandsko, ale každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Alebo či je spravodlivejší terajší stav, keď všetky tieto náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie tohto zamestnávaného zahraničného občana znáša len jeho rodná krajina, keď všetky tieto náklady znášajú len jeho spoluobčania v jeho rodnej krajine.
Veď, nech hocikto z predstaviteľov, nielen Holandska, ale aj z predstaviteľov tých krajín, ktoré zamestnávajú značné množstvá občanov z iných krajín, či niekto z predstaviteľov Únie, tak nech hocikto z nich povie, či si myslí, že požiadavka Slovenska, Maďarska, či aj ďaľších krajín, bezplatne poskytujúcich značné množstvá svojich občanov ako pracovníkov pre ekonomiky bohatších krajín Únie i Európy, tak či ich požiadavka na spravodlivú kompenzáciu nákladov vynaložených počas prípravy tých ich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, ktorí pracujú v iných krajinách, tak či je táto ich požiadavka oprávnená, alebo či nie je.
A, ak nie je, tak potom z akého dôvodu?
Samozrejme, že tak Slovensko ako aj Maďarsko chceme byť v EU, chceme úniu krajín, ale úniu rovnako spravodlivú pre všetkých jej členov. Nielen pre niektorých, na úkor druhých.
Ak máme spoločne v Únii existovať, ak sa máme dostať na úroveň svetových hráčov, na úroveň konkurentov EU, tak je absolútne prvoradé, aby sme boli, jej členovia, rovnocenní, aby sme boli spolkom rovných s rovnými, a nie ako doteraz, rovných s rovnejšími.
Aby sme sa navzájom rešpektovali. To je to najdôležitejšie, ostatné príde samo.
Otvorme si oči a nalejme si čistého vína, prebehnime si v mysliach tých spoločných dvadsaťdva rokov strávených v Únii.
Áno, tá teoretická jednota, tá rovnosť v Únii, široko proklamovaná na začiatku, pri našom vstupe do Únie, tá bola pre nás všetkých veľmi ľúbivá. Avšak, tá rovnosť, hlásaná pri vstupe do Únie, bola, bohužiaľ, len hlásaná, a v skutočnosti nikdy nebola. A či bude, to záleží od nás všetkých.
Počas tých dlhých dvadsaťdva rokov, dvadsaťdva rokov spoločnej existencie v jednej únii, to vždy bola len rovnosť rovných a rovnejších, rovnosť dôverčivých a dôveru zneužívajúcich.
Európska únia, predsa, nemôže existovať na princípe bohatších súrodencov zneužívajúcich tých chudobnejších, na princípe využívajúcich a využívaných. Na princípe, že ak nemáte ten správny názor – napríklad na otázku migrácie, Green Dealu, či vojny na Ukrajine – budete potrestaný, zničený, zašľapaný. Buď slepá poslušnosť alebo pomsta vo forme tvrdého trestu.
Buď budeme žiť ako veľká súdržná rodina, alebo ako rozhádaná rodina, z ktorej sa chcú mnohí dostať čím skôr preč, a začať svoj vlastný život.
Hovorí sa: „Hľadajme to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.“ Len keď toho, čo nás spája, je čoraz menej a menej, a toho, čo nás rozdeľuje, je čoraz viac a viac. To hľadanie je čoraz náročnejšie.
Aký je vlastne cieľ Únie? Rovnakú spravodlivosť pre všetkých, či spravodlivejšiu pre rovnejších a spravodlivú pre rovných?
Veď je to také jednoduché, také prosté, netreba nič robiť, netreba nič nové vymýšľať, žiadny nový zákon, netreba nič nové zavádzať, stačí len dodržiavať to, čo sa má dodržiavať, a čo sa v prípade odčerpávania občanov z iných krajín nedodržiava, teda dodržiavať grál či sväté pravidlo trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
A celý problém s bezplatným odčerpávaním pracovnej sily sa tým odstráni. Odstráni sa jeden obrovský problém, ktorého neriešenie spôsobuje, že jedny krajiny sa nekresťansky nabaľujú na úkor tých druhých, že jedny, tie bohatšie krajiny, neférovo pomáhajú zvyšovať životnú úroveň svojich občanov na úkor životnej úrovne detí, dôchodcov, starých ľudí, na úkor životnej úrovne občanov druhých, tých slabších a chudobnejších krajín, z ktorých je pracovná sila bezplatne odčerpávaná.
5. Holandsko i Nemecko chcú Ukrajine pomôcť … stačí, ak ju prestanú okrádať
Holandsko, Nemecko, Brusel, … krajiny Únie i Európy sa snažia Ukrajine v súčasnej, pre ňu veľmi ťažkej situácii ozbrojeného konfliktu , nejakým spôsobom pomôcť, napr. aj formou pôžičiek, darov, grantov:
„Politico tiež píše, že holandský minister financií Eelco Heinen v utorok povedal svojim kolegom, že jeho vláda zvažovala možnosť poskytnúť Kyjevu bilaterálnu podporu vo výške 3,5 miliardy eur ročne do roku 2029.“ [6]
„Brusel 20. marca (TASR) – Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že vyplatila prvých 4,5 miliardy eur v rámci nového nástroja EÚ pre Ukrajinu. Na správu exekutívy EÚ upozornil spravodajca TASR.
…Nástroj pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur poskytne stabilné a udržateľné financovanie na podporu obnovy, rekonštrukcie a modernizácie Ukrajiny počas rokov 2024 – 2027, vrátane kľúčových reforiem potrebných pri napĺňaní eurointegračných ambícií Kyjeva. Táto suma sa skladá zo 17 miliárd eur v podobe grantov a 33 miliárd eur vo forme pôžičiek.“ [7]
„Předsedkyně Evropské komise von der Leyenová po skončení čtvrtečního summitu v Bruselu pakovala, že Evropská unie poskytne Ukrajině půjčku v hodnotě 90 miliard eur (asi 2,2 bilionu korun) tak či onak.“ [8]
Predstavitelia Holandska, Nemecka, či aj predstavitelia ďaľších krajín Únie a Európy, predstavitelia Únie, predkladajú návrhy ako pomôcť Ukrajine, avšak, ten, priam, najjednoduchší spôsob, ako Ukrajine v súčasnej, pre ňu kritickej dobe ozbrojeného konfliktu pomôcť, ten, ktorý sa ako na neprehliadnuteľnej tácke núka predstaviteľom každej krajiny Únie i Európy zamestnávajúcej ukrajinských občanov, spôsob, priam pýtajúci sa o uplatnenie, spôsob, ktorý nemožno nevidieť, tak ten je už pre nich, odrazu, neviditeľný, neprijateľný, o tomto spôsobe sú už akosi ticho, už ho nespomínajú, a sa od neho odvracajú, tento spôsob im už akosi nevonia.
Je, pritom, veľmi prostý, a nesmierne účinný, založený na tom najjednoduchšom ekonomickom princípe: „Ak si zoberieš niečo z toho, čo patrí mne, čo som nadobudol za cenu vynaloženia vlastných nákladov, tak by si mi mal za to, ako protihodnotu, niečo dať, mal by si sa na tých nákladoch spravodlivou mierou podieľať.“
Spôsob spočívajúci v tom, že každá krajina Únie a Európy, ktorá zamestnáva ukrajinských občanov, sa začne zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy tých ukrajinských občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ktorí pracujú v jej ekonomike, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto zamestnávaných ukrajinských občanov.
Chceme pomôcť Ukrajine? Netreba vymýšľať nič nové. Účinné riešenie je tu už dávno, už dávno sa ponúkalo, a stále sa ponúka, stačí ho len zaviesť do života, stačí ho len začať realizovať. Ukrajina nepotrebuje z našej strany žiadne pôžičky, žiadne dary, granty či charitu.
Úplne postačí, ak sa začne dodržiavať a realizovať, celosvetovo a počas celej histórie ľudstva platné a dodržiavané pravidlo trhovej ekonomiky o spravodlivej kompenzácii nákladov zo zisku, úplne postačí, aby krajiny, ktoré odčerpávajú ukrajinských občanov, tak, aby sa tieto krajiny začali podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých ukrajinských občanov, ktorých zamestnávajú v svojich ekonomikách.
Ukrajina stráca, každoročne, desiatky miliárd eur len preto, že krajiny Únie a Európy, že všetky krajiny, ktoré zamestnávajú jej občanov v svojich ekonomikách, tak že všetky tieto krajiny sa nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré Ukrajina vynaložila počas dlhodobej prípravy tých svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ktorí pracujú v iných krajinách.
A, pritom, povinná účasť na kompenzácii týchto nákladov im vyplýva z akceptácie a riadenia sa základným pravidlom trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku.
Veď tu sa nejedná o peniaze, ktoré by sme Ukrajine mali, krajiny Únie a Európy, darovať či požičať. Tu nejde o to, dať, darovať či požičať Ukrajine niečo z nášho, niečo z toho, čo patrí nám.
Tu ide o to, aby sme Ukrajine už, konečne, začali vracať, aby sme jej začali dávať to, tie peniaze, ktoré sme jej už dávno mali dávať, a ktoré jej plným právom patria. Tu sa jedná o peniaze, ktoré si krajiny Únie a Európy zamestnávajúce ukrajinských občanov, už dlhé roky, neprávom privlastňujú, miesto toho, aby ich vracali tomu, komu skutočne patria, teda miesto toho, aby ich vracali Ukrajincom.
Ak chce, teda, Holandsko, ak chce ísť Nemecko ako najsilnejšia ekonomika Únie i Európy vzorom ostatným, ak chce Brusel či aj ďaľšie krajiny Únie i Európy, tak ak chcú Ukrajine skutočne pomôcť, tak úplne stačí, ak sa začnú podieľať na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré Ukrajina vynaložila na výchovu a vzdelávanie tých ukrajinských občanov, ktorých krajiny Únie i Európy zamestnávajú v svojich ekonomikách. Viac – viď články:
—„Chceme Ukrajine pomôcť? Prestaňme ju okrádať.“— viď str. 80 príspevku [2]
—„Chcú najsilnejšie krajiny Únie a Európy Ukrajine nejakým spôsobom pomôcť? Tak prečo nepoužijú ten najjednoduchší?“— viď str. 357 príspevku [2]
Médiá v európskych krajinách, politici či predstavitelia jednotlivých krajín Únie i Európy, či predstavitelia rôznych organizácií realizujúcich pomoc pre Ukrajinu, nestále hovoria o tom ako veľmi sme už Ukrajine za dobu ozbrojeného konfliktu na jej území pomohli, ako veľa jej dávame, ako by sme jej mohli pomôcť ešte viac.
Ľudia sú od samého začiatku ozbrojeného konfliktu podrobne informovaní o tom, ako ich krajiny Ukrajine pomáhajú, čo všetko jej dávajú.
Všetky hlavné médiá, televízia, novinári, komentátori, politici, osobnosti z rôznych oblastí života, predstavitelia rôznych inštitúcií, tak oni všetci rozsiahle informujú o tom, ako veľmi Ukrajine pomáhame, aká veľká je táto pomoc, čo všetko táto pomoc pre Ukrajinu znamená.
Avšak, zatiaľ čo pomoc krajín Únie a Európy smerovaná na Ukrajinu má v množstve médií náležitú propagáciu, už nikde, v žiadnych médiách, sa nedozviete, žiadny politik či predstaviteľ nejakej krajiny, doteraz, ani jeden jediný raz nespomenul skutočnosť toho, že Ukrajina nám, predsa, už dlhé roky,tiež nesmierne pomáha.
Že nám pomáha tým najlepším spôsobom z pohľadu toho, kto tú pomoc prijíma, teda z pohľadu nás, z pohľadu krajín Únie a Európy. Pomáha nám totiž bezplatne, čiže zadarmo, t. j. za svoju pomoc nič neberie. Že pomáha všetkým krajinám Únie a Európy.
Nikto občanov, nikto verejnosť, zatiaľ, za tie dlhé roky, neupozornil a neupozorňuje na to, že, Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, pomáha oveľa dlhšie než my, krajiny Únie a Európy, pomáhame jej, Ukrajine.
My jej pomáhame dva roky, pomáhame jej od doby vypuknutia ozbrojeného konfliktu, ale Ukrajina nám pomáha oveľa, oveľa dlhšiu dobu.
Už nikto, žiadne médiá či novinári, komentátori, politici, predstavitelia jednotlivých krajín Únie, žiadna z množstva organizácií zaoberajúcich sa pomocou ľuďom či ochranou práv človeka, či rôzne iné subjekty, tak, zatiaľ nikto, doteraz, ani jeden jediný raz, neupozornil verejnosť na to, že Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, už dlhé roky pomáha obrovskou pomocou, porovnateľnou, možnože, či skôr oveľa oveľa väčšou, než my pomáhame jej.
Pomáha nám formou miliónov svojich občanov, ktorých bezplatne poskytuje krajinám Únie a Európy ako lacných a kvalifikovaných pracovníkov pre ich ekonomiky.
Ukrajina, každoročne, už dlhé roky, bezplatne zásobuje krajiny Únie a Európy miliónmi svojich občanov-pracovníkov, ktorých pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania.
Pripravila ich len na svoje náklady, len na náklady svojho štátneho rozpočtu, len na náklady svojich občanov. Tie náklady, náklady na prípravu tých jej občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, ju stáli stovky miliárd eur. A stovky miliárd eur to, naozaj, sú.
Prečo sa nič nehovorí o tejto pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, o obrovskej pomoci formou bezplatne poskytovanej pracovnej sily, formou miliónov ukrajinských pracovníkov pracujúcich v krajinách Únie a Európy a pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti len na náklady Ukrajiny?
Veď tie náklady na prípravu tejto pracovnej sily, ako už bolo uvedené, stáli ukrajinských občanov stovky miliárd eur.
A, to je, predsa, nebotyčná suma, a ten, kto ju vynaložil, teda Ukrajina, si iste zaslúži, minimálne, aspoň poďakovanie zo strany tých krajín Únie a Európy, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú.
To nie my, krajiny Únie a Európy, ale oni, Ukrajinci, zaplatili prípravu týchto ukrajinských občanov-pracovníkov zo svojich vlastných vrecák, a krajiny, ktoré ich zamestnávajú, neprispeli na ňu ani minimálnou sumou.
Prečo sa o tom, o tejto pomoci Ukrajiny nikde nepíše, prečo o tom niet zmienky, niet žiadnych informácií, ani v jedných médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú?
Prečo o tom nehovoria, a sa ani slovkom nezmienia predstavitelia Únie či predstavitelia tých krajín Únie a Európy, ktoré z Ukrajiny bezplatne odčerpávajú desaťtisícové či státisícové počty jej produktívnych občanov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách?
Prečo sa nič nepíše a nehovorí o tejto obrovskej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy?
Či si táto pomoc Ukrajiny v prospech nás, v prospech európskych krajín – podobne ako aj bezplatná pomoc Slovenska v prospech bohatších krajín Únie a Európy – nezaslúži, aspoň maličkú zmienku v médiách tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú? V médiách tých krajín, ktoré zamestnávajú desaťtisíce či státisíce občanov Ukrajiny?
Či si táto obrovská bezplatná pomoc z Ukrajiny nezaslúži ani tú najmenšiu zmienku zo strany predstaviteľov týchto krajín?
O našej pomoci, o pomoci krajín Únie a Európy, Ukrajine, sa hovorí všade a stále, avšak o tej ukrajinskej, smerom k nám, sa už nepovie ani slovko.
„Ochotne sa, krajiny Európy, pýšime a poukazujeme na to, čo im, Ukrajincom, dávame, ale už ani slovkom nespomenieme, čo od nich, zadarmo, už dlhé roky dostávame. Ak by sme Ukrajine vracali len 10 eur za každý deň, ktorý odpracuje jej občan v krajinách Únie či Európy, ročne by sa jej vrátilo viac než 22 miliárd eur. To by z našej strany nebola žiadna charita, ani dar, či pôžička, ale len časť z toho, čo sme mali Ukrajine už dávno vracať, na čo má Ukrajina svätý nárok.“ [1]
Zamlčiavaním informácií o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy, o rozsahu tejto pomoci formou miliónov Ukrajincov pracujúcich v týchto krajinách, tak ich zamlčiavaním nedosiahneme nič iné ako to, že občania našich krajín nadobudnú dojem, že to len my, krajiny Únie a Európy pomáhame Ukrajine, avšak, ona nám už absolútne nič.
Ale, veď to je úmyselné zavádzanie občanov o vzájomnej pomoci medzi Ukrajinou a krajinami Únie i Európy. To nie je neúmyselné zatajovanie, práveže to je vedomé a účelové zatajovanie faktu o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy.
Ale prečo to robíme? Prečo naše krajiny, krajiny Únie a Európy, prečo Brusel, zatajujú informáciu o skutočnom rozsahu pomoci Ukrajiny našim krajinám, prečo zatajujú a nepublikujú informáciu o počte ukrajinských občanov pracujúcich v jednotlivých krajinách Únie a Európy. Veď zistenie tejto informácie je pre Brusel, či pre jednotlivé krajiny Únie a Európy, také jednoduché, tak nesmierne ľahké.
Tak prečo sa táto informácia, informácia o počte ukrajinských občanov zamestnávaných v krajinách Únie a Európy, prečo sa, keď je tak ľahko zistiteľná, tak prečo sa neuverejňuje?
Veď, oboznámením sa občanov s touto informáciou, by sme dosiahli len to, čo si neprestajne želáme, čo si želajú predstavitelia našich krajín, predstavitelia krajín Únie a Európy. Bez najmenších pochybností, podpore Ukrajiny zo strany občanov krajín Únie a Európy, by uverejnenie tejto informácie, jednoznačne, prospelo.
Oboznámenie sa našej verejnosti so skutočným stavom vzájomnej pomoci medzi Ukrajinou a krajinami Únie a Európy, teda , nielen uverejňovaním rozsahu našej pomoci Ukrajine, ale aj uverejňovaním rozsahu ukrajinskej pomoci v prospech krajín Únie a Európy, by si občania uvedomili, že to nie len my pomáhame Ukrajine, že to nie len my jej dávame zo svojho, a Ukrajina len berie a berie, ale, práveže, by si uvedomili, že tak isto, a možno v oveľa väčšom rozsahu, pomáha Ukrajina nám, našim krajinám, krajinám Únie a Európy.
A keď viete, že niekto vám nesmierne pomáha, že vám pomáha obrovskou pomocou, no tak aj vy budete v prípade potreby ochotnejší pomáhať mu v oveľa väčšom rozsahu, než mu pomáhate teraz.
Veď, predsa, ak niekomu pomáhate, tak v poskytovaní tej pomoci vydržíte oveľa dlhšiu dobu vtedy, ak viete, ak máte informáciu o tom, že ten, komu pomáhate, tak ten už dlhú dobu pomáha vám. Že vám pomáhal už vtedy, keď ešte vašu pomoc nepotreboval, teda že vám pomáhal už vtedy, keď z vašej strany ešte nedostával žiadnu pomoc.
A ak viete, že jeho pomoc bola rozsiahla, že bola, naozaj, veľmi veľká, tak potom, keď potrebuje pomoc on, tak potom mu pomáhate oveľa ochotnejšie a aj oveľa dlhšiu dobu, než v prípade, ak by ste o jeho pomoci vo váš prospech nič nevedeli, pretože by ste o nej nemali žiadnu informáciu.
A presne to isté sa odohráva aj teraz, v prípade Ukrajiny. Ukrajina nám, krajinám Únie a Európy, už dlhé roky pomáhala a naďalej pomáha obrovskou bezplatnou pomocou prostredníctvom miliónov svojich občanov- pracovníkov, ktorých na vykonávanie pracovnej činnosti pripravila len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov. Touto pomocou nám pomáhala už dlhé roky pred začatím ozbrojeného konfliktu.
Tá jej dlhoročná pomoc bola bezplatná, to znamená, že naše krajiny, všetky tie krajiny, v ktorých ukrajinskí občania pracovali, tak ani jedna z našich krajín sa ani minimálnou mierou nepodieľala na nákladoch, ktoré Ukrajina vynaložila na prípravu tých svojich občanov, ktorí pracujú v ekonomikách našich krajín.
Ukrajinu príprava týchto občanov, príprava na ich zapojenie sa do pracovného procesu prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, tak Ukrajinu príprava tých jej občanov, ktorí pracujú v krajinách Únie a Európy, stála stovky miliárd eur. Ukrajina len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, pripravila pracovníkov pre potreby našich krajín.
Avšak, nikto z nás, žiadny občan z našich krajín, z krajín Únie a Európy, nemá o tejto pomoci zo strany Ukrajiny žiadnu informáciu. Pretože sa o nej nikde a nikdy, v žiadnych médiách, nič nepísalo. Pretože o nej nehovoril žiadny politik, žiadny predstaviteľ krajín Únie a Európy, žiadny predstaviteľ Únie. Pretože informácie o tejto obrovskej dlhoročnej bezplatnej pomoci Ukrajiny v prospech našich krajín, v prospech krajín Únie a Európy, tak tieto informácie sa z určitého dôvodu neuverejňovali.
Predsa, ak by občania našich krajín, krajín Únie a Európy, tak ak by vedeli, že Ukrajina našim krajinám, predsa, už dlhé roky pomáhala ešte pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu na jej území, a stále nám aj pomáha, stále v tejto bezplatnej pomoci pokračuje prostredníctvom miliónov svojich občanov- pracovníkov, ktorých pripravila len na svoje vlastné náklady, a ktorých my zamestnávame v našich ekonomikách, tak budú iste ochotnejší a viac naklonení k väčšej podpore pomoci Ukrajine.
Budú ochotnejší než sú teraz, keď informácia o rozsahu doterajšej pomoci zo strany Ukrajiny v prospech krajín Únie a Európy, nemá v médiách našich krajín ani to najmenšie miesto, keď nikto o nej nehovorí, keď je o pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy absolútne ticho, keď proti – vo verejnosti sa šíriacim – zavádzajúcim a skresľujúcim informáciam o tom, že Ukrajina len berie a berie, že len k nám naťahuje ruku a už nič nám nedáva, tak keď proti týmto nepravdivým informáciam sa neozývajú žiadne médiá či žiadni politici, žiadni predstavitelia jednotlivých krajín Únie i Európy, žiadni predstavitelia Únie.
Nikto z nich sa nesnaží uviesť veci na pravú mieru, nikto z nich nezamýšľa zasvietiť na tú skutočnú pravdu.
Nikto z našich krajín, žiadny predstaviteľ tých krajín, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú, žiadny predstaviteľ Únie, nik z jej kompetentných inšititúcií, sa proti týmto, nepravdivým a hrubo zavádzajúcim informáciam nepostaví, nikto z nich nežiada, aby sa uverejnili skutočné a pravdivé informácie o pomoci Ukrajiny v prospech krajín Únie i Európy.
Práveže, naše médiá a politici, nieže nereagujú a tento stav mlčky tolerujú, ale práveže sa správajú, akoby im šírenie sa týchto zavádzajúcich informácií o nulovej pomoci Ukrajiny v náš prospech, tak akoby im to nesmierne vyhovovalo.
Prečo je o tejto nesmierne veľkej pomoci zo strany Ukrajiny, o pomoci krajinám Únie a Európy, tak prečo je o nej také hlboké ticho?
Prečo sú informácie o jej veľkosti pred verejnosťou tak starostlivo ukrývané, prečo krajiny zamestnávajúce desaťtisíce či státisíce ukrajinských občanov, tak prečo nemajú ani ten najmenší záujem tieto informácie uverejňovať, či prečo sa tak úporne snažia o zamlčiavanie týchto informácií pred verejnosťou, pred občanmi svojich krajín.
Veď zistenie týchto informácií, t. j. zistenie počtu ukrajinských občanov zamestnávaných v jednotlivých krajinách Únie či celej Európy, je pre krajiny, ktoré ukrajinských občanov zamestnávajú, tak jednoduché, tak nesmierne ľahké.
Tak prečo ich neuverejňujú, z akého dôvodu, prečo sa boja ich uverejneniu ako čert kríža? No, z nasledujúceho dôvodu:
Jedny, tie chudobnejšie krajiny Únie, sú vykorisťované jej bohatšími členskými krajinami. Prosperita ekonomík bohatých krajín Únie a Európy – Nemecka, Anglicka, Francúzska, Holandska, či aj prosperita ďaľších krajín – je, nieže roky, či desiatky rokov, ale už stáročia postavená aj na nespravodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov z chudobnejších krajín Európy či aj iných častí sveta.
Otázkou súčasnosti nie je, či proces škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily, tak, či zotrvá, otázkou je, dokedy ešte zotrvá, resp., kedy tento nespravodlivý proces skončí? Pretože tlak na jeho skončenie bude stále rásť. Bude rásť zo strany tých chudobnejších krajín, ktoré sú bezplatným zdrojom pracovnej sily pre iné, bohatšie krajiny, bude rásť tým rýchlejšie, čím viac, čím väčšia časť pracovnej sily bude z chudobnejších ekonomík odchádzať za prácou do zahraničia.
Bohatšie krajiny Únie dobre vedia, že tlak na ukončenie súčasného systému ekonomických vzťahov v Únii, ktorý im zabezpečuje ekonomické napredovanie za cenu toho, že im značnú časť potrebnej pracovnej sily pripravujú, len na svoje náklady, chudobnejšie krajiny Únie i Európy, tak bohatšie krajiny vedia, že tlak na ukončenie tohto systému koloniálneho vykrádania pracovnej sily z chudobnejších krajín bude stále narastať.
A tiež vedia, že, krajiny, z ktorých dlhé roky masovo bezplatne odčerpávali pracovnú silu, tak tieto krajiny by si mohli, a možno si aj budú, uplatňovať požiadavku na náhradu škôd spôsobených procesom nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily …
Viac o tom, prečo Holandsko, Nemecko, Anglicko, Francúzsko, či aj ďaľšie krajiny zamestnávajúce ukrajinských i slovenských občanov, tak prečo nechcú zverejňovať údaje o tejto pomoci Ukrajiny, či prečo nechcú uverejňovať aj informácie o pomoci Slovenska, v prospech krajín Únie i Európy, o pomoci formou ukrajinských i slovenských občanov, ktorých bohatšie ekonomiky Únie i Európy zamestnávajú v svojich ekonomikách – viď články:
—„Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme“— [9]
—„Tri dôvody zamlčiavania pomoci Slovenska v prospech krajín Únie a Európy“— viď str. 246 príspevku [2]
6. Voľby v Maďarsku ako nádej na ukončenie priživovania sa bohatších krajín Únie i Európy na Maďarsku i Slovensku
So skresleným pohľadom na prínos Slovenska v prospech Únie a jej krajín, teda, že Slovensko prostredníctvom eurofondov len berie, a druhým, iným krajinám Únie, už nič nedáva, tak s takýmto pohľadom sa, bohužiaľ, stretnete aj u mnohých slovenských politikov a predstaviteľov.
Mnohí z nich, na rôznej úrovni, v diskusiách s občanmi, či v svojich osobných statusoch na sociálnych sieťach, ospevujú pomoc z Bruselu, z Únie, mnohí z nich svojim voličom i sledovateľom, neustále pripomínajú a zdôrazňujú, akí len máme byť, slovenskí občania, Bruselu nesmierne vďační za eurofondy, avšak, už ani jeden z nich nepovie, že, Slovensko, predsa, už dlhé roky, už dvadsaťdva rokov pomáha Únii, že nesmierne pomáha jej bohatším krajinám, práve, obrovskou bezplatnou pomocou formou státisícov slovenských pracovníkov poskytovaných ekonomikám bohatších krajín Únie a Európy.
Obrovskou pomocou porovnateľnou, či, možnože, značne väčšou, než tá, ktorá je poskytovaná Slovensku formou eurofondov.
Máloktorý z týchto slovenských politikov a predstaviteľov už svojim občanom povie, že tieto státisíce slovenských občanov-pracovníkov, ktorých, už dlhé roky bezplatne poskytujeme bohatším krajinám Únie a Európy, tak tieto státisíce slovenských pracovníkov boli na vykonávanie pracovnej činnosti pripravené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pripravené len na náklady svojich slovenských spoluobčanov, len na náklady slovenského rozpočtu a na náklady rodičov týchto slovenských občanov pracujúcich v zahraničí.
Mnohí z tých našich slovenských politikov a predstaviteľov, mnohí z tých, ktorí zastupujú našich občanov či už na domácej scéne alebo v europarlamente, tak mnohí z nich sa, priam, rozplývajú nad pomocou formou eurofondov, a svoju rodnú krajinu vykresľujú v roli chudáka a bedára, ktorý má Bruselu ruky a nohy bozkávať za jeho pomoc.
Je veľmi smutné, že majú takéto deravé znalosti o vzájomnej pomoci medzi Slovenskom a Úniou, je smutné, že vedia do poslednej litery, čo Brusel, čo Únia, dávajú Slovensku, ale že už nemajú ani tú najmenšiu šajnu o tom, čo dávame, čo dáva Slovensko krajinám Únie a Európy.
Ak naši politici a predstavitelia neustále hovoria len o unijnej pomoci Slovensku formou eurofondov, avšak, o tej druhej, opačnej pomoci, o pomoci Slovenska krajinám Únie a Európy, o pomoci prostredníctvom státisícov slovenských občanov, ktorých poskytuje Slovensko týmto krajinám bezplatne, teda, celú túto pomoc financuje len zo svojho vrecka, tak ak o tejto pomoci nikde a nič nehovoria, tak to môže byť len z dvoch dôvodov:
Buď si túto pomoc Slovenska v prospech iných krajín neuvedomujú, čo je veľmi smutné, vzhľadom na to, že zastupujú slovenských občanov, a mali by, teda vedieť, nielen o tom, čo slovenskí občania, čo ich voliči, od iných krajín dostávajú, ale, čo je iste dôležitejšie, tak v prvom rade by mali vedieť o tom, ako Slovensko, slovenskí občania, akým druhom pomoci, pomáhajú iným krajinám Únie i Európy.
Alebo, čo je ešte smutnejšie, z určitých, konkrétnych dôvodov nemajú záujem hovoriť trpkú pravdu o tom, ako je Slovensko a jeho občania už viac než dvadsať rokov zneužívané bohatšími krajinami Únie a Európy, nemajú záujem hovoriť o tom, že Slovensko slúži pre tieto krajiny ako otrok pracujúci zadarmo, že pre nich slúži ako obrovská továreň na bezplatnú výrobu pracovníkov potrebných profesií pre ich ekonomiky.
Vyhýbajú sa povedať niečo o tom, ako Nemecko, Anglicko, Holandsko, Rakúsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Belgicko, či aj iné krajiny zamestnávajúce slovenských občanov, tak ako okrádajú Slovensko, ako sa na Slovensku, na všetkých jeho občanoch, prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania a zamestnávania slovenských občanov, priživujú.
Mnohí z našich slovenských politikov a predstaviteľov sa vyhýbajú, a nemajú ani ten najmenší záujem hovoriť o tom, ako na Slovensku parazitujú, ako sa na ňom priživujú, ako ho okrádajú bohatšie krajiny Únie a Európy. Nechcú hovoriť o tom, ako na toto škodlivé správanie sa našich bohatších unijných či aj neunijných súrodencov doplácajú slovenské deti, dôchodcovia, ako na to doplácajú všetci slovenskí občania.
Pretože hovoriť o tom, o tom, ako nás, Slovensko, jeho občanov, tak ako nás okrádajú tie bohatšie krajiny Únie, tie najbohatšie ekonomiky Únie a Európy, znamená pre nich hovoriť nepríjemnú pravdu o tých, ktorí sú pre mnohých z nich zbožňovanou modlou, ktorá si, podľa ich názoru, môže so Slovenskom a jeho občanmi robiť, čo sa jej len zachce.
Viac o tom ako mnohí zástupcovia slovenských občanov, tak tí na domácej scéne, na Slovensku, ako aj tí, ktorí nás reprezentujú v europarlamente, tak ako poškodzujú svoju rodnú krajinu, Slovensko – viď článok:
—„Dehonestácia Slovenska jeho vlastnými predstaviteľmi a politikmi“— viď str. 286 príspevku [2]
To, že o pomoci Slovenska v prospech iných krajín, o pomoci formou bezplatne poskytovaných slovenských občanov-pracovníkov, nechcú hovoriť politici, predstavitelia a médiá tých krajín, ktoré sa prostredníctvom bezplatného odčerpávania slovenských občanov a ich zamestnávaním v svojich ekonomikách, priživujú na slovenskej ekonomike, na všetkých slovenských občanoch, tak tomu sa nemožno diviť.
Veď, ktorý politik či predstaviteľ, alebo ktoré médium, sa bude chváliť tým, že jeho rodná krajina žije na úkor iného, že sa priživuje na inej krajine, na všetkých občanov inej krajiny.
Kto z nich sa už len bude chváliť tým, že jeho rodná krajina, prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania slovenských občanov, okráda Slovensko, okráda slovenských občanov. No, prirodzene, nikto z nich.
Avšak to, že o tejto bezplatnej pomoci Slovenska iným krajinám Únie a Európy, že celá táto pomoc formou státisícov slovenských občanov poskytovaných iným krajinám je pripravovaná len a len na náklady slovenských občanov, bez najmenšej účasti na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov tých krajín, ktoré slovenských občanov zamestnávajú, tak, že o tejto bezplatnej pomoci Slovenska iným krajinám Únie a Európy sú ticho aj naši vlastní, slovenskí politici a predstavitelia, od tých nižších z radov poslancov a europoslancov, až po tých najvyšších, tak to je na smutné zamyslenie sa, či skôr na zaplakanie.
Blížia sa parlamentné voľby – a, nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. A občanom, tak Slovenska, ako aj Maďarska, ide v tomto predvolebnom čase iste o to, aby zistili, ako tí ich spoluobčania, ktorí sa uchádzajú v nadchádzajúcich voľbách o ich priazeň, a ktorí sa snažia dostať do parlamentu a ich zastupovať, tak aký postoj majú ich budúci zástupcovia v parlamente k svojej krajine, k svojim spoluobčanom, ako im záleží na tom, aby ich rodná krajina prosperovala, aby ich spoluobčania sa mali dobre, aby neboli zneužívaní, aby nedoplácali na občanov iných krajín, aby iné krajiny na nich a ich rodnej krajine neparazitovali a nepriživovali sa, aby neboli inými krajinami okrádaní.
A, v súčasnosti, priam, ukážkovo vidieť, ako sa na občanoch Slovenska a Maďarska priživujú, ako občanov, tak Slovenska ako aj Maďarska, nesmierne okrádajú bohatšie ekonomiky Únie a Európy – Nemecko, Anglicko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, či aj ďaľšie krajiny.
Okrádajú ich, práve, prostredníctvom, nesmierne pre ekonomiku škodlivého, bezplatného odčerpávania slovenských i maďarských občanov z ich rodných krajín. Prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska i Maďarska, prostredníctvom odčerpávania, ktoré ekonomiky oboch krajín, Slovenska i Maďarska, každoročne pripravuje o obrovskú sumu.
Veď len Slovensko a jeho občania, je, bohatšími krajinami Únie i Európy týmto spôsobom okrádané o viac než miliardu eur. O oveľa viac než miliardu.
Sú to peniaze, ktoré v skutočnosti patria slovenským deťom, dôchodcom, všetkým slovenským občanom. A aj Maďarsko, maďarskí občania, sú tiež týmto istým spôsobom okrádaní o značnú sumu.
Viac o tomto okrádaní Slovenska i Maďarska bohatšími krajinami Únie i Európy, o okrádaní Slovenska i Maďarska, okrádaní Nemeckom, Anglickom, Francúzskom, či aj ďaľšími krajinami Únie i Európy – viď články:
—„Slovensko je krajinami Únie a Európy každoročne okrádané o viac než miliardu eur. Ak sa neozveme my sami, iní to za nás neurobia.“— viď str. 49 príspevku [2]
—„Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú“— viď str. 124 príspevku [2]
Súčasná situácia v Únii i Európe je taká, že Slovensko i Maďarsko odvedú obrovskú prácu a vynaložia značné náklady v dlhodobom procese prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, ale za túto odvedenú prácu, za tieto vynaložené náklady, už nedostanú ani najmenšiu náhradu od tých krajín, ktoré takto pripravených slovenských i maďarských občanov-pracovníkov zamestnávajú, a ktorým ich práca prináša zisk.
Slovensko i Maďarsko nedostanú absolútne nič od Nemecka, Anglicka, Rakúska, Holandska, Francúzska, Dánska, či aj od ďaľších krajín, ktoré slovenských i maďarských občanov zamestnávajú. Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného slovenského i maďarského občana. A, či nie zo zisku sa kompenzujú náklady vynaložené za účelom dosiahnutia tohto zisku?
Slovensko i Maďarsko vynaložia náklady v desiatkách miliárd eur, odvedú prácu pri príprave budúcich pracovníkov, ale za túto odvedenú prácu a za takto vynaložené náklady už nedostanú adekvátnu náhradu, už nedostanú zaplatené, nedostanú ani euro od tých, tých krajín, ktoré by sa mali za túto odvedenú prácu Slovensku i Maďarsku primeraným spôsobom odmeniť, ktorí by sa mali za tieto vynaložené náklady so Slovenskom i Maďarskom spravodlivo vyrovnať. Viac – viď článok:
—„Pomoc, každoročne poskytovaná krajinám Únie a Európy, stála nás, Slovákov, viac než 25 miliárd eur, ako protihodnotu dostávame starú belu“— viď str. 169 príspevku [2]
Slovensko i Maďarsko sú presne v takom istom postavení ako bol kedysi aj otrok. Otrok odviedol prácu, ale už nedostal za ňu zaplatené.
A Slovensko, Maďarsko, či aj Ukrajina, sú na tom tak isto, ako aj ten otrok. Tieto krajiny krajiny odvedú obrovskú prácu formou prípravy nových pracovníkov, avšak za túto prácu nedostanú ani cent, nedostanú ani tú najmenšiu odmenu od tých krajín, ktoré ich občanov-pracovníkov zamestnávajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk.
Zisk minimálne formou dane zo mzdy, ktorú občania pracujúci v zahraničí odvádzajú do štátneho rozpočtu svojej zamestnávateľskej krajiny.
Veď, nech hociktorý z predstaviteľov našej krajiny, Slovenska, či hocktorý z predstaviteľov Maďarska, tak z koaličných či aj opozičných predstaviteľov, či hociktorý z predstaviteľov občanov tých krajín, ktoré slovenských i maďarských občanov odčerpávajú a zamestnávajú v svojich ekonomikách, či hociktorý z predstaviteľov Únie, nech hociktorý novinár, komentátor, ochranca práv ľudí, či hociktoré médium, tak nech sa hocikto z nich vyjadrí, a nech povie, či si myslí, že súčasný systém ekonomických vzťahov medzi krajinami Únie, a, nielen Únie, tak či je spravodlivý.
Či je podľa nich spravodlivý stav, keď jedny, tie chudobnejšie krajiny, napr. aj Slovensko i Maďarsko, len za svoje peniaze pripravia budúcich pracovníkov pre svoje ekonomiky, keď vynaložia značné náklady a odvedú obrovskú prácu pri príprave týchto pracovníkov, ale za tieto vynaložené náklady, za túto svoju odvedenú prácu, už nedostanú ani minimálnu kompenzáciu, ani minimálnu náhradu, od tých krajín, ktoré takto pripravených pracovníkov odčerpajú a zamestnajú v svojich ekonomikách, a ktorým ich práca prináša zisk.
Zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaných zahraničných pracovníkov.
Alebo, či by bolo, podľa nich, spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Teda, či je podľa nich spravodlivejší terajší stav, keď nedochádza k žiadnej kompenzácii týchto nákladov, alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa krajiny, ktoré zamestnávajú občanov z iných krajín, tak, aby sa primeranou mierou zúčastňovali na kompenzácii týchto nákladov. Viď články:
„—Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.“— viď str. 162 príspevku [2]
—„Bohatšie krajiny Únie žijú na úkor tých chudobnejších“— viď str. 274 príspevku [2]
Veď, nech sa slovenskí občania, či aj tí maďarskí, tí občania, ktorí pôjdu voliť, nech sa na rôznych predvolebných stretnutiach, mítingoch a diskusiách prebiehajúcimi v rôznych mestách Slovenska i Maďarska, tak nech sa stretnutiach s tými, ktorí sa snažia získať ich hlas v budúcich parlamentných voľbách, tak nech sa ich občania na týchto predvolebných zhromaždeniach a diskusiách pýtajú na jednu veľmi dôležitú otázku, na jeden obrovský, doteraz neriešený problém, ktorého neriešenie každoročne oberá tak Slovensko, ako aj Maďarsko, tak ich oberá o obrovské peniaze.
Nech sa ich opýtajú na ich postoj k problému, ktorého doterajšie neriešenie oberá každý rok, len Slovensko, o viac než miliardu eur, o sumu značne vyššiu než miliarda eur, o sumu, ktorú si neprávom prisvojujú druhí, ktorú si prisvojujú, plne vedome, bohatšie krajiny Únie i Európy. Ktorú si neprávom prisvojujú Nemecko, Holandsko, Anglicko, Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Francúzsko, Švédsko, Nórsko, či ktorú si prisvojujú aj ďaľšie bohatšie krajiny Únie i Európy.
Ktorú si neprávom prisvojujú tie krajiny, ktoré nielen slovenských či maďarských, ale aj občanov iných, chudobnejších krajín, zamestnávajú.
Nech sa slovenskí i maďarskí občania na predvolebných zhromaždeniach, mítingoch či stretnutiach s tými, ktorí sa uchádzajú o ich voličský hlas v budúcich parlamentných voľbách, tak nech sa ich pýtajú, aký je ich postoj, ako budúcich predstaviteľov svojich občanov, tak aký je ich postoj k súčasnému škodlivému bezplatnému odčerpávaniu občanov ich rodnej krajiny bohatšími krajinami Únie i Európy.
Nech sa občania na tých predvolebných diskusiách a stretnutiach s predstaviteľmi rôznych strán uchádzajúcich sa o ich hlas a snažiacich sa dostať do národného parlamentu, nech sa ich pýtajú, či je podľa nich spravodlivé, že Slovensko, Maďarsko, či aj aj iné krajiny, len na svoje náklady pripravia budúcich pracovníkov pre potreby svojich krajín, že ich pripravia v dlhodobom, finančne veľmi nákladnom procese výchovy a vzdelávania, že pripravia svojich občanov na to, aby boli schopní pracovať, teda, aby boli schopní zapojiť sa do pracovného procesu, tak či je podľa nich spravodlivé, že bohatšie krajiny Únie i Európy, ktoré týchto hotových a pripravených slovenských a maďarských občanov-pracovníkov zamestnajú v svojch ekonomikách, tak či je spravodlivé, že tieto bohatšie krajiny sa už ani jedným jediným eurom nepodieľajú nákladoch, ktoré boli vynaložené na výchovu a vzdelávanie týchto zamestnávaných slovenských či maďarských občanov.
Nech sa občania na predvolebných stretnutiach s tými, ktorí sa uchádzajú o ich voličský hlas, tak nech sa ich opýtajú, či je podľa nich spravodlivé, že jedny krajiny len na svoje náklady, v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pripravia svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, a iné krajiny, ktoré takto pripravených občanov z ich rodných krajín odčerpajú, zamestnajú a ich prácou dosiahnu zisk, tak či je spravodlivé, že tie krajiny, ktoré týchto občanov odčerpávajú a zamestnávajú sa už nepodieľajú na spravodlivej kompenzácii týchto nákladov.
Alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa každá krajina, ktorá zamestnáva zahraničného občana v svojej ekonomike, zúčastňovala na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto zahraničného občana počas dlhodobého procesu jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v rodnej krajine tohto občana počas dlhodobého procesu jeho výchovy a vzdelávania.
Teda, či je spravodlivejší terajší stav, keď nedochádza k žiadnej kompenzácii týchto nákladov, alebo, či by bolo spravodlivejšie, ak by sa krajiny, ktoré zamestnávajú občanov z iných krajín, tak aby sa primeranou mierou zúčastňovali na kompenzácii týchto nákladov.
Tí, ktorí sa uchádzajú o hlasy svojich voličov v budúcich parlamentných voľbách, či aj vo voľbách do vyšších územných celkov, na miesto starostov, primátorov či aj predsedov krajov, tí, ktorým záleží na tom, aby neboli slovenskí občania, či aj občania iných chudobnejších krajín okrádaní bohatšími krajinami, tak tí sa iste nebudú báť vyjadriť svoj postoj k tejto otázke, nebudú sa báť vyjadriť svoj názor na to problém škodlivého bezplatného odčerpávania slovenských občanov bohatšími krajinami Únie i Európy.
Možno niekto zo slovenských či maďarských politikov, niekto z predstaviteľov Smeru či z predstaviteľov Progresívneho Slovenska, alebo z predstaviteľov najsilnejšej koaličnej či opozičnej strany v Maďarsku, nejaký predstaviteľ strán koalície či opozície, alebo aj z tých, ktoré sú mimo parlamentu, či niekto z rádových členov týchto strán, a, možno, niekto úplne iný, nejaká novovznikajúca strana, tak na Slovensku ako aj v Maďarsku, tak možno sa niekto z nich tejto, dosiaľ, neriešenej a tabuizovanej problematiky, problematiky nespravodlivého bezplatného odčerpávania občanov z chudobnejších krajín tými bohatšími, tak možno sa jej niekto, pred súčasnými parlamentnými voľbami, chytí.
Možno sa niekto, komu ide o dobro občanov svojej krajiny, o dobro občanov Slovenska i Maďarska, komu ide o to, aby nebolo Slovensko a Maďarsko ekonomicky znevýhodňované voči iným krajinám Únie a diskriminované bohatšími krajinami Únie i Európy, aby neboli nimi okrádané, tak možno sa nájde niekto, kto sa na to podujme a vynaloží úsilie a čas na získanie peňazí, ktoré Slovensku a Maďarsku, i ich občanom, plným právom patria, a ktoré si proti všetkým pravidlám privlastňujú iné, bohatšie krajiny Únie a Európy, peniaze, ktoré každoročne, už dlhé roky, slovenskí i maďarskí občania nezmyselne strácajú, práve, aj kvôli pasivite jeho doterajších predstaviteľov.
Kvôli pasivite tak tých na domácej scéne, ako aj tých v europarlamente.
Veď spravodlivé vyriešenie tohto problému, vyriešenie problému škodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska i Maďarska, by do tak do slovenského ako aj maďarského rozpočtu, každoročne, prinieslo sumu vyššiu než miliarda eur. Oveľa vyššiu.
Ak už chce niekto, nejaká strana, tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku, ak už chce svojej rodnej krajine pomôcť, a pomôcť navyše niečím, čo by pomohlo, nielen jednej krajine, teda čo by pomohlo nie len Maďarsku, či len Slovensku, ale čo by pomohlo súčasne obom krajinám, súčasne Maďarsku i Slovensku, ak chce nejaká strana na Slovensku či v Maďarsku zvýšiť svoju prestíž v očiach budúcich voličov, zvýšiť svoju prestíž pred blížiacimi sa maďarskými i slovenskými parlamentnými voľbami, zvýšiť svoje preferencie, tak má na to ideálnu príležitosť vo forme chytenia sa a zviditeľnenia problematiky, ktorej doterajšie neriešenie a utajovanie prináša každoročné miliardové škody tak Slovensku ako aj Maďarsku.
Každá strana na Slovensku i v Maďarsku snažiaca sa prebojovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách do slovenského či maďarského parlamentu, i tá najmenšia, ktorá nedosahuje v súčasnosti v predpovediach ani jedno jediné percento, tak každá strana by otvorením a zviditeľnením tejto problematiky pred parlamentnými voľbami v svojej krajine, jednoznačne získala, získala by si ďaľších voličov, a nestratila by ani jedného jediného.
Každá strana na Slovensku i v Maďarsku, usilujúca sa dostať od národného parlamentu, by, otvorením a zviditeľnením doteraz do zeme zadupávanej problematiky – zadupávanej bohatšími krajinami Únie i Európy – každoročného okrádania Slovenska i Maďarska bohatšími ekonomikami Únie i Európy, okrádania Nemeckom, Anglickom, Dánskom, Rakúskom, Švajčiarskom, Holandskom, či okrádania aj ďaľšími krajinami Únie i Európy, okrádania prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania státisícov slovenských i maďarských občanov bohatšími krajinami Únie i Európy, tak každá strana v Maďarsku i Slovensku, by, získala ďaľšie percentá.
Získala nie len jednotky percent, ale celkom reálne dvojciferný počet percent. A nestratila by pritom ani jedného voliča.
Svojou snahou o propagovanie a riešenie tejto problematiky, každoročne zaťažujúcej a poškodzujúcej, nielen slovenskú i maďarskú, ale ešte viac ukrajinskú, či rumunskú, ako aj ekonomiky mnohých iných krajín Európy a sveta, snahou o riešenie dlhodobo opomínaného problému bližšie opísaného, nielen, v tomto príspevku, nemôže nikto, žiadna zo strán či jej predstaviteľov alebo členov, nikto z tých, ktorí by sa začali tejto problematike venovať, tak nemôže v žiadnom prípade nič stratiť, môže, len získať, môže si nakloniť občanov, svojich budúcich voličov.
Nastolenie tejto závažnej problematiky žiadnej zo súčasných strán na Slovensku i v Maďarsku, či už tých v parlamente, alebo aj tým mimo neho, tak žiadnej z nich nič nezoberie, naopak, zvyšuje šancu tých stojacich pred bránou parlamentu, ich šancu na vstup do parlamentu v blížiacich sa maďarských i slovenských parlamentných voľbách.
Tá maďarská i slovenská strana, ktorá sa tejto problematiky, problematiky už dlhé roky existujúceho okrádania maďarského i slovenského národa bohatšími krajinami Únie a Európy chytí, má vysoké šance na viac než výborný výsledok v nadchádzajúcich maďarských i slovenských parlamentných voľbách.
Ide o okrádanie Maďarska a Slovenska prostredníctvom škodlivého bezplatného odčerpávania maďarských i slovenských občanov a ich zamestnávania v bohatších ekonomikách Únie i Európy.
Maďarsko i Slovensko sú týmto spôsobom – škodlivým bezplatným odčerpávaním svojich občanov bohatšími krajinami Únie i Európy – každoročne okrádaní o obrovskú sumu, o sumu oveľa vyššiu než jedna miliarda eur.
To ako skončia maďarské parlamentné voľby, tak to je, zatiaľ, viac-menej vo hviezdach, a predpovede výsledkov volieb závisia od toho, či ich uverejňujú médiá sympatizujúce s maďarskou koalíciou, alebo tie sympatizujúce s opačným táborom, s opozíciou.
Avšak, to, čo by jednotlivým stranám kandidujúcim do maďarského parlamentu iste pritiahlo voličov, nezávisle na tom, na ktorej strane politického spektra stoja, čo by im navýšilo percentá voličov o vyššie jednotky percent, či, dosť pravdepodobne, o dvojciferné percentuálne číslo, tak tým by iste bolo nastolenie, doteraz nikdy neriešenej problematiky, ktorej neriešenie každoročne, už dlhé roky, oberá Maďarsko a jeho občanov, či lepšie povedané, okráda – presne tým istým spôsobom ako okráda aj Slovensko a jeho občanov –o veľmi veľké peniaze, o viac než miliardu eur ročne, o peniaze, ktoré by sa Maďarsku, v súčasnej situácii, iste pridali, ktoré by pomohli maďarským deťom, dôchodcom, ktoré by pomohli všetkým maďarským občanom.
Riešenie tejto utajovanej problematiky je v záujme každého občana Maďarska, nezávisle na jeho svetonázore.
Spravodlivé vyriešenie problému nespravodlivého a škodlivého bezplatného odčerpávania státisícov maďarských občanov a ich zamestnávania v bohatších krajinách Únie a Európy je v záujme všetkých občanov Maďarska, nezávisle od ich politického presvedčenia, od ich názorov na to či ono, nezávisle od toho či patria k pravičiarom, ľavičiarom, alebo tým v strede, či sú radikálni alebo umiernení, liberáli či konzervatívci, homo alebo heterosexuáli, chudobní či bohatí, starí alebo mladí, nezávisle od vierovyznania, či sú kresťania, židia, moslimovia, resp. iní, či fandia Západu, Východu, alebo niekomu inému.
Iniciatíva za spravodlivé vyriešenie tohto problému spája všetkých maďarských občanov. Všetkých bez rozdielu.
Pretože všetci, všetci občania Maďarska, deti, mladší i starší, ženy i muži, tak všetci občania Maďarska sú pretrvávajúcim neriešením tohto problému, problému škodlivého bezplatného odčerpávania maďarských občanov bohatšími krajinami Únie i Európy, opakovane, každoročne, neustále poškodzovaní a okrádaní. Poškodzovaní a okrádaní presne tak isto ako aj Slovensko a jeho občania.
Maďarskí občania sú každoročne okrádaní o obrovskú sumu, iste o vyššie stovky miliónov eur, či skôr o viac než miliardu eur ročne.
Možno niekto v Maďarsku, niekto komu záleží na tom, aby maďarskí občania neboli okrádaní bohatými krajinami Únie a Európy, niekto, komu ide o maďarský národ, tak možno niekto, nejaká strana v Maďarsku, či už existujúca alebo vznikajúca, sa chytí pred voľbami tejto problematiky a zabojuje za to, aby nebol maďarský národ, maďarskí občania, okrádaní bohatšími krajinami Únie a Európy, okrádaný presne tým istým spôsobom, ako je bohatšími krajinami Únie a Európy okrádané aj Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, či ako sú bohatšími krajinami Únie a Európy okrádané aj ďaľšie chudobnejšie ekonomiky Únie a Európy.
A ten „niekto“ si iste si získa sympatie všetkých tých maďarských občanov, ktorí sa snažia o to, aby na ich národe neparazitovali a nepriživovali sa iné krajiny Únie a Európy.
Aby iné krajiny neokrádali maďarských občanov, presne tým istým spôsobom, ako okrádajú aj slovenských, ukrajinských, rumunských, či aj občanov ďaľších krajín Únie.
Ten, tá strana v Maďarsku – nezávisle od toho, či je koaličná či opozičná, alebo ešte nie je v maďarskom parlamente – ktorá sa začne hovoriť pred verejnosťou, ktorá ju upozorní na to, ako sú maďarskí občania už dlhodobo, každoročne, nesmierne okrádaní bohatšími krajinami Únie i Európy, okrádaní Nemeckom, Anglickom, Dánskom, Rakúskom, Švajčiarskom, či okrádaní aj ďaľšími krajinami Únie i Európy, okrádaní o stámilióny či skôr o miliardy eur ročne, tak tá maďarská strana má vysokú šancu na pozitívny výsledok v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, tá strana má vysokú šancu, nielen na dostatie sa do maďarského parlamentu, ale aj na úspešné umiestnenie sa v rámci strán, ktoré sa do parlamentu dostanú.
Tá maďarská strana, ktorá sa tejto problematiky, problematiky okrádania maďarského národa bohatšími krajinami Únie a Európy chytí, má vysoké šance na viac než výborný výsledok v nadchádzajúcich maďarských parlamentných voľbách.
Čím lepšie percentuálne hodnotenie v súčasných predvolebných preferenciách nejaká maďarská politická strana dosahuje, čím viac percent má nad hranicou zvoliteľnosti, teda päť percent, tak tým bude, pochopiteľne, opatrnejšia, tým viac bude zvažovať, či sa, vôbec, oplatí tejto téme, tejto dosiaľ nikde na svete neriešenej problematike, tomuto narastajúcemu problému neskutočne zaťažujúcemu, nielen maďarsku či slovenskú ekonomiku, ale aj ekonomiky mnohých krajín sveta, či sa jej oplatí venovať pozornosť a sa jej chytiť, či ju využiť v súčasnom predvolebnom boji, či by to ešte viac zvýšilo jej aktuálny percentuálny predvolebný výsledok.
Avšak, čím nižšie pod hranicou zvoliteľnosti, teda čím nižšie pod hranicou zvoliteľnosti sa nejaká maďarská strana v súčasných predvolebných hodnoteniach nachádza, tým to má jednoduchšie, tým menej rozhodovania o tom, či túto problematiku, problematiku škodlivého bezplatného odčerpávania maďarských občanov bohatšími krajinami Únie i Európy, tak či ju využiť ako vhodný prostriedok na zlepšenie svojich súčasných predvolebných preferencií a prilákať voliča, ktorý sa ešte nerozhodol a váha, či toho, ktorý chce voľby ignorovať, a možno aj toho, ktorý sa už, predbežne, rozhodol.
Pretože svojou snahou o propagovanie a riešenie tejto problematiky, problematiky nespravodlivého bezplatného odčerpávania maďarských občanov bohatšími ekonomikami, problematiky každoročne nesmierne zaťažujúcej a poškodzujúcej, nielen maďarsku či slovenskú, ale aj ukrajinskú, či ekonomiky iných krajín Európy a sveta, snahou o riešenie dlhodobo opomínaného problému nemôže v žiadnom prípade ani jedna zo strán nič stratiť, môže len získať, môže si nakloniť voličov a získať lepší volebný výsledok.
Nastolenie a riešenie tejto závažnej problematiky kandidujúcim stranám v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, tak v tých bližších, v Maďarsku, či aj v tých konajúcich sa o rok na Slovensku, naisto nič nezoberie, naopak, zvyšuje šancu tých, ktoré lavírujú na hranici vstupu do parlamentu.
Nasledujúce články opisujú mechanizmus okrádania Maďarska, ktorý je taký istý ako aj v prípade okrádania Slovenska, či aj ďaľších chudobnejších krajín Únie i Európy:
—„Bezplatné odčerpávanie občanov zo Slovenska a Ukrajiny ich ekonomiky nesmierne poškodzuje“— viď str. 30 príspevku [[2]
—„Slovensko je krajinami Únie a Európy každoročne okrádané o viac než miliardu eur. Ak sa neozveme my sami, iní to za nás neurobia“— viď str. 49 príspevku [2]
—„Ak žijú vaši súrodenci na váš úkor, upozorniť na to musíte vy, oni to neurobia“— viď str. 124 príspevku [2]
—„Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.“— viď str. 162 príspevku [2]
—„Pokračovanie v škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov Slovenska – postupná devastácia slovenskej ekonomiky“— viď str. 303 príspevku [2]
Koniec príspevku
Obsah súboru 1: „Úniu áno, ale nie takúto“
Skrátenú verziu tohto súboru nájdete na linku:
Plná, neskrátená verzia tohto súboru sa dá stiahnuť zo stránky www.ivl.sk , kliknutím na tlačidlo „Download Súbor 2“ (alebo pozri [10])
Obsah súboru:
F0- Mysleli sme si, že vstup do Únie bude pre nás dobrodením. Bohužiaľ, ukazuje sa čoraz väčším trestom … 6
Úvod k problematike príspevku
F1- Zneužívanie Ukrajiny členskými krajinami Únie + ozbrojený konflikt – dve z hlavných príčin ekonomickej genocídy Ukrajiny … 10
Krajiny Únie a Európy parazitujú na ekonomike Ukrajiny a spolu s prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom sú jednou z príčin jej obrovskej ekonomickej devastácie ako aj smrti mnohých jej občanov, smrti mnohých ukrajinských detí.
F2- Európa a Únia zneužívajú majetok Ukrajiny za viac
než 369 miliárd eur … 31
Ukrajina vynaložila viac než 369 miliárd eur na výchovu a vzdelávanie tých svojich občanov, ktorí pracujú v členských krajinách Únie či celej Európy, ale z takto vynaložených nákladov sa jej nevracia ani jedno jediné euro.
F2.1- Pani predsedníčka, krv zabitých ukrajinských detí je aj na rukách tých najvyšších predstaviteľov Únie … 51
Ide nám v skutočnosti o dobro Ukrajiny, o dobro ukrajinských občanov? Či nám ide len o získanie ďaľšieho obrovského bezplatného zdroja lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily pre ekonomiky krajín EU a Európy, pracovnej sily pripravenej len na náklady občanov Ukrajiny, na úkor ich detí, na úkor ich všetkých, na úkor ich životnej úrovne? A tiež aj o získanie obrovského zdroja lacných surovín a trhu pre odbyt výrobkov mnohých členských krajín, ktorými zaplavíme územie Ukrajiny?
F3- Slovensko každoročne dotuje krajiny Únie a Európy pomocou vo výške viac než 25 miliárd eur … 56
Slovensko každoročne, bezplatne prenajíma iným krajinám – v čistom – 300 000 svojich občanov pracovníkov, bezplatne im prenajíma výrobné prostriedky v minimálnej hodnote 25 miliárd eur.
F4- Ukrajina a Slovensko ako otroci pracujúci zadarmo, či EU v súčasnej podobe nie je dobrodením, ale čoraz väčším trestom … 73
Slovensko, Ukrajina, Rumunsko či aj iné krajiny, prinášajú svojou prácou nesmierne zisky ekonomikám bohatších krajín Únie a Európy, avšak, tak ako aj otroci, za túto odvedenú prácu nedostávajú, absolútne, nič. V dôsledku nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily sú tieto krajiny každoročne okrádané o miliardy eur.
F5- Prečo Západu tak nesmierne záležalo na vstupe Slovenska do EU, či prečo za vstup Slovenska do EU nehlasovala ani polovica oprávnených voličov …88
Bohatšie krajiny Západnej Európy mali nesmierny záujem na vstupe Slovenska do EU. Pretože Slovensko predstavovalo pre nich krajinu, ktorá im bude každoročne bezplatne poskytovať státisíce svojich občanov ako lacných a kvalifikovaných pracovníkov, a ktorá sa stane vďačným odbytiskom pre obrovské množstvo výrobkov západnej produkcie.
F6- Rastúce bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bez spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie smeruje Slovensko k ekonomickému kolapsu … 109
Bezplatné odčerpávanie státisícov slovenských občanov bohatšími krajinami Únie a Európy znamená nielen stratu čoraz nedostatkovejších kvalifikovaných pracovníkov, ale aj stratu nákladov, ktoré boli vynaložené na ich výchovu a vzdelávanie, stratu dane zo mzdy, dane zo zisku, DPH a spotrebnej dane, či aj stratu odvodov na zdravotné a dôchodkové poistenie.
F6.1- Vy, Slováci, nám, Nemcom a Angličanom, dáte zadarmo svojich občanov, ktorých vychováte len na svoje náklady, a my, pomocou nich vyrobíme výrobky, ktoré predáme, zasa, vám. A takto na vás dvakrát zarobíme. … 114
Čím viac sa oslabí výroba na Slovensku, tým to bude väčším dobrodením pre ekonomiky bohatších krajín Únie a Európy, pre ekonomiky tých krajín, ktoré ten výpadok výroby na Slovensku ihneď nahradia svojím exportom, exportom svojich výrobkov vyrobených, práve, aj pomocou bezplatne odčerpaných pracovníkov zo Slovenska.
F7 – Bezplatné odčerpávanie odborníkov zo Slovenska – stagnácia a degradácia výskumu a vývoja, úpadok a likvidácia priemyslu s vyššou pridanou hodnotou … 122
Čím lepších odborníkov budeme vychovávať, tým bude po nich väčší dopyt v zahraničí, tým väčšia pravdepodobnosť, že do zahraničia odídu.
F8 – Pilier o voľnom pohybe pracovnej sily ako nástroj parazitovania a priživovania sa bohatších krajín Únie na tých chudobnejších … 129
Pilier o voľnom pohybe pracovnej sily je len polovicou riešenia prospešného všetkým členským krajinám Únie, len polovicou, ktorá sama osebe je výhodná len pre krajiny, ktoré pracovnú silu bezkompenzačne, čiže, bezplatne, odčerpávajú, a nevýhodná pre krajiny, ktoré túto pracovnú silu bezplatne poskytujú.
F9- Čo všetko získali bohatšie krajiny Únie vstupom Slovenska do EU, a čo, zasa, stratilo Slovensko … 132
Vstupom Slovenska do EU dochádza k ešte väčšej strate produktívnych občanov, k zániku mnohých pracovných mieste a k zahlteniu jeho trhu výrobkami západných firiem.
F9.1- Čím väčšia strata pracovnej sily, tým škodlivejšie dopady na ekonomiku krajiny … 142
Čím viac pracovných príležitostí, čím viac výrobných jednotiek – firiem, závodov, podnikov, výrobných prevádzok – bude k dispozícii na teritóriu ekonomicky bohatších členských štátov EU, tým viac pracovnej sily môžu tieto krajiny odčerpávať z novopristúpených členských štátov EU, a naopak, tým menej pracovnej sily zostane k dispozícii v novopristúpených členských štátoch Únie.
F10- Koloniálne vyžieranie ekonomík Slovenska, Rumunska a Ukrajiny bohatšími krajinami Únie a Európy Bruselu vôbec nevadí, svojou politikou ho, práveže, čoraz viac podporuje … 149
Pri našom vstupe do EU sme si mysleli, že Brusel nám berie kompetencie preto, aby sa mu lepšie bojovalo za nás. Bohužiaľ, čoraz viac sa, však, ukazuje, že nám ich zobral preto, aby sa mu lepšie bojovalo proti nám.
F10.1- Dobre sa Nemcom, Angličanom či Švajčiarom buduje produktivita práce, keď im ju dotujú Slováci, Ukrajinci a Rumuni … 158
Keď jedny krajiny na svojej náklady pripravujú pracovnú silu nielen pre svoje potreby, ale aj pre potreby druhých krajín, tak je potom prirodzené, že náklady výrobného procesu tých krajín, ktoré pracovnú silu pripravujú, sú vyššie než náklady výrobného procesu tých krajín, ktorým je táto pracovná sila bezplatne poskytovaná.
F11- Korupčné eurofondy sa vychvaľujú až do neba, avšak obrovská bezplatná pomoc Slovenska v prospech iných krajín Únie sa už zatajuje 165
Celková pomoc jednotlivých členských krajín v prospech druhých krajín Únie sa skladá nielen z toho neustále do neba vychvaľovaného a ospevovaného finančného príspevku v prospech eurorozpočtu, ale aj z toho nikde neuvádzaného a nonstop úspešne zamlčovaného príspevku prostredníctvom bezplatne poskytovanej lacnej pracovnej sily, prostredníctvom pracovníkov poskytovaných jednotlivými členskými krajinami Únie.
F12- Eurofondy ako účinný nástroj Bruselu na udržanie ekonomického rozdielu medzi bohatšími a chudobnejšími členskými krajinami Únie … 179
Eurofondy nie je dovolené použiť na výstavbu nových výrobných jednotiek – fabrík, závodov, podnikov, výrobných prevádzok – pretože by to znížilo tak množstvo pracovníkov z chudobnejších krajín Únie pre potreby jej bohatších členských krajín, ako aj export z bohatších krajín Únie na trhy chudobnejších členských krajín.
F13 – Prečo slovenskí predstavitelia zdôrazňujú a vyzdvihujú finančnú pomoc Únie v prospech Slovenska, ale už ani slovkom sa nezmienia a neocenia každoročnú bezplatnú pomoc Slovenska krajinám Únie? … 187
Mnohí slovenskí predstavitelia často hovoria o tom, čo všetko robí pre nás Únia, koľko finančných prostriedkov nám z eurorozpočtu dáva, ako na nás dopláca, a my len berieme a berieme, pričom mnohí z nás to nevedia oceniť a si to vážiť. Avšak, doteraz ani jeden jediný z nich, za tých dlhých devätnásť rokov v Únii, neocenil a nevyzdvihol skutočnosť, že naša krajina, Slovensko, každoročne bezplatne poskytuje ostatným krajinám Únie nesmierne veľkú pomoc formou státisícov slovenských pracovníkov pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania, pričom všetky náklady tohto procesu hradia len slovenskí občania.
F14- Slovenský občan má, predsa, právo vedieť, koľko jeho spoluobčanov pracuje v iných krajinách Únie … 195
Občania Slovenska majú právo vedieť, koľko ich spoluobčanov pracuje v jednotlivých členských krajinách Únie. Veď, keď už zo svojich daní financujú dlhodobý proces výchovy a vzdelávania aj tých svojich spoluobčanov, ktorí sú potom odčerpávaní a zamestnávaní ekonomikami ostatných krajín Únie, tak iste majú právo vedieť, v ktorej členskej krajine a v akom počte títo ich spoluobčania pracujú.
F15- Prečo sa Brusel zubami-nechtami, silou mocou a za každú cenu, bráni uverejňovaniu počtu občanov jednotlivých členských krajín zamestnávaných v iných krajinách Únie … 203
Odmietaním uverejňovania počtu občanov jednotlivých členských krajín pracujúcich v iných krajinách Únie kompetentné inštitúcie Únie chránia jej bohatšie krajiny pred požiadavkami na náhradu škôd spôsobených bezplatným odčerpávaním občanov.
F16- Jedny členské krajiny sa glorifikujú a z druhých sa robia
vyžierky Únie … 209
Veď tu nejde len o morálny význam bezplatného poskytovania obrovského množstva lacnej pracovnej sily novopristúpenými členskými krajinami Únie. Tu ide aj o to, aby sa konečne prestalo hlásať to klamstvo – rozširované nielen predstaviteľmi najvyšších inštitúcií Únie, ale aj mnohými predstaviteľmi tak bohatších členských krajín, ako aj, kupodivu, niektorých tých našich predstaviteľov, predstaviteľov novopristúpených členských krajín Únie – tá lož len o finančnej pomoci ako o jedinej pomoci existujúcej v Únii. Bohatšie členské krajiny EU sa glorifikujú a z tých chudobnejších sa robia vyžierky Únie.
F17- Prečo sa proti nespravodlivému bezplatnému odčerpávaniu pracovnej sily neozvú naši predstavitelia? … 220
Nikto od našich predstaviteľov nechce, aby bojovali za to, čo nám nepatrí, čo nie je naše. Chceme od nich len, aby bojovali za to, čo nám plným právom patrí, čo je naše.
F18- Otázkou nie je, či nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily skončí, otázkou je kedy skončí, a kto bude tým prvým, kto mu začne vykrúcať krk. Môže byť ním Slovensko. … 230
Nespravodlivé bezplatné odčerpávanie pracovnej sily z chudobnejších krajín tými bohatšími, je bohatými štátmi násilne udržiavaný relikt koloniálnej minulosti, ktorý raz skončí. Presne tak isto, ako skončilo aj otroctvo.,
F19– Úniu áno, ale nie takúto … 243
Potvrdením toho, že budujeme dobrú Úniu, spravodlivú pre všetkých, bude, ak sa občania budú báť jej rozpadu, a nie sa naň tešiť.
Obsah súboru 2: „Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu – I.“
Skrátenú verziu tohto súboru nájdete na linku:
Plná, neskrátená verzia tohto súboru sa dá stiahnuť zo stránky www.ivl.sk , kliknutím na tlačidlo „Download Súbor 3“ (alebo pozri [11])
Obsah súboru:
1. Bezplatné odčerpávanie občanov zo Slovenska a Ukrajiny ich ekonomiky nesmierne poškodzuje … 30
1.1 Slovensko a Ukrajina – novodobí otroci bohatších krajín Únie a Európy
1.2 Slovensko, len na svoje náklady, len na škodu svojich občanov, pripravuje pracovníkov aj pre iné krajiny
2. Slovensko je krajinami Únie a Európy každoročne okrádané o viac než miliardu eur. Ak sa neozveme my sami, iní to za nás neurobia …49
2.1 Slovensko prichádza, aj vlastnou vinou, o viac než miliardu eur ročne
2.2 Bohatšie krajiny Únie už dvadsať rokov Slovensko okrádajú – musíme si pomôcť sami
3. Pomoc krajín Únie Ukrajine sa vychvaľuje do neba, ale aj najmenšia zmienka o ukrajinskej, smerom k nám, sa už zúrivo zatĺka … 69
3.1 Slovensko poskytlo Ukrajine oveľa väčšiu pomoc než väčšina krajín EU
3.2 O našej pomoci Ukrajine sa hovorí nonstop, o ukrajinskej, smerom k nám, sa už zámerne mlčí
3.3 Chceme Ukrajine pomôcť? Prestaňme ju okrádať.
3.4 Slovensko, Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Česko, Poľsko … Ukrajine, síce, pomáhame, no, zároveň na nej a jej občanoch parazitujeme
3.5 Aj malé Slovensko môže Ukrajine pomôcť s tým, s čím jej nechcú pomôcť väčší, silnejší a bohatší
3.6 Vyčítame iným, že poškodzujú Ukrajinu, ale, veď my samy, krajiny Únie a Európy, sme ju okradli o stovky miliárd eur
4. Národ český je nám blízky, veľmi blízky, iste ten najbližší, ale aj najbližší bratia si, predsa, dlhy vyrovnávajú …120
4.1 17. november 1989 ako symbol začiatku parazitovania a priživovania sa bohatších krajín Západu na slovenskej a českej ekonomike
4.2 Ak žijú vaši súrodenci na váš úkor, upozorniť na to musíte vy, oni to neurobia
4.2.1 Bohatšie krajiny Únie sa na Slovensku priživujú
4.2.2 Ak sa neozveme my sami, budú nás naďalej dojiť
4.3 Vitajte v Európskej únii! Vitajte v únii naivných a vyčuraných!
4.3.1 Vodu kážu, a víno pijú
4.3.2 Čím viac nás odíde za prácou do zahraničia, tým horšie pre naše deti, pre našu krajinu
4.4 Občania Slovenska nechcú nič naviac. Len to, čo im plným právom patrí.
4.5 Pomoc, každoročne poskytovaná krajinám Únie a Európy, stála nás, Slovákov, viac než 25 miliárd eur, ako protihodnotu dostávame starú belu
4.6 Všetci len o tom, koľko Slovensku dávajú, avšak, už nikto o tom, koľko Slovensko dáva im
5. Aj ten najchudobnejší Slovák i Ukrajinec, s tým najbiednejším platom, prispieva na anglickú kráľovskú rodinu … 193
5.1 Pomoc Únie Slovensku sa usilovne ospevuje, pomoc Slovenska krajinám Únie ešte usilovnejšie zamlčuje
5.2 Občania bohatších krajín Únie nemajú ani páru o pomoci Slovenska ich krajinám
5.3 Brusel tvrdí, že za 20 rokov dal Slovensku 26 miliárd v čistom. Je to zavádzanie, prekrútená a ošklbaná pravda.
5.3.1 Únia dopláca na Slovensko, či Slovensko na Úniu? Aká je skutočnosť?
5.3.2 Hovoriť o vzájomnej pomoci neznamená hovoriť len o pomoci jedného
5.3.3 Brusel tvrdí, že Nemecko dáva druhým viac, než od nich berie. Aj to je zavádzanie, aj to je prekrútená a ošklbaná pravda.
5.4 Slováci majú právo vedieť, ako sa s ich peniazmi narába, teda kto, a v akej výške ich využíva
5.5 Tri dôvody zamlčiavania pomoci Slovenska v prospech krajín Únie a Európy
5.5.1 To na náš účet, na účet bohatších krajín Únie, vy chudobnejšie žijete
5.5.2 Strach bohatých krajín z odškodňovania tých chudobnejších
5.5.3 Čím väčšieho chudáka a žobráka urobí Brusel zo Slovenska v očiach jeho občanov, tým viac oslabí ich vzťah k Slovensku, tým viac ich „priviaže“ k Únii
5.5.4 Green Deal ako účinný „stmeľovač“ krajín Únie do poslúchajúceho celku
6. Bohatšie krajiny Únie žijú na úkor tých chudobnejších … 274
6.1 Unijná pomoc Slovensku sa heroizuje, avšak tá opačná sa už bagatelizuje
6.2 Dehonestácia Slovenska jeho vlastnými predstaviteľmi a politikmi
7. Prečo nesmie Slovensko použiť eurofondy na výstavbu nových závodov . … 297
8. Pokračovanie v škodlivom bezplatnom odčerpávaní občanov Slovenska – postupná devastácia slovenskej ekonomiky … 303
9. Voľný pohyb pracovnej sily v súčasnej podobe – manna nebeská pre bohatšie krajiny Únie a hrobár ekonomík chudobnejších … 313
10. Platíme emisie CO2 aj za Rakúšanov i bratov Čechov … dokedy ešte? … 319
11. Nemecko vzorom nielen ekonomickým, ale, žiaľ, aj v priživovaní sa na slabších, v okrádaní chudobnejších … 330
11.1 Nemecko už dvadsaťjeden rokov žije na úkor chudobnejších krajín Únie
11.2 Bezplatné odčerpávanie pracovníkov z chudobnejších krajín rozdiely medzi ekonomikami Únie zväčšuje
12. Dejte mi lidi, já to udělám, či ryba smrdí, predsa, od hlavy … 347
12.1 Nemecko chce, síce, Ukrajine pomôcť, no, nechce sa vzdať jej okrádania
12.2 Chcú najsilnejšie krajiny Únie a Európy Ukrajine nejakým spôsobom pomôcť? Tak prečo nepoužijú ten najjednoduchší?
12.3 Bohaté krajiny Únie budujú svoju ekonomiku na úkor slabších, a Brusel mlčí, Brusel je hluchý a slepý
13. Únia narieka, že v technológiach zaostávame za USA i Čínou. Vykrádanie odborníkov z chudobnejších krajín Únie tomu zaostávaniu znamenite prospieva. … 378
13.1 Bez dostatočného počtu odborníkov nemá Únia šancu na technologickú špičku
13.2 Prečo by malo Slovensko, len na svoje náklady, pripravovať odborníkov aj pre bohatšie krajiny Únie?
14. Abraham Lincoln zrušil Otroctvo I. – otroctvo človeka. Kto ukončí Otroctvo II. – otroctvo národov? Bude to Donald Trump? EU? Či niekto iný? … 395
14.1 Medzištátna pracovná migrácia neprekáža, prekáža spôsob jej fungovania
14.2 Vyrovnávanie sa za poskytnutie zahraničnej pracovnej sily ako produkt „Made in Czecho-Slovakia“
14.3 Ak pomôže Slovensko Ukrajine, pomôže aj sebe
14.4 Problémy migrácie a pôrodnosti v USA i EU rieši spravodlivá kompenzácia nákladov na prípravu pracovníka
Literatúra:
[1] – „Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II.“
[2] – „Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu – I.“
[4] – „Haló . . . Nemci, Rakúšania, Švajčiari či Angličania, bezplatne vám vychovávame lekárov. A náklady bude za vás kto platiť?“
[5] – „Úniu áno, ale nie takúto“ – okrádanie Slovenska a Ukrajiny krajinami Únie a Európy – skrátená verzia“
[7] https://www.teraz.sk/najnovsie/eu-vyplatila-prvych-45-miliardy-eur-v/782626-clanok.html
[9] – „Zamlčiavaním pomoci Ukrajiny krajinám Únie a Európy ju nesmierne poškodzujeme“
[10] www stránka www.ivl.sk , kliknite na tlačidlo „Download Súbor 2“
[11] www stránka www.ivl.sk , kliknite na tlačidlo „Download Súbor 3“
Aj Fico nevhodne poučoval Hoľanďanov a tak... ...
Celá debata | RSS tejto debaty