Sankcie voči tým, ktorí škodia Ukrajine, chcú tie krajiny Únie a Európy, ktoré na Ukrajine a Slovensku parazitujú, ktoré sa na nich priživujú.
Nasledujúci príspevok je pokračovaním už skôr uvedenej časti I – [1]:
1. Krajiny Únie, na čele s Nemeckom, okrádajú Ukrajinu [1]
Za Hitlera museli mnohé národy Európy Nemecku zadarmo, ako otroci, poskytovať pracovnú silu. Aj teraz mu ju zadarmo poskytujú. Slovensko, Ukrajina, Rumunsko a i.
Nasleduje časť II pod názvom:
2. Ak zavádza Únia sankcie voči tým, ktorí ubližujú Ukrajine, prečo ich nezavedie aj voči sebe samej?
„Eurokomisia navrhuje zhabať peniaze ruskej banky a oligarchov pre pomoc Ukrajine
Európska komisia navrhuje zhabať majetok, ktorý krajiny Európskej únie zmrazili Rusku v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej by konfiškované imanie malo slúžiť pre náhradu vojnových škôd a povojnovú obnovu Ukrajiny.
„Rusko a jeho oligarchovia musia odškodniť Ukrajinu za škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. A my máme prostriedky, ako prinútiť Rusko platiť,“ vyhlásila von der Leyenová.“ [2]
Je správne, keď pani predsedníčka požaduje, aby ten, čo napáchal škody inému, tak aby tie škody nahradil, aby odškodnil toho, komu tie škody spôsobil.
Veď, ak niekto, ak nejaká krajina, svojím egoistickým chovaním, svojím zvykom zhŕňať a žiť na úkor druhých, svojou snahou obohatiť sa na úkor druhého, a pomáhať svojim občanom a svojmu národu, na úkor občanov druhých krajín, na úkor druhých národov, tak ak niekto takýmto bezcharakterným správaním sa spôsobí škody občanom iného národa, iným národom, tak by mal tieto škody nahradiť.
Bohužiaľ, pani predsedníčka – a to sa týka tak mnohých predstaviteľov krajín Únie a Európy, ako aj predstaviteľov Únie – má to videnie, ten pohľad na to, kto všetko spôsobuje svojím správaním Ukrajine obrovské škody, tak ho, zrejme, má sčasti zastretý, a, z neznámeho či lepšie povedané z dobre známeho dôvodu vidí len kúsok toho, čo všetko by bolo dobré vidieť, vidí len to, čo chce vidieť a čo je výhodné vidieť. Čo je výhodné vidieť napr. aj pre jej rodnú krajinu.
Áno, pani predsedníčka, či aj predstavitelia iných krajín či predstavitelia Únie, správne upozorňujú na škody, ktoré vznikli na Ukrajine ozbrojeným konfliktom a vyslovujú sa za uhradenie týchto škôd tým, kto ich spôsobil.
Škoda však, že už, akosi, nikto z nich nevidí, či nechce vidieť tie druhé škody spôsobené Ukrajine, škody o nič menšie, škody tiež vo výške stovák miliárd eur, škody spôsobené Ukrajine parazitickým a príživníckym sa chovaním krajín Únie a Európy voči Ukrajine.
Avšak, o náhrade týchto škôd či o ukončení tohto nekresťanského správania sa k zúboženej Ukrajine už nikto z nich nič nehovorí, už nikto z nich nechce riešiť škody, ktoré pácha na Ukrajine aj jeho rodná krajina.
To, že sa pani predsedníčka snaží pomôcť občanom krajiny, ktorí tak neskutočne trpia ozbrojeným konfliktom prebiehajúcim na ich území, teda, občanom Ukrajiny, že sa usiluje o to, aby im boli uhradené škody, ktoré im boli spôsobené konaním inej krajiny, tak to treba len oceniť.
Otázkou však ostáva, prečo chce pani predsedníčka nahradiť len škody, ktoré spôsobuje Ukrajine jedna krajina, a prečo už nežiada aj náhradu škôd, ktoré zasa Ukrajine spôsobuje iná, resp. ktoré Ukrajine spôsobujú iné krajiny.
Veď, ak pani predsedníčke, či aj iným predstaviteľom Únie a európskych krajín záleží na náhrade škôd, ktoré sú Ukrajine spôsobované, tak by sa na ich úhrade mal podieľať každý, kto ich Ukrajine spôsobuje.
A k nim patrí, bohužiaľ, aj Slovensko, a tiež Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Švajčiarsko, Belgicko a Holandsko, Švédsko či Nórsko, ako aj ďaľšie krajiny Únie a Európy.
Všetky tie, ktoré bezplatne odčerpávajú ukrajinských občanov, zamestnávajú ich v svojich ekonomikách, ale sa už ani najmenšou mierou nezúčastňujú na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy týchto ukrajinských občanov na vykonávanie pracovnej činnosti. Nezúčastňujú sa na kompenzácii, ktorá Ukrajine plným právom náleží.
Vypadá to tak, že v tomto prípade je pani predsedníčka iniciatívna práve preto, pretože za tie škody spôsobené ozbrojeným konfliktom, tak za tie škody má platiť niekto iný, ale nie rodná krajina pani predsedníčky, a ani žiadna spriatelená.
Ale, teda, z princípu, prečo pani predsedníčka nevidí aj tú krivdu, tie škody, veľmi veľké škody, ktorých príčinou je jej rodná krajina? Prečo nevidí tie škody, ktoré svojím správaním, teda bezplatným odčerpávaním a zamestnávaním občanov iných krajín, vedome spôsobuje jej rodná krajina nielen Ukrajine, ale aj krajinám, ktoré si už dlho kladú Nemecko ako svoj ekonomický vzor? Prečo pani predsedníčka nevidí aj škody, ktoré spôsobuje Nemecko svojím správaním Slovensku či Rumunsku? Či aj ďaľším chudobnejším členským krajinám?
Prečo pani predsedníčka nevidí tie obrovské škody, ktoré jej rodná krajina spôsobuje aj tým krajinám, ktoré si, práve, Nemecko vybrali ako svojho predstaviteľa, ako garanta dodržiavania spravodlivosti v EU, ako lídra ekonomického združenia krajín, ktoré by ich všetky malo spájať v snahe zabezpečiť pre občanov krajín tohto združenia ekonomickú prosperitu a lepší život?
Áno, nemožno poprieť, líder združenia, Nemecko, sa lepšie má. Bohužiaľ, aj na úkor iných členov Únie, napr. Slovenska, Rumunska či aj iných. Nemecko sa lepšie má aj „vďaka“ tomu, že prísne vyžaduje od iných, ale už iným okom hľadí na seba.
Čiže, ak je vinný iný, iná krajina, nie tá moja, tak ju náležite potrestáme, ak je, však, vinná moja rodná krajina, tak … tak budeme o tom mlčať a nikde sa o tom nebude hovoriť. Bude to neviditeľné.
Prečo takéto dvojité videnie spravodlivosti, prečo takýto dvojitý meter, pani predsedníčka? Či nie sme si všetci, všetky krajiny v Únii, a nielen v nej, rovní?
Či stále a naďalej, tak ako doteraz, len rovní a rovnejší?
Súčasný stav zamestnávania sa občanov chudobnejších krajín Únie v ekonomikách bohatších krajín Únie či Európy je charakterizovaný situáciou, keď žiadna z týchto krajín nedostáva, nieže, spravodlivú kompenzáciu za náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy týchto občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, ale ani jedna z nich nedostáva ani minimálnu kompenzáciu za tieto náklady, t. j. nedostáva žiadnu kompenzáciu za náklady, ktoré vynaložila počas dlhodobého procesu ich výchovy a vzdelávania.
Je len ťažko predstaviteľné, aby si najvyšší predstavitelia EU neuvedomovali zhubnosť takéhoto prístupu k využívaniu pracovnej sily či už z ekonomicky slabších krajín Únie, alebo aj z tých neunijných, napr. z Ukrajiny, zhubnosť dopadajúcu celou svojou váhou na plecia občanov tých krajín, z ktorých táto pracovná sila pochádza.
Zhubnosť prístupu charakterizovaného nielen nepodieľaním sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas prípravy tejto pracovnej sily na jej zapojenie sa do pracovného procesu, na jej príprave na danú profesiu, ale absolútnym ignorovaním faktu týchto nákladov.
Predstavitelia Únie iste veľmi dobre vedia o škodlivosti jednostranného bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie, vedia, že ekonomicky bohatšie krajiny nemorálne finančne profitujú z takéhoto nespravodlivého prístupu ku krajinám, ktoré im pracovnú silu bezplatne poskytujú, ale aj napriek svojmu postaveniu v štruktúrach EU, napriek postaveniu, ktoré ich nielenže plne oprávňuje, ale priam robí zodpovednými za hľadanie východiska z tejto nepríjemnej situácie, neriešia tento problém, a celú túto problematiku striasajú zo seba, zaujímajúc pozíciu mŕtveho chrobáka či pštrosa s hlavou v piesku – „nič nevidím, nič nepočujem“ – a plne ponechávajú jej riešenie na pleciach členských krajín, ktoré pracovnú silu poskytujú.
Ponechávajú riešenie tohto závažného problému na ich pleciach napriek tomu, že zastupujú všetky členské štáty EU, nielen tie ekonomicky najsilnejšie a najbohatšie.
Napriek tomu, že činnosť kompetentných inštitúcií EU je financovaná aj z vrecák daňových poplatníkov krajín, ktoré sú neriešením tohto problému postihnuté, z vrecák občanov chudobnejších členských krajín.
Kompetentné inštitúcie Únie neriešia tento problém napriek tomu, že sa tie chudobnejšie krajiny Únie vzdali množstva svojich kompetencií v ich prospech. A vzdali sa aj kvôli tomu, aby zodpovedné inštitúcie Únie mohli riešiť problémy aj takéhoto typu.
Čo najrýchlejšie riešenie problému bezkompenzačného odsávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie ekonomicky bohatšími členskými štátmi nie je len právo týchto predstaviteľov Únie, týchto predstaviteľov všetkých krajín EU, ale ešte viac je ich povinnosť, vyplývajúca im zo zverenej funkcie v štruktúrach inštitúcií EU, za ktorú sú platení z peňazí občanov všetkých členských krajín EU, a nie len z peňazí niektorých, nielen z peňazí tých ekonomicky bohatších.
Načo sú nám potom takí predstavitelia EU, ktorí napriek tomu, že vidia to, čo vidia mnohí – ktorí vidia, že jedny krajiny Únie žijú na úkor iných, že jedny, ekonomicky bohatšie krajiny Únie využívajú tie chudobnejšie, a že takýmto svojím jednaním spôsobujú ich poškodzovanie – tak napriek tomu sa absolútne neangažujú pri riešení tohto závažného problému.
Život na úkor chudobnejšieho a zneužívanie pozície silnejšieho nie je chytrosť, to je úbohosť.
Načo sú nám takí predstavitelia EU, ktorí napriek tomu, že sú oficiálnymi zástupcami všetkých krajín EU, neriešia drastický vplyv jednostranného bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších krajín Únie ich bohatšími bratmi.
Či sú naozaj len takými oficiálnymi predstaviteľmi … papierovými, a rozhodovanie o skutočnom osude EU má v rukách úplne niekto iný, niekto, kto z úzadia poťahuje nitky ovládajúce bábky.
Či nevidia, ako sa toto odčerpávanie pracovnej sily negatívne podpisuje na národných rozpočtoch chudobnejších krajín Únie, ktoré musia znovu a znovu financovať vzdelávanie ďaľších a ďaľších lekárov, informatikov, zdravotných sestier a pracovníkov mnohých iných profesií, ktorí odchádzajú do bohatších krajín Únie bez toho, aby niekoho zaujímali náklady na ich vzdelávanie. Náklady, bez ktorých by títo ľudia nemohli vykonávať svoje profesie. Náklady vynakladané štátnymi rozpočtami ich rodných krajín, náklady síce generujúce obrovské zisky, ale zisky tečúce do štátnych rozpočtov tých krajín, ktoré sa absolútne nepodieľali na vynakladaní týchto nákladov.
Načo sú tu predstavitelia EU, ktorí sa nesnažia tento problém vyriešiť, a pritom sú na to kompetentní?
Načo sú potom tí, ktorí majú plné ústa o zmierňovaní ekonomických rozdielov medzi krajinami Únie, o potrebe znižovania rozdielu medzi chudobnými a bohatými či medzi najchudobnejšími a najbohatšími členmi Únie, keď sa nesnažia – aj z titulu svojich právomocí – riešiť kardinálny problém, problém jasne viditeľný, ktorý je jednou z hlavných príčin narastania rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, ktorý je jednou z hlavných príčin čoraz väčšej priepasti medzi bohatými a chudobnými.
Načo sú tu kompetentné inštitúcie EU, ktoré nedokážu riešiť takýto závažný problém, spôsobujúci toľko nespravodlivosti? Ktoré o tomto probléme vedia, a neriešia ho. Kto iný, ak nie oni, je ešte kompetentnejší na riešenie tohto problému?
To, že sa pani predsedníčka Európskej komisie, či nejaký iný predstaviteľ Únie nezastane Ukrajincov v otázke nespravodlivého bezplatného odčerpávania ukrajinských občanov krajinami Únie, tak by bolo z pohľadu záujmu krajín Únie ešte pochopiteľné.
Veď, predsa Ukrajina nie je členom EU. Ukrajina je, zatiaľ, konkurenčnou ekonomikou Únie, a v konkurenčnom boji sa využívajú všetky prostriedky, aj tie menej férové.
Ale už je menej pochopiteľné, že sa, tak pani predsedníčka ako ani žiadny predstaviteľ Únie nesnažia nájsť riešenie problému bezplatného odčerpávania pracovnej sily z chudobnejších členských krajín Únie tými bohatšími, problému silne poškodzujúceho ekonomiky chudobnejších unijných krajín, napr. ekonomiky Slovenska či Rumunska, že nevyvíjajú žiadnu iniciatívu, žiadnu snahu na nájdenie riešenia tohto už devätnásť rokov existujúceho problému.
Veď tento problém je jasne viditeľný, on je tu už devätnásť rokov, už devätnásť rokov výrazným spôsobom poškodzuje nielen Slovensko a jeho občanov, ale aj Rumunsko či ďaľšie chudobnejšie krajiny Únie.
A predstavitelia Únie, teda tie osoby, ktoré sú najviac kompetentné na riešenie tohto doteraz neriešeného problému obohacujúceho ekonomiky jedných, tých bohatších členských krajín Únie na úkor druhých, tých chudobnejších, tak tí mlčia, tí si pred ním zakrývajú oči.
Kvôli čomu sme boli, vlastne, krajiny strednej a východnej Európy, prizvaní do EU? Kvôli lacnej pracovnej sile vychovanej len na náklady občanov týchto krajín a kvôli obrovskému trhu a odbytisku pre produkciu bohatších krajín Únie?
Kvôli čomu sa priberajú ďaľšie štáty? Napr. aj Ukrajina?
Kvôli snahe vytvoriť ekonomicky silné spoločenstvo krajín Európy, alebo hlavne kvôli snahe zabezpečiť ďaľšie bezplatné zdroje lacnej pracovnej sily pre bohatších členov Únie a ďaľšie odbytiská tovaru pre ich produkciu? Kvôli snahe, aby občania jedných, tých bohatších krajín Únie sa mali lepšie na úkor občanov iných, tých chudobnejších krajín?
K čomu je dobrá takáto únia, ktorá neslúži všetkým členským štátom, všetkým jej občanom, rovnako, ale, ako sa nielen zdá, len niektorým?
Ešte stále nie sme únia rovnocenných partnerov. Ešte stále sme únia vykorisťovateľov a vykorisťovaných, ešte stále sme únia kolonizátorov a kolonizovaných. Zatiaľ sme naďalej, bohužiaľ, len úniou rovných a rovnejších.
Nielen Nemecko, ale aj iné krajiny Únie a Európy, napr. tiež aj donedávny člen Únie, Anglicko, svojím parazitickým správaním sa voči Ukrajine, teda, nemorálnym bezplatným odčerpávaním jej občanov a ich zamestnávaním v ekonomikách svojich krajín, nesmierne poškodzujú ukrajinskú ekonomiku a ukrajinských občanov.
A takýmto istým spôsobom spôsobujú bohatšie členské krajiny Únie a Európy škody nielen Ukrajine, ale aj Slovensku, Rumunsku či aj ďaľším chudobnejším členským krajinám.
Rodná krajina pani predsedníčky sa takýmto spôsobom priživuje na iných krajinách Únie už veľmi dlhé roky. Na mnohých už od r. 2004, od ich vstupu do EU.
Teda, už dlhých devätnásť rokov Nemecko bezplatne odčerpáva z týchto krajín obrovské množstvo občanov a spôsobuje ich rodným krajinám značné škody porušovaním jedného zo základných práv každého človeka, každej skupiny občanov či každej krajiny, alebo národa, každého subjektu, porušovaním práva na spravodlivú kompenzáciu nákladov zo zisku, resp. práva na primeranú odmenu za vykonanú prácu.
Tým, že Nemecko bezplatne odčerpáva občanov-pracovníkov z iných krajín, tak tým ušetrí obrovské náklady, ktoré by ináč muselo vynaložiť, ak by týchto zahraničných pracovníkov nemalo k dispozícii a muselo by si pracovníkov potrebných profesií pripraviť na vlastné náklady z radov vlastných občanov dlhodobým procesom výchovy a vzdelávania.
Len v samotnom Nemecku pracuje 1,5 mil. občanov z Východnej Európy [3]. Týchto 1,5 milióna pracovníkov ušetrí nemeckej ekonomike náklady v minimálnej hodnote 246 miliárd eur [4], ktoré by muselo Nemecko vynaložiť, ak by chcelo nahradiť týchto zahraničných pracovníkov vlastnými občanmi.
Za tieto ušetrené peniaze, za týchto 246 mld eur, môže Nemecko postaviť množstvo ďaľších výrobných jednotiek – závodov, podnikov, výrobných prevádzok, firiem – do ktorých si potrebných pracovníkov opäť bezplatne odčerpá z chudobnejších krajín Únie či z Ukrajiny, z Ázie či Afriky.
A pomocou týchto zahraničných pracovníkov nemecká ekonomika vyrobí výrobky, ktoré dodá aj na trh tých krajín, ktoré ju bezplatne zásobujú potrebnou pracovnou silou.
Daň zo mzdy zahraničných pracovníkov zamestnaných v Nemecku pôjde do nemeckého štátneho rozpočtu, nie do rozpočtu rodných krajín týchto pracovníkov.
Aj daň zo zisku nemeckých výrobcov, ktorí zahraničných pracovníkov zamestnávajú a pomocou nich vyrobia výrobky dodávané do rodných krajín týchto zahraničných pracovníkov, tak aj tá ide do štátneho rozpočtu Nemecka.
Títo zahraniční pracovníci si kupujú v Nemecku zo svojej mzdy aj rôzne výrobky a služby, a tak daň z pridanej hodnoty či aj spotrebná daň, ktoré sa odvádzajú pri kúpe týchto výrobkov a služieb, ide tiež do nemeckého štátneho rozpočtu.
A títo zahraniční pracovníci pracujúci v Nemecku tu odvádzajú aj zdravotné i dôchodkové poistenie.
Toto všetko, jednoznačne, pomáha nemeckej ekonomike, o toto všetko prichádza rodná krajina týchto zahraničných pracovníkov.
Je úplne prirodzené, že nikto v Nemecku, Anglicku, Rakúsku, Dánsku či Holandsku, resp. nikto v tých krajinách Únie či Európy, ktoré sú čistými príjemcami pracovnej sily, teda do ktorých prichádza zo zahraničia za prácou viac občanov, než z nich za prácou do zahraničia odchádza, tak je úplne prirodzené, že nikto sa v týchto bohatších ekonomikách Európy neozve proti nespravodlivému bezkompenzačnému odčerpávaniu občanov z chudobnejších krajín tými bohatšími.
Predsa, nik, žiadny občan, politik, či predstaviteľ vlády z týchto bohatších ekonomík, sa nebude ozývať a protestovať proti niečomu, čo jeho rodnej krajine prináša, síce nemorálne, ale nesmierne zisky. Zisky založené na egoistickom uvažovaní či plánovaní, že potrebnú pracovnú silu si bohatšia krajina nechá pripraviť na náklady chudobnejšej krajiny bez akejkoľvek účasti na týchto nákladoch.
Občania, ale hlavne predstavitelia krajín, ktoré zadarmo odčerpávajú zo zahraničia potrebných pracovníkov a zamestnávajú ich v svojich ekonomikách, sa nebudú ozývať proti niečomu, čo ich krajinám pomáha, aj keď na úkor občanov inej krajiny, čo šetrí značné prostriedky ich štátneho rozpočtu, aj keď na úkor rozpočtu inej krajiny.
Chudobnejšia krajina dotuje zo svojho rozpočtu výchovu a vzdelávanie aj toho svojho občana, ktorý sa neskôr zamestná v ekonomike bohatšej krajiny, a svojou prácou prináša zisk tejto bohatšej krajine, a nie svojmu rodnému štátu. Prináša jej zisk minimálne formou dane zo mzdy zamestnávaného občana, ktorá napĺňa štátny rozpočet zahraničnej zamestnávateľskej krajiny.
Minimálne preto, pretože tento občan prináša svojej zamestnávateľskej zahraničnej krajine aj iné, už vyššie v texte uvedené benefity: daň zo zisku výrobcu, ktorý zahraničného občana zamestnáva, ďalej daň z pridanej hodnoty či aj spotrebná daň, ktoré sa odvádzajú pri kúpe výrobkov a služieb, ktoré si zahraničný občan v zamestnávateľskej krajine kupuje a benefitom pre zamestnávateľskú ekonomiku tohto zahraničného občana sú aj jeho zdravotné a dôchodkové odvody.
A takýmto neférovým a nemorálnym spôsobom sa z chudobnejšieho rozpočtu ekonomicky slabšieho štátu odčerpávajú peniaze na to, aby sa „pomohlo“ oveľa bohatšiemu rozpočtu ekonomicky silnejšieho štátu, ktorý nemusí investovať peniaze do výchovy a vzdelávania svojho občana, pretože ho zastúpi zahraničným občanom, vychovaným a vzdelaným na náklady inej krajiny, na náklady rodnej krajiny tohto zahraničného občana, na náklady chudobnejšej krajiny.
Čiže chudobnejší rozpočet ekonomicky slabšieho štátu sa týmto výdajom, týmito vynaloženými nákladmi na vzdelávanie svojho občana – ktorý potom odíde za prácou do zahraničia – ešte viac ochudobní na úkor bohatšieho rozpočtu ekonomicky silnejšieho štátu, ktorý tým pádom už nemusí vynakladať peniaze na výchovu a vzdelávanie budúceho pracovníka potrebného na danú pracovnú pozíciu, pracovníka z radov vlastných občanov.
Alebo ináč povedané, bohatší rozpočet ekonomicky silnejšieho štátu sa ešte viac neférovo obohatí na úkor chudobnejšieho rozpočtu ekonomicky slabšej krajiny.
A týmto spôsobom bude štát, z ktorého je pracovná sila odčerpávaná ešte chudobnejší, a ten štát, ktorý pracovnú silu bezplatne odčerpáva a ju zamestnáva v svojej ekonomike, tak ten bude ešte bohatší.
To znamená, že rozdiel medzi úrovňami ekonomík bohatšej a chudobnejšej krajiny ešte viac vzrastie.
Ak už, teda, nakladáme sankcie na toho, kto škodí Ukrajine, no tak potom by ich mali krajiny Únie v prvom rade naložiť na seba, za ich dlhoročné farizejské, egoistické a koloniálne správanie sa voči Ukrajine, voči všetkým jej občanom, pretože my, krajiny Únie, tú Ukrajinu tiež nesmierne devastujeme naším prístupom, naším nemorálnym bezplatným odčerpávaním miliónov ukrajinských pracovníkov bez spravodlivého vyrovnávania sa s Ukrajinou, bez podieľania sa na nákladoch, ktoré Ukrajina vynaložila v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto pracovníkov.
Aj my máme podiel na smrti zabitých ukrajinských detí, na smrti všetkých zabitých ukrajinských občanov v ozbrojenom konflikte prebiehajúcom na Ukrajine.
To tá chamtivosť, chuť bohatších krajín žiť na úkor tých slabších krajín, na úkor tých chudobnejších, ten, stáročiami vycibrený a zakorenený zvyk bohatších krajín Európy, parazitickým spôsobom žiť na úkor druhých, na úkor slabších, priživovať sa nich a okrádať ich, tak to tento zvyk, táto naďalej uplatňovaná koloniálna praktika nielen voči Ukrajine, ale aj voči Slovensku, Rumunsku či iným chudobnejším krajinám Európy, tiež stojí za smrťou zabitých Ukrajincov, za smrťou všetkých zabitých ukrajinských detí.
Všetkých tých, ktorí zahynuli v súčasnom nezmyselnom ozbrojenom konflikte na Ukrajine.
Tí zabití Ukrajinci, to nie je len výsledok súčasného ozbrojeného konfliktu, ale každý ten zabitý Ukrajinec, každé to zabité ukrajinské dieťa, je aj dôsledkom dlhoročného koloniálneho správania sa členských krajín Únie, výsledkom nemorálneho správania sa všetkých krajín Európy voči Ukrajine.
Tí Ukrajinci boli zabití aj kvôli tomu, že im chýbajú peniaze na lepšie vyzbrojenú armádu, ktorá je zárukou lepšej obrany, ktorá je zárukou menšieho počtu obetí pri bránení sa voči nepriateľovi.
A Ukrajine k tej lepšie vyzbrojenej armáde chýbajú aj tie stovky miliárd eur – a stovky miliárd eur to, naozaj, sú – ktoré jej dlžia členské krajiny Únie, ktoré jej dlžia všetky krajiny Európy za obrovskú pomoc, ktorú Ukrajina už dlhé roky týmto krajinám každoročne bezplatne poskytuje formou lacnej pracovnej sily.
Tie sankcie by mala Únia naložiť na seba či aj na tie bohatšie európske krajiny nielen za to priživovanie sa na Ukrajine, ale aj za to parazitovanie a priživovanie sa na krajinách, ktoré už patria do rodiny členských krajín Únie, na priživovaní a parazitovaní na občanoch Slovenska či Rumunska, či aj ďaľších chudobnejších členských krajín Únie, za dlhoročné vyžieranie ekonomík týchto krajín, za dlhoročné poškodzovanie slovenskej ekonomiky, či aj tej rumunskej, pretože od nás bohatšie krajiny Únie či Európy tiež každoročne bezplatne odčerpávajú státisíce či až milióny občanov, ale už žiadna z nich sa už nesnaží o spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy týchto našich občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto občanov a ich prípravy do pozície pracovníkov.
Veď tie státisíce bezplatne odčerpaných slovenských občanov boli vychovávané a vzdelávané len na náklady svojich slovenských spoluobčanov, len na náklady svojej rodnej krajiny, Slovenska, a nie na náklady tých krajín, ktoré ich odčerpávajú a ich zamestnávaním prichádzajú k obrovským ziskom, avšak sa už odmietajú podieľať na týchto nákladoch.
Aký paradox? Na jednej strane zaviedli krajiny Únie a Európy prísne sankcie voči Rusku za jeho násilný vstup na územie Ukrajiny, za stámiliardové škody a obete na strane Ukrajiny, ktoré tento násilný vstup sprevádzajú.
Správne, zaviesť sankcie voči krajine, ktorá poškodzuje inú krajinu, voči tomu, kto ubližuje a ničí iného, je rozumný krok.
Ale, ak už zavádzame sankcie voči krajine, ktorá podľa nás vedome škodí inej krajine s cieľom obohatiť sa na jej úkor, so zámerom čo najviac pomôcť ekonomike a občanom svojej krajiny, na úkor inej krajiny, na úkor občanov inej krajiny, tak nemali by sme potom, my, naše krajiny Únie a Európy, zaviesť prísne sankcie aj sami voči sebe?
Veď aj my, Slovensko, Nemecko, Dánsko, Anglicko, Nórsko, Švajčiarsko, Švédsko i Fínsko či Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Holansko, Belgicko, Luxembursko či aj ďaľšie členské krajiny Únie či krajiny Európy, sme tiež svojim dlhoročným nemorálnym a farizejským správaním sa voči Ukrajine, naším vedomým a cieleným parazitovaním a priživovaním sa na jej ekonomike, využívaním starých dobrých a stáročiami osvedčených koloniálnych praktík žitia jedného národa, občanov jednej krajiny, na úkor iného národa, na úkor občanov inej krajiny, na úkor detí a starých ľudí inej krajiny, tak my všetci, všetky európske krajiny, sme spôsobili a stále spôsobujeme Ukrajine obrovské a nenávratné stámiliardové škody, my sme Ukrajinu už o tie stámiliardy eur okradli, a napriek terajšej zúfalej situácii Ukrajiny, ju naďalej veselo okrádame s plným vedomím a súhlasom najvyšších predstaviteľov našich krajín, s posvätením tých najvyšších predstaviteľov Únie.
My, členské krajiny Únie a krajiny Európy – všetky tie, ktoré zamestnávajú ukrajinských občanov – dlžíme Ukrajine stámiliardy eur za jej už dlhé roky poskytovanú bezplatnú pomoc formou miliónov Ukrajincov, ktorí pracujú v ekonomikách našich krajín.
Svojou prácou títo ukrajinskí občania prinášajú obrovské zisky našim ekonomikám, prinášajú zisky všetkým tým krajinám v ktorých sú zamestnaní, ale ani jedna z tých krajín Európy, ktoré túto bezplatnú pomoc ukrajinských občanov využíva, ani jedna z týchto krajín sa už nepodieľa na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy týchto ukrajinských občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, teda, ktoré boli vynaložené počas dlhodobého procesu ich výchovy a vzdelávania v ich rodnej krajine, na Ukrajine.
Predstavitelia našich krajín, krajín Únie a Európy či predstavitelia Únie, zdôrazňujú, že občania Ukrajiny v terajšom ozbrojenom konflikte prebiehajúcom na jej území zomierajú aj pre naše dobro.
Že obetuvávajú svoje životy pre náš bezpečnejší život, pre bezpečnejší život občanov Únie, občanov všetkých krajín Európy.
Tak ak to s týmito vyhláseniami myslia, naozaj, úprimne, ak to nie sú len farizejské výpovede niekoho, komu ide len o dobro vlastnej krajiny, o dobro občanov svojej krajiny na úkor Ukrajiny, na úkor jej občanov, tak potom máme o to väčší dôvod na spravodlivé vyrovnávanie sa za to, čo nám Ukrajinci bezplatne dávajú, čo si bez opýtania berieme, bez toho, aby sme sa za to aspoň nejakým spôsobom odplatili, na zavedenie spravodlivej kompenzácie nákladov, ktoré Ukrajina vynaloží v procese prípravy tých svojich občanov na ich profesiu, ktorí pracujú v ekonomikách členských krajín Únie či krajín Európy.
Je to to najmenšie, čo môžu naše krajiny urobiť v prospech tých, ktorí zomierajú za našu lepšiu bezpečnosť, za lepšiu bezpečnosť našich občanov.
Veď tí naši predstavitelia sami hovoria, že tí Ukrajinci bojujú za nás, za krajiny Únie a Európy. Že zomierajú za nás.
Tak prečo im nepomôžeme s odstránením problému, ktorý ekonomiku ich rodnej krajiny, ich deti, starých ľudí, všetkých ich občanov, nesmierne zaťažuje, prečo im nepomôžeme s odstránením problému, ktorý existuje len našou vinou a ktorý zapríčiňujeme my svojím egoizmom a chamtivosťou, svojou chuťou obohacovať sa na úkor iných, na úkor slabších?
Či tie ich položené životy nie sú pre nás dostatočnou odmenou za to, že pomôžeme odstrániť zlo, ktoré im sami spôsobujeme?
Viac o problematike nespravodlivého bezplatného odčerpávania pracovnej sily zo Slovenska a z Ukrajiny, o konkrétnych miliardových stratách, ktoré týmto dvom krajinám bezplatné odčerpávanie ich občanov bohatšími krajinami Únie a Európy spôsobuje, o nákladoch v desiatkách či stovkách miliárd eur, ktoré Slovensko a Ukrajina vynaložili na výchovu a vzdelávanie tých svojich občanov, ktorí pracujú v bohatších ekonomikách Únie a Európy: viď kapitoly F1, F2, F2.1, F3, F4 súboru „Úniu áno, ale nie takúto“, stiahnuteľného z www stránky ivl.sk [4] (súbor možno z danej www stránky stiahnuť kliknutím na tlačítko: „Download Súbor 2 …“). Súbor „Úniu áno, ale nie takúto“ čerpá zo súboru „Odvďačme sa rodičom“, ktorý tiež možno stiahnuť z www stránky ivl.sk [4] (súbor možno z danej www stránky stiahnuť kliknutím na tlačítko: „Download Súbor 1 …“).
[3] https://www.rp.pl/Rynek-pracy/181009516-Polacy-lekarstwem-na-brak-rak-do-pracy-w-RFN.html
[4] https://www.ivl.sk , kapitola: „C7- Zamestnávanie zahraničných pracovníkov vylepšuje produktivitu práce“, str. 519, zo súboru „Odvďačme sa rodičom“
Celá debata | RSS tejto debaty